s priatelkou uz sme nejaky ten rok spolu. konkretne zacali sme nedavno 8. rok :). Ona 23 a ja 25. Ona studentka 4. rocnika a ja pracujem a este kvazi studujem. Po skonceni jej skoly, by som rad s priatelkou zacal aj byvat, lebo si myslim, ze by bol najvyssi po tolkych rokoch. Ja pracujem momentalne v BA. Mam tu dobru robotu, dobre financne ohodnotenu a aj vacsiu sancu na zmenu prace. Priatelka ako dostuduje bude moct ucit v skolke alebo ucit na 1. st. ZS. A ja by som bol rad, keby si prenajmeme spolu byvanie tu v BA. Ona mi tvrdi, ze moc nezarobi a aj to malo co zarobi minie len na byvanie, ze to moze ostat aj doma byvat (s mamou) a nebude mat ziadne vydavky na ubytko. Jej mama bude toho isteho nazoru si myslim, ze naco by isla prec robit, ked moze aj doma ostat robit. Ja som jej ponukol, ze ubytovanie resp. izbu, ktoru by sme si prenajali, by som platil ja sam celu, ona by nemusela nic davat. Na stravu by sme sa skladali.
Mne ide o to, ze ked ona dostuduje, ja budem mat viac ako 26 a nebudem sa chciet stretavat ako za studentskych cias, len cez vikend. A myslim si, ze po vyse 8 rokoch vztahu by sa aj patrilo zacat zit spolu. Ja by som tiez mohol ostat byvat v rodnom meste, ale kde najdem pracu, tak dobre platenu? S priatelkou uvazujeme o dome, no ale bez penazi sa to neda.
Mozme byvat tak, ze ja v BA a ona doma. Vidat sa po vikendoch. Ale co, takto budeme fungovat dalsie 2 roky, az pokial si nenasetrime a potom si nieco postavime/kupime svoje? Ja chcem mat po boku cloveka, ktoreho lubim a s nim prezivat chvile, a nie len pocas vikendov a aj to u rodicov. Vzdy ked zacnem tuto temu, priatelka povie, ze to ma este rok cas.
Co si myslite vy? Dakujem
Spolocne byvanie
nesamostatná môže byť, ale to v jej veku ešte nie je neliečiteľná choroba. ak je to tak, JPP sa môže na ňu vykašľať, alebo jej môže skúsiť pomôcť osamostatniť sa. niektoré deti sa naučia bicyklovať samy a hneď, iné potrebujú dlho bočné kolieska, potom aby ich niekto pridŕžal za sedačku a potom sa to už naučia (hoci samy by sa na to neodvážili, keby zo začiatku nemali pomoc).
nemyslim, ze tu ide o otazku citov z jej strany. tu ide skor o mega stadium nesamostatnosti, pohodlnosti a vplyvu matky. a myslim, ze autorovi to casom dojde alebo strati trpezlivost.
nespravne uvazujes.naco cakat rok?teraz je to skola,po skole to bude zase daco ine!!!vzdy bude mat dovod hladat nieco aby nesla do ba!co ak si teraz zacne hladat pracu aby hned po skole zostala v tom meste v ktorom byva?!porozpravajte sa normalne,ci vlastne uvazuje prist za tebou.ty sa snazis,ona len hlada vyhovorky,preco nie.naco je to dobre?niekedy sa clovek musi aj obetovat,ked chce byt s tym ktoreho miluje.si teraz predstav ze by si dostal len na rok vynikajucu pracu so zarobkom trebars v juznej Korei!isla by s tebou?(kamoska isla a tiez mala doma pevne zazemie)no neviem,neviem ci ta miluje....
a ešte taký tip, na väčšinu žien lepšie zaberajú také emotívnejšie argumenty než rácio. tj. treba hovoriť, ako ju ľúbiš, ako bez nej už nevydržíš, no nechceš ju do ničoho nútiť, ale že by ste to mali aspoň skúsiť v tej BA, a že ak tam nebude šťastná, tak vymyslíte niečo iné, a že spolu všetko zvládnete, lebo ju ľúbiš, atď atď. :-D (samozrejme, len za predpokladu, že je to pravda a nie iba manipulácia sladkými rečičkami)
držím vám palce...
ako nemusíš až dovtedy čakať, ale povedzme pár mesiacov, alebo tak, to vám zatiaľ nič neutečie. lebo si tuším aj písal, že na ňu nechceš tlačiť, ale možno aj tie večné rozhovory teraz vníma ako nátlak. ak ťa ľúbi, čo verím, že hej, tak sa podľa mňa rozhodne byť s tebou, keď si to premyslí, len sa teraz ešte asi bojí tej zmeny a čoho sa bojíme, to odmietame.
mas pravdu dixit. necham to nateraz tak a uvidi sa, ked dostuduje :)
JPP, skús jej teraz dať čas a neriešiť to chvíľu. ak by ste sa o tom ešte bavili, môžeš jej tak znova povedať, prečo je tvoja varianta (aspoň dočasne v BA, ale SPOLU) výhodnejšia pre oboch (nie iba že pre teba a tvoj zárobok, veď to je tiež niečo, čo je aj v jej záujme, aby si mal dobrú prácu) a daj tomu na chvíľu pokoj. je dobré, že sa o tom rozprávate vopred, ale niektoré rozhovory je lepšie nechať uležať, bo za tých 5 strán, čo sa tu o tom diskutuje, ste sa, súdiac podľa tvojich príspevkov, nikam nepohli.
a mamou by sa nemala nechať tak ovplyvňovať, no možno nakoniec tá jej mama dosiahne pravý opak, než by chcela - aspoň ja som taká, že keď mama do mňa dlhodobo niečo hučí, tak spravím pre istotu pravý opak :D zatiaľčo keby mi len normálne povedala svoj názor, bez nátlaku, tak skôr by som spravila po jej
tak lebo ja si myslim, ze uz je vhodne mat aspon ako taku predstavu o byvani. my o spolocnej buducnosti uvazujeme, ale priatelka asi tak neuvazuje, momentalne, ked nedostuduje. ale vravim jej, ze rok ochvilu ujde ako voda a uz bude musiet vediet co dalej
JPP pytal si sa co si o tom myslia ini. Zatial som postrehla len to, ze sa snazis zo vsetkych sil jej myslenie ospravedlnovat. Tiez si myslim, ze nejde o pracu, mesto ani mamu. Rozchadzate sa v mysleni a planoch do buducnosti. Ale tak pockaj rok a uvidis sam, ci sa to niekam pohne. Inak preco to teda riesis uz teraz?
ja si, bohuzial, tiez myslim, to, co firo. ono sa netreba hned so vsetkym ponahlat, ale tu mate radikalne odlisne nazory a tvoja priatelka ani neuvazuje o osamostatneni sa v urcitom casovom horizonte, s ktorym by ste mohli obaja suhlasit. ty zacnes pracovat mozno v BA, spoznas novych ludi a hlavne, urcite stretnes zeny, ktore budu samostatne a budu uplne inak zmyslat ako tvoja priatelka (kym ona bude stale pri mamickinej sukni). vsak sam uvidis, ale myslim, ze to speje nejakym takymto vyvojom..
