Mam niekolko rocny vztah v ktorom viac trpim a trapim sa ako som stastna. Partnera na jednej strane lubim ako nikoho doteraz na druhej strane ho nenavidim za mnoho veci ktore mi dokazal urobit a tym mi ublizit. Skusala som sa s nim viac krat rozist, ale nikdy som to nedokazala dotiahnut do konca a vzdy som sa nakoniec k nemu vratila. Pri poslednom takomto \\\"rozchode\\\" som si uvedomila, ze mam naozaj problem so zavislostou na nom. Rozumovo viem, ze by som mala od neho utekat kade lahsie, ale ja to nedokazem. Po par dnoch ma chyta depresia, panika a som neuroticka. Teraz sme sice spolu, ale viem ze je to chore a chcela by som sa z toho dostat. Problem je aj v tom, ze pracujem z domu a nemam ziadne kamaratky s ktorymi by som sa mohla ist aspon raz za cas zabavit von.
Mate s tym nejake skusenosti? Chcem sa o riesenie pokusit najskor sama a ak mi to nepojde tak navstivim aj psychologa. Dakujem
Zavislost na partnerovi
Bezradna333, ak môžem poradiť ukonči to čo najskôr. Je to ťažké, ja viem sama najlepšie čo je to závislosť na partnerovi. Ja v takomto vzťahu som tiež niekoľko rokov, samé nevery a ja som sa nedokázala postaviť a odísť. Až teraz som sa odhodlala ísť do toho naplno. Viem, dnes sa mi píše dobre, lebo mám emócie celkom pod kontrolou, ale zajtra budem zasa na tom zle. Rovnako som bola odhodlaná odísť z toho vzťahu viackrát a nikdy som to nedotiahla do konca. Teraz som konečne vyhľadala aj odbornú pomoc a pokúsim sa to dotiahnúť. Sama tomu ešte neverím, ale musím.
Nikola napisala som na mail :)
A viem, ze kazdy ma inu skusenost, ale verim, ze su take pripady kedy sa z toho clovek uplne dostal a je ovela spokojnejsi a stastnejsi.
Bezradna333
Skúsenosti ma mnoho ľudí , ale nezaručí ti to tvoj úspech pokiaľ nemáš pevnú vôľu a podporu človeka ktorému môžeš veriť a spoľahnúť sa na jeho pomoc , či už trávením voľného času , alebo iných aktivít . skús napísať možno ti viac poradiť na
dj.pepe@azet.sk
takyto zavazok byt slobodnou a nebyt neurotickou som sa uz pokusala, ale nikdy mi to dlho nevydrzalo. Ale snad si silnejsia ako ja. Vies ako sa od neho psych. odputat a nielen akoze sa tak pred nim tvarit?
Dieta "zatial" nemaju, ale je tehotna.. Preto sa z tej zavislosti chcem dostat, pretoze viem, ze potom ked to uz zacne realne ovplivnovat ten "vztah" tak to bude uz len a len horsie a nechcem skoncit na psychiatrii.. A nie deti nemame, aj ked sme sa o ne chvilu pokusali ale kvoli mojim zdrav problemom sme to museli odlozit. Nie sme ani manzelia a dokonca nezijeme ani spolu v jednej domacnosti. Doteraz som si stale naivne myslela, ze to co k nemu citim je naozajstna "osudova" laska, ale uz si konecne uvedomujem, ze to nie je zdrave a ze je to choroba ktoru musim zacat riesit.
My sme aj po rozvode stale v kontakte, tiez sa snazime davat to dokopy. aj mna, okrem ineho manzel niekolkokrat podviedol. Vies, myslim si, ze taketo vztahy maju svoj prinos. Uvedmis si v nich to, co si ma kazdy clovek uvedomit a to, ze na svete nie je nikto, to ta dokaze spravit stastnou, svoje stastie ssi ty, je to tvoj pohlad na zivot na svet. Lasku ti nikto nemoze dt, tu uz mas v sebe. Nikoho nezmenis, mozes len zmenit svoj postoj a tym v dotycnom vyvolat pocit, ze sam od seba ti chce dat to, co potrebujes, nevyprosis, ani nevyhrozis si to. Si na nom velmi zavisla, aj ja som, no od vcera som si dala zavazok, ze prestavam sa snazit, prstavam mu klast podmienky, prestavam ho dusit a sledovat a cakat kedy sa ozve. Zijem si svoj zivot. Zavola mi, potesim sa a pekne sa s nim porozpravam, bez vycitiek, bez strachu ci zas zavola. Ked sa neozve, nebudem mu nadavat a vynucovat si jeho pozornost. cim nezavislejsia budes ty, tym viac ho budes zaujimat, lebo pochopi, ze si slobodny clovek, co zije slobodne svoj zivot, bude v tebe zrejme ta sila, ze nie si zavisla, neuroticka. Neviem, ci mate deti, ak nie, tak si uvedom, ze ked jeho vztah s milenkou je poznaceny dietatom, je to velmi velka zmena. dieta je zavazok na cely zivot.
