Prečo sa to všetko zmenilo?

Príspevok v téme: Prečo sa to všetko zmenilo?
Vedpanka

Neviem, čím to je, ale stále mám pocit, akoby sa tento svet stával zo dňa na deň horším.

Mladí ľudia sa zmenili na narcistické voskové figuríny. "Cool" sú len svalnáči a čo sa týka nás báb, dobre podľa médií vieme, akoby mala taká ideálna žena vyzerať. Ostatní sú považovaní za nepotrebný, nevydarený odpad. Ten, čo má iné názory, módu a správanie je považovaný za divného, škaredého chudáka, kt. nezapadá. Každý rieši len kto mal kedy čo oblečené, najhoršie je však, že to chytá aj staršiu generáciu a bohužiaľ aj moju mamu. Kedysi to bola supermama, dnes sa stále stará, má to ťažke, ale len o naše telesné prežitie. Ja viem, má toho dosť, ale ja nie som pes alebo mačka, že mi stačí hodiť jesť, zaobstarať sa a koniec. Vlastne, dokonca aj mačka má rada, keď ju hladkáme, vtedy tak vyhráva a pes zas krúti chvostom. Naša jediná komunikácia je sťažovanie sa na školu a na prácu, na otca a hlúposti proste. Otec sa vobec o nás nestará, to je no comment. Cez moju mladšiu sestru, kt. má mama oveľa radšej lebo vraj je krajšia a zlatšia, sa predbieha s mojou sesterkou, kt. bude mať v kostole lepšiu oblečenú a učesanú dcérenku. Keď tam idem, cítim sa ako na módnej priehladke a nie v kostole- a to sa týka takmer všetkých. Je mi z toho zle. Ja chodím vačšinou len dozadu do žebračiny, lebo nie som dostatočne reprezentatívna.

Škoda, narodila som sa do tejto doby, kde zmizla láska a nahradila ju sebaláska. Niekedy sa pýtam samej seba, ci to bolo takto aj ked som bola malá, len som to nevnímala. To boli časy, keď som nemusela tráviť hodiny pred zrkadlom, aby som vyzerala aspoň trocha ako ideál (keby som chcela inak, tak by mali ešte za divnejšiu ako teraz), keď sme sa ako deti vonku hrávali a všetko bolo akési úprimnejšie.

Na výzore a peniazoch záleží. Bohužiaľ, ani jedným z týchto darov má Pánbožko neobdaril. V škole sa snažím najviac ako viem, som na gympli, chcem ísť aj na výšku, ale vobec neviem kam, podľa toho, čo mi povedala psychologička, sa nehodím nikam. Neviem naozaj čo, len viem, že chcem pomáhať ľuďom. Ale ako? Peniaze nemám a navyše, sama sebe si pomocť neviem. Asi som tu omylom, len ľutujem, že mama neuposlúchla otca ešte pred narodením, keď chcel, aby sa ma zbavila. Uľahčila by tak život aj sebe, aj mne, ostala by už len dokonalosť, do kt. ja nespadám a ja by som ostala neprebudená zo sladkej neexistencie

Sejla

Vedpanka, každý má na niečo talent, v dnešnej dobe nezáleží ani tak na vrodených schopnostiach, ako na vytrvalosti a snahe na sebe pracovať.. Len niekto to má ľahšie, niekto tǎžšie. Skús ísť súkromne do nejakej poradne, kde ti spravia testy, rozhodovor a nasmerujú ťa na čo sa zamerať. Humanitárnych odborov je kopec a nie všade treba matiku. Na psychológií áno aj, ale to je náročné štúdium v mnohých smeroch a málokto si trúfa. Môžeš však študovať mnohé iné pomáhajúce profesie, trebárs taká sociálna práca je odbor, ktorý vyštudovali ľudia, ktorí z matiky prepadali už na zš. Alebo je mnoho krásnych remesiel, na ktoré nepotrebuješ matiku a dokonca ani nemusíš čumieť do kníh.. A uplatnenie super. Naozaj závisí od toho, čo ťa baví, musíš byť v niečom dobrá.

Vedpanka

Sejla: Napísala som to trochu aj v tej odpovedi pre _meno.
Ona s nami ani moc nekecala, celé to bolo o tom, že nám dala v triede taký test všetkým, kt. sa skladal z logických uloh (priestorové videnie) a z úloh typu: ak je modrá a červená farba, ďalej bude nasledovať zelená a? A podľa tohoto hodnotili naše iq a zaradenie do zivota- podla tabuliek. Matika a logika mi moc nejde, navyše tam bolo tých úloh tak, že nikto to nevedel vyplnit do konca, bolo to na čas. Tým som veľa z toho aj natipovala. Povedala mi, že nevie čo so mnou, že či sa chcem zamerať na niečo humanitárne. Potom som jej povedala, že chcem byť psychologička a ona povedala, že tam je ťažká matika, že to by som nedala. A vraj všade treba matiku, takže to budem mať v živote ťažké.

