Mam 27 rokov a mam velky problem jest pred druhymi ludmi akekolvek jedlo dokonca aj pit. Kamoska ma vola na ples ale ja nechcem ist z toho dovodu, ze sa tam bude jest a pit. Mam des ak mam ist niekomu na svadbu alebo ine rodinne posedenie ci oslavu. Dokonca mi robi velky problem ist len na obycajnu navstevu k niekomu lebo viem, ze ma budu nukat zase jest a pit a tak radsej odmietam akekolvek pozvania ale uz mi dochadzaju vyhovorky.
Preco sa hanbim? Lebo mi to pride strasne ponizujuce na cloveka ukazat svoju slabost a to hlad pred druhymi. Ukazat ze mam hlad a smad.Je to take ponizujuce a slabosske. Neviem som tak nastavena, ze mi to pripada ako citliva sucast cloveka aby jedol pred ostatnymi. Proste samotne jedenie, kusanie, hltanie. Je to take nedostojne jest. Nechcem posobit ako slaboch, ze mam hlad a smad. Dokonca aj druhi ludia mi pridu strasne slabi ak idu niekam sa najest do restik, cukrarni, kaviarne, oslav a pod. Vsetci otvaraju usta a pchaju si jedlo, prezuvaju, hlataju a zase ho tam pchaju tie lyzice, vydlicky, nozika, pohare. Nepride mi to vobec dostojne.
Na skole mi to problem nerobilo zakladnej ale na strednej uz s pribudajucimi rocnikmi ano a teraz je to najviac u mna ze nechcem jest pred ludmi.
Co myslite kde je problem? Rodinne prostredie v ktorom zijem je normalne. Doma s tym nemam problem len pred cuzdimi a znamymi. Pred rodinou nie. Tak preco?
Hanbim sa jest pred ludmi
Zuzova asi nikdy nezazila, chvalabohu..
No ahoj.
Kebyze nemam kamaratku, ktora popisuje celkom tento isty problem, tak ti asi ani neverim. Lenze, ti verim. Ona dokonca tvrdi, ze je jej LUTO tych ludi, ktori pred jej ocami jedia. Dokonca je jej doplacu. Ona s tym zije roky a vyhyba sa tymto sit. uspesne.
Ja som aj jej a tebe tiez, radim DOBREHO psychologa. Nejakeho kineziologa, proste spickoveho lekara. Lebo toto nie je len tak. Znizuje ti to kvalitu zivota a ak ti moze niekto pomoct a ja verim, ze ti pomoze, tak CH O D k dobremu lekarovi, nech to stoji, co to stoji. Dostanes sa z toho.
najedena, uvažuj: ak aj prídeš na návštevu a nič neješ a nepiješ, nikto z prítomných nepochybuje o tom, že keď odídeš od nich, príde ten moment, že sa raz naješ a napiješ. V ten deň, na druhý deň a každý ďalší deň a to x-krát. Takže vedia o Tvojej slabosti. Toto ti nevadí? Oni to však neriešia, pretože pre nich nie je jedenie a pitie vôbec žiadna slabosť, je to nevyhnutnosť. Keď si doma a naješ sa, tiež to považuješ za slabosť? Je to len v Tvojej mysli a názor, že konzumovať je slabošské a ponižujúce je nesprávny. Skús ísť na tento problém z pohľadu "pokory":
Som človek ako každý iný. Už kojenec potrebuje na prežitie materské mlieko. Jeme a pijeme, aby sme žili a mali silu na mnohé dobré aktivity. Ak sú všetci "slabí", prečo by som ja mala byť výnimkou? Som tiež len človek, som taká, ako ostatní. Pokorne uznávam svoju závislosť na príjme živín z potravy a nápojov a nemám problém to ukázať aj iným. Keby som bola stroj, tak by som "slabá" nebola. Stroje nepotrebujú jesť ani piť. Ja som však človek z mäsa a kostí a môj organizmus potrebuje výživu. Nie je to slabosť, ale úplne prirodzená vec (je aj kráľovná Alžbeta napríklad). A nie je hanbou sa takto prirodzene správať či už doma alebo aj vonku pred cudzími. Ak nebudem jesť pred inými, hrajem iba divadlo sama pred sebou, lebo sama najlepšie viem, že jedlo potrebujem a keď som sama, tak si ho doprajem. Mať hlad nie je slabošské, ale ľudské. A už vôbec nie ponižujúce.
Odporúčala by som ti zažiť aspoň jeden obed či večeru v spoločnosti Francúzov. Pre nich je jedlo spoločenská udalosť, odohráva sa v príjemnej uvoľnenej atmosfére a vedia si ho patrične vychutnať, okomentovať (pochváliť) a pritom rozoberať rôzne témy s ich vlastnou nonšalanciou. Vidieť Francúza pri jedle by ti hádam pomohlo zmeniť názor na to, že jedenie je ponižujúce :)
PS: Bolo by veľkou škodou neísť na ten ples. To sa chceš minimálne celú mladosť vyhýbať spoločnosti a izolovať sa? (Možno keď budeš mať 50, Ti to už bude jedno, ale mladosť už nevrátiš). Kvôli hanbe za prirodzenú fyzickú potrebu, ktorú absolútne nikto nerieši, len Ty, si tak spôsobuješ neuspokojenie dôležitejšej duševnej potreby - budovať vzťahy s druhými ľuďmi, komunikovať s nimi ako aj potrebu zabaviť sa s rovesníkmi. Stojí ti to za to? Rozmýšľaj
a pocuj, nemas/nemala si problem s nadvahou, ze sa ti niekto posmieval? ..mozno preto to mas, ze si proste vela jedla a ztoho si pribrala a potom sa ti smiali ...
alebo mas mozno nejaky komplex, ze si si vytvorila tuto aktivitu ako nieco ponizujuce, aby si na zaklade toho mohla druhych hodnotit, ze aj oni su slabosi, ked jedia ..
tymto ta nechcem v ziadnom pripade urazit.. to ma len napadali rozne alternativy .. neber to osobne
hm, skus sa mozno opytat : dychas pred ludmi? hybes sa pred ludmi?
tak vzdy ked budes hladna,, treba si pvoedat, ze je to normalne fyziologicka potreba a nic ponizujuce:), kazdy musi jest a pit aby prezil tak isto ako sa hybat a dychat.
hanbis sa snad zato, ze dychas?
Tiez som to nejaky ten rok, dva nemohla. Prestala som chodit na navstevy. Nasypat si cukor do kavy bol horor a vypit tu kavu este vacsi. Pomohli mi lieky na uzkost. Brala som zaroven aj AD. Tak mozno aj ta kombinacia. Zacala som chodit na terapiu a casom mi to prestalo robit problem. Vsetko je ok :) Tak mozno skus nieco na tento styl, ak ta to vyrazne obmedzuje v zivote ;) Dnes uz neberiem nic.
Aj ja mám taký problém že sa hanbím jesť, ale nie až taký ako ty, ja chodím v pohode do reštiky aj do cukrárne a nemám s tým problém ja len na návšteve sa hanbím :D Ale nemôžeš to tak hlúpo brať že je to "slabosť" je to dôležitá ľudská potreba bez ktorej by sme nemohli existovať.