Dakujem za reakciu :) .. Viem, ze to pochadza z detstva kedze v nasej rodine sa prilis neprejavovala laska medzi rodicmi a detmi a k tomu otec bol alkoholik a zomrel ked som bola v puberte. Obdivujem ta ze si zvladla nakoniec od neho odist. Ako to znasas? V mojom pripade slo okrem ineho o opakovane nevery a ta posledna nie je bez nasledku.. Po tom ako musel s pravdou von, ma samozrejme prosil nech to s nim skusim este aspon chvilu vydrzat a asi tyzden ma odprosoval atd. Potom sme sa zhruba 15 dni vobec nekontaktovali a teraz sme spolu opat aj ked som mu povedala ze je to s velkym vykricnikom. Odvtedy sa relativne snazi, aj ked si myslim, ze bol opat neverny ale dokaz na to nemam :/ .. Teda uz ani neviem ci ho chcem mat, kedze aj tak by mi to k nicomu nepomohlo. Myslim ze tiez by mi bolo lepsie keby ostaneme po rozchode aspon chvilu v nejakom kontakte ale u nho to nie je mozne kedze je ten typ ze pali mosty. Taktiez som sa uz pokusala od neho v ramci vztahu odputat, ale po chvili vzdy do toho akosi padnem znova a tak to ide stale dokola.
Napadlo ma este, aky vztah si mala so svojim otcom, nemala si jeho absenciu v zivote? Lebo aj vtedy zeny byvaju na partnerovi zavisle, ked ih vlastny otec zanedbaval, nemiloval a oni tazko znasaju partnerovu individualitu a slobodu, boja sa onho prist, lebo uz raz tak prisli o najdolezitejsiu osobu v zivote....
Ano mam. S partnerom som zila 5 rokov. Mame spolu aj syna. Pocas celeho vztahu to bolo doslova ako psychotriler. On aj ja sme obaja vybusni a impulzivny, cize aj nas vztah tak vyzeral. Okrem toho, bol on zavisly na alkohole, problemy riesil popijanim a naslednou agresivitou. 4 krat som podavala ziadost o rozvod, kym som sa rozviedla nakoniec. Vzdy som to stiahla, lebo som ho neskutocne lubila. Aj napriek ublizovaniu a urazkam, som ho milovala a tuzila po nom, po jeho voni, po jeho stavoch, kedy bol fajn.Aj po rozvode ho mam rada, ale nas vztah sa nezmenil, stale sa hadame, potom chvilku dobre a zas sa hadame...Presne nad tymto som sa dnes zamyslela, co pises ty...nie on ma problem, ale ja ho mam. Ze ho ma on, to je jasne, ale inac. Nie kazdy clovek je vhodny k tebe. Z jedle nespravis makky mach, cize ani z cholerika nespravis flegamtika, z volnomyslienkara nespravis zodpovedneho introvertneho partnera. Ak ty tuzis po A a on po B, tazko sa zjednotite. Ty mas urcite ocakavania vo vztahu a ak ma on ine, tazko naplnite svoje vzajomne potreby lasky. Ja som bola na partnerovi zavisla v tom, ze som s nim chcela splynut, aby myslel len na nas, aby sme boli prenho vsade a v kazdej situacii prioritou. Nech bude kdekolvek, aby myslel na nas. On ked bol v praci, myslel na pracu a mne sa aj niekolko dni neozval, ked bol u rodicov, pomahal rodicom, staral sa o sestrinu vysoku skolu, o babkyne choroby a mne tiez ani nezavolal, alebo len malokedy, co ma trapilo, lebo u mna bol vzdy na prvom mieste, nech som bola hocikde. Pochopila som, ze on iny nebude, ani ja nie. Preto najlepsie , co mozes urobit, ak s nim chces nadalej ostat je nechat ho milovat ta svojim sposobom lasky a necakat iny, vlastny sposob. Mozno on inac milovat nevie a nikdy ho to nenaucis, nejde to. Ak nedokazes zit s jeho povahou, tak sa s nim rozid, bude ti chybat, ale nemusis uplne prerusit kontakt. Stretavajte sa aj nadalej, aj si s nim zasexuj, len si povedz, ze ti tento clovek uz nepatri a ma pravo si zit svoj zivot a ty si zij svoj. Nebran sa spoznavaniu inych muzov, mozno natrafis na takeho, co bude splnat tvoje poziadavky na partnera. Tazko sa kombinuju jabka s hruskami...
Nikto z vas nema s tym skusenost? :(
