Labilita a depresivne ladena osobnost

anonym čo je? nechces skusit napisat viac? odkedy, ci niekoho mas atd atd...

Mám rovnaké trápenie :(

hey Entit, ak chces, mozes kludne napisat 99wakeup99@gmail.com , nie som ziadny odbornik, ale mozme sa porozpravat, nic za to nedas- ja sa pokusim pomoct.. :)

amelie27 nie neberiem. Aj ked by som vraj mala. Len teraz pred nedávnom som po rokoch odhodlala navštíviť psychiatričku (dovtedy som navštívila pár krát psychologičku) a rozhodla som sa pre terapiu a tento týžden tam idem prvý krát. Trpím PPP, depresiami a úzkosťami ale lieky som odmietla aj keby mi asi pomohli. Kvoli ppp sa bojím ze z nich priberiem tak ako zo skoro vsetkého a proste mám strach dať tie lieky do úst. Lieky vo mne vyvolávajú strašné niekedy až nepochopiteľné pocity. Tak som sa s nou dohodla ze zatial budem navštevovať len terapiu a mozno časom ked zmením názor alebo budem v horšom období tak skúsim lieky. Mám 19 a nechcem byť na liekoch. :( chcem to zvládnuť bez nich.

Bebeb, pekne napisane. Musis byt v pohode osobka napriek vsetkemu, beries aj AD alebo nejake lieky?

Rozumiem ti. Na mna sa moji "priatelia" tiez vykašľali a vysmiali ma kvoli mojej diagnóze (fuj nemám rada to slovo).
Úprimne keď mám povedať mám iba jednu kamarátku s ktorou sa vidím mozno raz za pár mesiacov. Inak som sama. Mala som kvoli tomu depresie, zhoršilo sa na istý čas vsetko. Cítila som sa ako nič ale zároveň som cítila strašnú nenávisť voči nim ale aj voči sebe. Každý deň som si dávala otázky typu prečo? Čo je na mne až tak zlé? Som až taká zlá? A zožieralo ma to. Ale mám veci ktoré rada robím. Na ne som sa začala sústrediť. Aj keď som sama a pocit samoty ma často ubíja a preplakala som uz mnoho nocí kvoli tomu. Sústredím sa na školu (učím sa aby som čo najlepšie zmaturovala a spravila príjmačky a aby som im ukázala že mám na viac a že ma to ich správanie vobec netrápi aj keď opak je pravdou, istý čas ma dalo by sa povedať trochu šikanovali pár mesiacov kvoli istým veciam). Mám rada umenie a som v tom dobrá tak kreslím, dávam to na net, ľudia mi to pozitívne komentujú (aj keď sú to úplne neznámi ľudia a asi je to úbohé ale niekedy mi to pomôže cítiť sa aspon o trochu lepšie, že este niečo dokážem, že som v niečom naozaj dobrá). Snažím sa každý deň aj keď sama tak ísť vonku keď je pekne sa prejsť niekde do prírody alebo tak po meste ale príroda je lepšia pre mňa. Trochu prevetrať hlavu. Niekedy to naozaj pomôže. A už mi to po čase ani tak nevadí ze som skoro úplne sama. Aj keď ma niekedy chytí úplný pocit beznádeje kvoli tomu, a snažím sa príjsť na to prečo je to tak, ale mám istý režim. Urobila som si režim. Lebo keď sa nudím a nemám čo robiť tak ma to ťahá myslieť na takéto veci z ktorých sa potom cítim nanič.
Neviem čo by som ti mala presne poradiť kedze to mám často podobne. Mne pomáha sa čo najviac zamestnať. Kazdý deň si stanoviť ako keby cieľ alebo plán čo vsetko chcem spraviť a aj keď sa mi niekedy nechce ale ked to spravím tak na konci dňa si poviem "wau, vsetko som stihla, dodržala, je to super, som super, zvládla som to atď" mám potom taký divný pocit spokojnosti a že som nepremrhala zbytočne deň. Že bol aspon trochu produktívny pre mňa. Naučila som sa tešiť z maličkostí (som veľmi citlivá na počasie tak keď je vonku pekne slnečnom tak hneď mám lepšiu náladu a dokáže ma to potešiť trochu).
Hlavne asi nenechať sa nejako dostať do tej najhoršej nálady lebo potom je z tamaď cesta spať ťažká a viem na čo človek myslí keď sa cíti tak ako si napísal. Mimo iného.
Dosť som sa rozpísala tak uz len nakoniec ti prajem veľa síl, veľa štastia a aby sa ti podarilo prekonať tieto pocity.
PS: neboli to naozajstný priatelia ked kvoli niečomu takému sa s tebou prestali baviť.

keby aspon niekto napísal niečo rozumne a nejako poradil a pomohol

tak tu mozes najst novych priatelov,napis

Tak potom to neboli bohviejakí priatelia, ktoré ťa opustili kvôli tomu, že sa staviaš zodpovedne k svojmu životu a keďže si chorý, tak sa liečiš. Ja tiež obdovujem tvoju odvahu otvorene hovoriť o svojich problémoch aj napriek tomu ako to dopadlo.