NatNat: Ďakujem :) Aj ty sa drž :)

NatNat

Milá Vedpanka.... ideš správnou cestou. Na to koľko máš rokov si pochopila viac než niektorí ľudia po 30ke...
Ver tomu, že všetko je tak ako má byť, ale dôsledky a prínos uvidíš až neskôr.
Boh je s Tebou a on vie prečo ťa vedie práve touto cestou... ver mu!
Drž sa! Ty to dáš! :))

Sejla

A čo také ti povedala, že si si to takto domyslela? Ona ťa celkom určite chcela nasmerovať úplne inde, ale zjavne neodhadla, že to takto pochopíš. Vieš, množstvo ľudí malo v živote obdobie, kedy boli v totálnych sračkách, bez energie, motivácie a celkovo vtedy stáli za nič. Ale vyhrabali sa z toho, lebo pochopili, že život ide ďalej a to že som lúzer teraz, nie je konečná fáza, ľudia na sebe môžu pracovať. Tak isto, ako keď niekto spraví hlúposť, neznamená, že je hlupák. Možno len v danej chvíli. Možno to tvoja psychologička myslela tak, že teraz s týmto zmýšľaním nič nedosiahneš.., čím ťa chcela nakopnúť, aby si to zmenila a získala tak schopnosť nájsť si miesto na tomto svete.
Negatíva života vidíš preto, že si na ne orientovaná, podvedome ich vyhľadávaš. Bola si už niekedy bez dáždnika vonku, keď sa rozpršalo a hnusne ti zmokli nové šaty? Ja áno, mala som nervy, že všetci ostatní boli takí predvídaví a mali so sebou dáždnik. Pritom dáždnik malo možno len 50% ľudí, ae ja som videla len tých s dáždnikom, lebo som sa neovládala a mala som nervy:D No tým chcem povedať, že takto to funguje so všetkým, vidíš to, načo si orientovaná. Preto si si ani od psychologičky neozobrala nič dobré, aj keď ti isto dala dobré rady, lenže ty si si pospájala veci tak, aby si si potvrdila len to, čo si sama myslíš.
Ďalšia vec, ešte stále je tu téma jedného chalana, odporúčam prečítať rady v nej: www.zdravie.sk Máte totiž spoločný problém v tom, že si myslíte, že keď niečo budete hrať, tak tým zmeníte svoje vyžarovanie. To je omyl, ak budeš hrať sebavedomie a úsmevy, a vnútri budeš neistá a deprimovaná, tak ten úsmev ti je úplne nanič. Vnútro človeka VIDNO, nie priamo, ale ovplyvňuje to tvoje správanie, mimiku, pohyby smerom, ktorý je pre teba kontraproduktívny navonok.

Vedpanka

optimistaNo1:
Tak to asi optimistom nie si, nie? :)
Tak to aspoň raz skús- pomôcť niekomu a uvidíš, že to neprinesie šťastie len dotyčnému, ale hlavne tebe. Neviem koľko máš rokov a či máš deti, ale ked si už niekomu niekedy daroval napr. niečo pod stromček a videl si, ako sa potešil, nepotešilo to aj teba? Viem, že čistá láska existuje a je to práve to nezištné a bezpodmienečné pomáhanie. Medzi ľudmi to moc nebadám, ale nájdu sa prípady, napr. farár Kuffa. Osobne verím v Boha, aj v tú Jeho čistú lásku, ale môžeš vidieť teraz, že aj ja som len človek, kt. sa občas cíti, akoby si ho Boh nevšímal a príde mi to všetko, čo sa deje, nespravodlivé. Nielen neveriaci nechápu veci. Všetci to nechápu a kladú si otázky "prečo práve ja?", ale Boh má väčšie kapacity ako je ľudský rozum, všetko sa deje pre nejaký dôvod a On vie, čo robí. Ale priznávam, že sama tomu občas nerozumiem a veľa vecí Mu vyčítam.

Agnes989
Tým som nemyslela maľovanie, práveže ja sa moc nemaľujem, ale skôr len taký čuming na seba a porovnávanie. Ďakujem, určite budem chcieť ísť do toho, lenže neviem akú konkrétnu výšku si mám vybrať ..

_meno
Ten dokument/film videl už hádam každý. Aj som to skúšala, ale nefunguje to. Už roky sa chcem stretnúť s jedným človekom a dokonca aj verím, že sa stretneme, aj si to predstavujem a stále to nie je. "Napriklad aj ty si sa tymto prispevkom chcela len zbavit zleho, aby si si vytvorila priestor pre dobro." - to je pravda. Tak potom sa v tej psychologičke úplne nevyznám, lebo po tom našom rozhovore išla za ňou moja spolužiačka a tej povedala, že je zakopaný poklad pod senom či čo a že ja to budem mať v živote oveľa ťažšie ako ona, len kvôli tomu, že ona vie matiku a spravila tie logické testy dobre. Všade treba matiku, dokonca aj na psychológii. Potom ma odporučila niekam do knižnice alebo andragogiku (vraj je to niečo ako psychológia a netreba tam matiku). Je pravda, že som viac introvert, ale musím sa premôcť, lebo naozaj chcem pomáhať ľudom, nechcem byť niekde zavretá v knižnici. A po tom rozhovore ma odradila aj psychológia a andragogika.

