UPT a dalsie problemy...

Adelaidem, nie, našťastie som nebola na potrate a je pravda, že preto nemôžem z vlastnej skúsenosti vedieť, ako sa taká žena po UPT cíti. Ale mám niečo okolo toho naštudované a preto radím na potrat neísť. Už len v tejto téme máš linky na dosť svedectiev žien, ktoré interupciu podstúpili a mnohé sú negatívne.

Každá žena je originálna, má svoje vlastné prežívanie a cítenie a aj keď Ti niektorá povie, že po UPT nemala žiadne psychické problémy, ako Ti to zaručí, že to tak bude aj v Tvojom prípade? Nikto z nás Ti nepovie, čo budeš cítiť a ako Ťa to poznačí.

Ženy, ktoré sa rozhodli pre umelý potrat nesúdim, na to nemám právo. Ak však viem, že si niekto môže ublížiť, ak urobí to a to, radím mu, aby sa tomuto nebezpečenstvu vyhol. Žena po potrate môže povedať, že ju to psychicky nijako neovplyvnilo, ale nie je to pravda. Poznačí to každú jednu, rozdiel je v tom, ako to spracuje. Ak tú bolesť a výčitky svedomia vytesní do podvedomia, môže roky žiť v tom, že potrat bol OK, ale raz sa to aj u nej dostane na povrch a tá bolesť z odhalenia bude o to intenzívnejšia.

Nemý výkrik nie je hraním na city, je pravdou o tom, čo v skutočnosti umelý potrat je. Len pravda nás všetkých môže oslobodiť. Už aj dieťa v maternici túži žiť a bráni sa proti nástrojom lekára.

Človeka nemáme právo súdiť a odsudzovať, ale ľudské skutky áno. A potrat ako taký je veľké zlo, ktoré pácha matka na svojom vlastnom dieťati a práve preto tak veľa žien po potrate psychicky trpí. Ak by odstránili len kúsok zo svojho vlastného tela, ako sa to niekedy prezentuje, prečo by tak trpeli? Trpia psychicky ženy kvôli tomu, že si dali vyoperovať slepé črevo či nejakú cystu? Prečo teda zažívajú neutíchajúcu bolesť, výčitky svedomia či dokonca nočné mory po potrate aj ženy, ktoré verili, že ísť na potrat bolo ich právo?

Lebo pravda je vpísaná do ich tela a psychiky, do ich podvedomia. Ich ženská bytosť vie, že to bolo dieťa, ktorému nedovolili sa narodiť. Čím viac túto pravdu potláčajú a nahovárajú si, že mali právo rozhodnúť sa ísť na potrat, tým väčší nepokoj zažívajú. Nikto z aktivistov pro-choice im nedá odpoveď, neutíši ich bolesť. Lebo až po potrate sa im akoby otvoria oči a tušia to, čo hovorí aj samotná veda hovorí: počaté dieťa má svoju vlastnú DNA odlišnú od DNA matky. Je to nová ľudská bytosť, ktorá prvých 9 mesiacov pre svoj vývoj potrebuje telo matky. Maternica je telom matky, ale telo plodu je telom nového človeka. Ak žena ide na potrat, zabíja človeka.

Vo svojom rozhodovaní si slobodná. Nikto Ťa nemôže prinútiť, aby si urobila to alebo ono. Teraz je tá rozhodujúca chvíľa, tak sa rozhodni správne, lebo veci ako potrat sú neskôr nezmeniteľné, Nielen dieťa, ale aj vedomie úmyselného potratu je na celý život.

adelaidem-poslala som ti mail...:-)

1.

bella21 ty si bola na potrate ? samozrejme, že si myslím, že je to už život, myslím že väčšina žien to tak cíti čo sa s tým vyrovnáva, ale videa ako Nemý výkrik neuznávam, iba zbytočne urobia žene zle na psychiku, tlačia na city, nech sa rozhodne akokoľvek, aj keby si to dieťa nechala....a nik nemá právo hovoriť žene čo má urobiť, nik nemá právo ju súdiť, pretože nik nevie čo všetko prežíva, iba ten čo si tým sám prejde..
ďakujem, ja som do tej alexisporadne písala, včera som ju našla, dúfam, že sa mi ozvú, to by mi pomohlo teraz asi najviac

to dieťatko by sa nenarodilo do dobrých podmienok, nemyslím iba finančných, ale v našom vzťahu (s mužom s ktorým to dieťa čakám) nie je žiadna láska, neviem či sú to vhodné podmienky na život, okrem iného čo s tým tiež súvisí

2.
Ďakujem že si mi napísala tvoju skúsenosť, verím že raz budeš mať zdravé deti, nik nevie čo si taká žena prežíva, fakt...

