Chcem sa vas opytat na vas nazor. Kludne ma odsudte.
Mam najlepsiu priatelku. Pozname sa uz dlhsie, ale 2 roky sa kamaratime blizsie. Posledne dva tyzdne som sa odvazila povedat jej o svojich najvacsich tajomstvach. Je jedina, ktora to vie. Velmi, velmi sa mi ulavilo. Sme spolu kazdy den. Ja som tu pre nu kedykolvek potrebuje, s hocicim. Urobila by som vsetko, co by som mohla. Myslim, ze ona tiez. Ja mam partnera, ona nie. Avsak moj zivot, moje zmyslanie, problemy su ovela castejsie a vaznejsie, nez ma ona. Ja sa z toho samozrejme tesim, ze je vo vacsej pohode! No mam hrozne vycitky, ze na nu toho smerujem viac. Zatial mi nikdy nepovedala, ze uz je toho dost a staci. Prave naopak. Ked som mala problem a uz jej to nechcela vykladat, bola mi oporou ako nikto. Nedovolila mi padnut, doslova ma vykopala hore. A to ani nevedela, co sa deje. Az potom som jej to povedala. Neviem sa zbavit tej myslienky, ze jej nase priatelstvo velmi pritazuje. Bojim sa, ze raz pride a povie, ze stacilo. Obavam sa, ze som hrozna otrava. Vlastne neviem co mam robit. Co si o tom myslite?
Najlepsie priatelky
zzuzanna
ahoj zzuzanna
ja osobne ked ma nenapada ako by som pomohol sebe alebo co by ma spravilo stastnejsim .... pomaham a robim stastnejsich druhym
ked ja sam neviem co idem robit, idem za druhymi ludmi, ti casto vedia co chcu robit
Ty a ja sme jedno, pomahanim tebe pomaham aj sebe.
Prajem Vam dvom aby sa Vas vztah nadalej rozrastal zzuzanna :)
sponka1
nemaš začo,taky je život a nerob si vyčitky....
zzuzanna
Dakujem :)
Este chcem dodat, ze obe mame okolo 30tky.
sponka1
ahoj,ja si myslim,že jej len pomahaš.Uči sa na tvojich chybach,čo sa jej v živote zide....
