Ahojte
Mam priatela s ktorym som polroka a problem je v tom ze sa uraza za kazdu malickost. Planujeme spolocnu buducnost a nakolko nema extra vztah k inym detom sa obavam ze ani k svojmu vlastnemu ho nebude mat. Totiz napr dneska sa urazil preto lebo bola na navsteve u nas moja neter a zacala sa blaznit. Priatel ju upozornil nech je tichsie a ona sa na tom pousmiala. Zrazu sa urazil zavrel do spajzi a nechcel s tade vyjst. Pohadali sme sa a nekomunikujeme spolu za to. Prislo mi to totalne detinske. Ved je to len dieta a on sa urazi. Vobec nema ani vztah k mojej neteri. Ked urobi nieco zle tak len krici po nej namiesto toho aby sa s nou normalne porozpraval. Mam pocit ze este vobec neni zrely na vlastne dieta. A takto to funguje stale. Hocijaka malickost ho urazi. Uz mam toho po krk. A najhorsie je ze ako chlap si nevie priznat svoje chyby a zakazdym ked je vina na jeho strane on este povie ze nic nespravil. A dnes pocas hadky mi zahlasil ze: preto som siel do tej spajzi aby som sa vynervoval a vyriesil ten problem sam. Tak pochopite take zmyslanie? Snad problemy su nato aby sa riesili vzajomne nie oddelene. A navyse vo vztahu som iba ja ta ktora hlada kompromisy a on vobec. A ak je nastvany on este k tomu povie ze som urazena ja. Akoby svoj problem vobec nevidel. Poradte co dalej. Uz mi dochadza trpezlivost. Dakujem za vase reakcie.