"Preto napr. ja chcem len pomahat ludom - pretoze my sme jedno, cim viac spravim ostatnych stastnym / cim viac su stastnejsi-tym viac som stastny ja." - úplná pravda. Ľudia to nechcú chápať, lebo to asi ešte neskúsili, že tento trend hrabať pre seba im neprinesie nič viac len to, že "s jedlom rastie chuť" a nikdy nebudú naplnení, lebo budú stále prahnúť po viac a viac. Jediné šťastie je v pomoci druhým (tým pomáhaš aj sebe) a to je to, čo chcem robiť. Len neviem ako konkrétne...

Vedpanka

Sejla: Samozrejme, že to nepovedala priamo, ale vycítila som to z jej pohľadov a odpovedí. No bohužiaľ, s tým odlišovaním , tam kde som ja, to neplatí. Sú dni, kedy si pripadám ok, potom dni ked obchádzam zrkadlo a nerada sa prezerám na fotkách. Boli časy, ked som mala úplne depky z toho, že som ani v noci nemohla zaspať, k čomu prispeli aj nepekné poznámky pár jedincov- "vodcov" našej triedy. Dnes som už na tom oveľa lepšie oproti tomu, lebo som začala viac kopírovať svetské ideály a síce ma hnevá, že nie som vďaka tomu sama sebou, ale aspoň sa cítim oveľa sebavedomejšie a tiež myslím, že viem aj dobre zahrať, že to zdravé sebavedomie mám. Musím sa ospravedlniť, že som tú negativitu vydala sem, ale musela som už niekde. Napriek tomu, že vnútri mám občas dosť veľký bordel, navonok sa vždy smejem a ku všetkým sa snažím byť milá. Som veľmi dobrá herečka a pred ostatnými sa prísne kontrolujem. To len ked prídem domov a som sama so sebou, akoby mi automaticky spadla maska a výjde na povrch moje pravé ja.

_meno

Ahoj Vedpanka

V skratke ludia nerozumeju zivotu. Resp. ovela vacsi problem je, ze si myslime, ze mu rozumieme.
A tak slepi vedu hluhych do jamy...zo skusenosti mozem napisat ze clovek 'neveriaci' v nasho pana ma uplne opacny pohlad na svet (pisem zial z vlastnej skusenosti) - ze vsade je zlo, zakony, zakazy, nepriatelia, treba dobyvat a chranit, jednoducho vsetko je hrozba, nasledne stres, strach, nenavist, hrabivost, majetnost ....

Jednoducho to vravi aj toto videjko - "kde je problem? Pretoze ludia myslia na to, co nechcu"
m.youtube.com

Napriklad aj ty si sa tymto prispevkom chcela len zbavit zleho, aby si si vytvorila priestor pre dobro. Napr. tvoja psychologicka je tiez nespokojna a ma pohlad na svet taky, aky ti aj radi 'nehodim sa nikam'. Vravi o sebe, nie o tebe.

Pozri si cely film, ak by si si chcela popisat / potrebovala odpovede, kludne napis na ateven@azet.sk . Zivot je proces, ktory sa tvori skrze zivot. Podobne ako ty sa citis teraz zle, ale je to len cesta ktora ta dovedie k lepsiemu. Podobne ako ked si chora, nie je to ani zle, ani dobre - jednoducho sa tvoj zivot rozsiri. Existuje len moznost rast - zial nazvali sme tento proces 'riesenie problemov', co je zase co som pisal vyssie, ze si myslime, ze zivot je taky, aky v skutocnosti ale nie je.

Si na spravnej ceste Vedpanka :-)
Preto napr. ja chcem len pomahat ludom - pretoze my sme jedno, cim viac spravim ostatnych stastnym / cim viac su stastnejsi-tym viac som stastny ja.

Vela stastia a pekny zvysok pondelka Vedpanka.

Sejla

Optimista tak k tomu, že nemá študovať pomáhajúce profesie - to závisí od povahy človeka, ale vyčerpaná bude aj z inej práce, a ak jej dáva zmysel pomáhať, nech pomáha, veď aj štúdia dokazujú, že ľudia, čo počas života pomáhali druhým, sú spokojnejší a šťastnejší, ae odkaz na zdroj tu nemám.
A láska nevzniká z potreby vlastniť, ale z potreby zdieľať..