3. nemam-meno môj mail: adelaidem3110@gmail.com, budem rada ak mi napíšeš :/

PS: pre už počaté dieťa nie je lepšie nežiť. Dostalo dar života, preňho je narodiť sa to najlepšie, čo môže byť. Pozri si Nemý výkrik a uvidíš názor dieťaťa na potrat.

Adelaidem, nerob to, keď to teraz psychicky zle znášaš, potom to bude ešte horšie. Ty vieš, že je to dieťatko a vnútri cítiš, že názory o tom, že to ešte nie je človek a pod. majú len ženám, ktoré to urobili alebo sa chystajú urobiť uľahčiť tento krok. Ale pravda sa umlčať nedá ani pred potratom a už vôbec nie po ňom. Matka ktorá potratí spontánne, má plnú podporu rodiny, okolia, lekárov, lebo každý chápe jej bolesť - stala sa jej hrozná vec, prišla o dieťatko. Avšak matka, ktorá išla na potrat z vlastného rozhodnutia a potom zažíva postabortívny syndróm, takú podporu nemá. Všetci si hovoria - má, čo chcela, prečo teraz vyplakáva? Potlačovanie prirodzeného smútku za dieťaťom, o ktoré žena príde spontánne alebo cez UPT, však k psychickému vyliečeniu nevedie. Jediná cesta pre uzdravenie z UPT je priznanie si - bolo to moje dieťa a už tu nie je, a to mojou vinou. Ako stratu každého iného človeka aj stratu potrateného je potrebné oplakať - a to okolie nechápe. Pri UPT je to o to horšie, že nemožno dieťa pochovať. Ak zomrie niekto, prijať to pomáha aj to, že viem, kde je pochovaný, môžem ísť na jeho hrob. Pri UPT nevidím telíčko, neviem pohlavie a hrob neexistuje.

Adelaidem, premysli si to ešte. Pomoc môžeš nájsť aj na týchto stránkach, finančnú na prvej, psychologickú a podpornú na druhej. Len máloktorá žena, ktorá by cítila podporu v jej situácii hoci len od jedného človeka, by sa rozhodla pre smrť svojho dieťaťa. Určite to aj Ty s pomocou dokážeš zvládnuť. To dieťa je už tu a Ty to vieš a budeš vedieť až do konca svojho života.

www.zachranmezivoty.sk
www.alexisporadna.sk

adelaidem- ked chces, nechaj na seba mail, mozem ti napisat ak sa chces o tom porozpravat...

Plakala som, revala som, lebo z casti som bola aj donutena, ale nemala som skoncenu ani strednu. Teraz uz som sa na to povzniesla, ale keby sa da vratit cas neurobim to.
Nemma z toho ziadne psychicke nasledky. Snazim sa na to nemysliet.
Drzim prsty nech sa rozhodnes akokelvek...
a ja len dufam ze v buducnosti budem moct mat deti a budu zdrave

chcela som sa ta spýtať ako si to znášala a aký bol dôvod, že si tam išla...

pretože ja som mala podstúpiť dnes UPT na súkromnej klinike, len som si to preložila na budúci týždeň, pretože to ťažko psychicky znášam...ja si cením akýkoľvek život, len proste teraz nemám inú možnosť, bolo by lepšie kebyže to dieťatko nemám, pre to dieťa hlavne lepšie, aj pre mňa :(

potrebujem sa s niekým porozprávať kto to zažil pretože nik iný nepochopí tu situáciu ako žena, ktorá stojí pred takým rozhodnutím

Ja,napis tu

www.zdravie.sk

popotratu.cz