Ahojte, na moj vodičák som sa velmi tešila, konečne som si ho mohla dovoliť. Mám 23 ale už počas autoškoly ma to nejak nenadchlo,mala som aj dosť nepríjemného učitela. Nevravím že mi to nejde ale mám strach ked si mám sadnúť za volant a skôr sa tomu vyhýbam aby som nemusela, ked aj raz za čas musím neviem sa uvolniť, trasu sa mi nohy a som vo velkom strese. Neviete poradiť ako si pomôcť? Vopred Ďakujem
Strach zo šoférovania
jess151
odpovedam
na dvojtyzdnovy sa hlasit ani nemusis predsa ;-)
autocar
ja by som bol zato aby boli kurzy v autoskolach v dlzke aspon mesiac a pol a intenzivne kazdy den za dna aj vecera v kazdom pocasi a nie tie dvojtyzdnove kurzy hovno naucia.
Nik.
Napis mi na mail: niki.priklerova@gmail.com
Ja som bola najvatsi bojko:)
A ked uz uspesne jazdim ja budes aj ty:)) napis mi
RNG
Pri vodeni auta treba taky intenzivny trening, ktory ti da uplne automaticke reakcie na rozne situacie, lebo inac zamrznes/stuhnes v kritickej situacii a naburas.
A bat sa treba, lebo ti "smeli" obvykle skoncia v nemocniciach , alebo na cintorine. A naviac casto so sebou odnesu aj inych....
ľudovit
trenovat, trenovat a este raz trenovat. Len trening ti pomoze ziskat prax v soferovani, v cuvani atd. Praxou si ziskas zrucnost a tym ti viac stupne sebavedomie v soferovani. Ak sa budes soferovaniu vyhybat nikdy prax neziskas a nenadobudnes v nom zrucnost. Co najcastejsie chodit po meste najprv ked je mala premavky a po cestach ktore poznas dobre, potom chodit v malej premavke aj tam kde to je pre teba cudzia dedina. Neskor skusat jazdu aj pocas dopravnej spicky. A samozrejme skor nez sadnes do auta tak poriadne vediet doprav. znacky, spravanie na krizovatkach ovladat lebo co vidim strasne vela vodicov na krizovatkach saskuje a nevedia kto komu dava prednost. Cuvanie ti asi robi tiez problem takze ist niekam na opustene parkovisko a trenovat. Skusat dovtedy kym to nebudes vediet.
Peťa_N
Ja som mala spočiatku tiež podobný problém, ale akurát som mala vodičák rok a len 19 rokov. Bála som sa všetkého na ceste, panikárila som od motocyklistov, chodcov, proste všetkého čo sa hýbalo, alebo bolo blízko mňa.
Keď som bola prvýkrát prinútená ísť sama na 100 km a ešte k tomu do zahraničia, tak som išla 40, ale zvládla som to. Horšie bolo, že som bola sama a bála som sa. Nakoniec sa mi to zapáčilo, jazdila som čím ďalej, tým viac a teraz jazdím už v pohode a uvoľnene.
Nepoviem, že sa nebojím vôbec, teda aspoň na horšej alebo cudzej ceste, ale jazdím.
Snaž sa čím viac sedieť za volantom, skúšaj to aj sama a kašli nato, že po trúbia, to budú aj po rokoch.
Ja mám teraz 24 a v pohode zvládam cestu aj na VŠ sama a to na 300 km.
Slobodna
Vsetci sme tak zacinali a ta pohoda? Asi len v to nedelne rano, inak je to stres lebo musis predvidat konanie aj debilov na ceste. Musis len ziskat sebaistotu, ze vies co mas robit v roznych situaciach a tu ziskas len tak, ze budes co najviac jazdit. Do velkej premavky alebo mesta az ked ju budes mat.
Slobodna
Jazdenie v Nedelu rano je jedna basen :) vsetci este drichmu, nikde ziadny psychopati za volantom :) Soferovanie je uplne uzasne, musis sa ho naucit milovat. Ak nemilujes to co robis, nikdy nebudes uspesna. Strach nie je namieste, ale velky respekt ano. Auto je uzasna vec ale v nepovolanych rukach sa stava nebezpecnou zbranou, nielen pre teba ale hlavne pre ludi okolo teba.
jess151
Aj som rozmýšlala nad tým že vezmem auto niekedy neskoro večer a pojdem s priatelom pobehať mesto, najviac ma asi vie rozčuliť to ked po mne trubia lebo sa rozbieham pomalšie alebo ked vidím za sebou auto a viem že ho zdržujem, viem nemala by som si to všímať....moc závidím tým ktorým jazdia s úplnou pohodou, chcela by som to raz dokázať :)
