S priatelom, ktoreho som velmi milovala, sme sa rozisli pred rokom. Bol to velmi tazky rozchod a ja som odvtedy nikoho nemala, pretoze moj byvaly bol laskou mojho zivota.
Nemozem si zacat vztah s niekym inym, pretoze svoj "objav" podvedome stale porovnavam so svojim ex a stale sa prichytim, ze na novom "objekte" hladam nieco, co by mi ho pripominalo.
Najprv mi sex vobec nechybal, skor moj byvaly ako clovek, ako celok.
Zlom nastal az ked som sa ucila na maturity, teda asi dva tyzdne dozadu. Bola uz hlboka noc a ja som sa ucila len pri svetle nocnej lampy, ked som to zrazu pocitila - strasnu chut siahnut si tam dole a vynahradit si cele tie mesiace smutku.
Musim sa priznat, ze predtym sa mi zdala hrubo zivocisna a zvratena len predstava, ze si niekto sam robi dobre.
Preto som sa najprv zlakla, ale skusila som to. Bolo to.... Uzasne. Dosiahla som hned niekolko orgazmov - ten krasny pocit som predtym vobec nepoznala, s mojim ex som nikdy naozajstny orgazmus asi ani neprezila. Ale tymto cinom som klesla sama pred sebou, vo svojich ociach.
Odvtedy chut na sex prichadza stale a je este vacsia ako ta predtym, v tu noc. Nedokazem ju ovladat, ani potlacit ani nic.
Som 24 hodin denne nie vlhka, ale mokra, ustavicne nadrzana, dokonca som zacala pozerat "pecka" a neviem sa zbavit toho strasneho pocitu,ze som totalne ina ako predtym.
Ustavicne musim mysliet na sex a trapi ma tuzba stale po novom a novom orgazme. To, co som kedysi povazovala za cudne a chore sa stalo realitou. Najhorsie je, ze o tom nemozem s nikym porozpravat, bojim sa, ze by to nikto nepochopil.
Priatela stale hrozne milujem, mozno este viac ako predtym a nedokazem nanho zabudnut.
Som v podstate nestastna, prekonat tuto krizu mi pomaha len ta posadnutost orgazmom, ktory si viem navodit uz za kratucku chvilu.
Zaujimave je, ze keby stal predo mnou nejaky nahy cudzi chlap, nebola by som schopna ani bozkavat sa s nim, nieto este milovat, pretoze ja to bez lasky proste nedokazem:(
Prosim, ak sa tu najde cloviecik, co ma podobne skusenosti ako ja, nech napise. Prosim, pomozte mi niekto, ja uz nechcem mysliet na sex.. Je to hrozny pocit byt neustale mokra a silne tuzit po sexe, ktory nedokazem mat s nikym inym, len so svojim expriatelom.
Pomozte mi niekto, bojim sa, ze som sa naozaj zblaznila..
Som nymfomanka? Alebo cvok?
...hmm..bez ohladu na to co bolo popisane, si uplne ale uplne normalna, ja som na tom rovnako a to uplne....a so vsetkym, aj s masturbovanim...a taktiez sa to objavuje v case stresu - cize u teba matury..takze klud, vsetko chce cas..a dovtedy co ta upokoji, tomu otvor dvere dokoran..hlavne nestresuj, si UPLNE normalna...:)
Ahoj wannassu, nieco nove? Ako to zvladas? Dlho si nic nenapisala, tak snad sa to pohlo spravnym smerom.
Ahoj wannassu, tak ako to zvladas? Deje sa nieco noveho, s cim sa mozes pochvalit/postazovat? :)
Ahojte!
Nedalo mi, aby som nezareagovala...
Wannassu, zdá sa že to s tou pripútanosťou na svojho expriateľa nejako chorobne preháňaš! Možno máš kdesi v sebe hlboko zakorenené predsudky, že prvá je aj životná láska. Vieš niekedy sa to nezadarí tak, ako si vysnívaš.
Život je v podstate cirkus. Je to jedna veľká manéž, v ktorej sa nachádzajú ľudia "šašovia", ktorí nemajú cieľ a len sa tak predvádzajú a afektujú (nariekajú nad sebou, ľutujú sa, kričia alebo chaosia). Ale sú tam aj niekedy nie z vlastnej viny (čo je tvoj prípad) bytosti, ktoré sú vtiahnuté (tvojim expriateľom - šašom) do tohto chaosu a nevedia si rady. Predstav si, že si reálne v tej manéži a stále sa motáš popod nohy klaunom, ktorí tam "vystrájajú".Určite vieš, že v cirkuse je aj miesto pre zvedavých divákov. Asi by sa ti to takto nepáčilo, byť na obdiv druhým práve vtedy, keď nie si vo svojej koži. Je to smutné, ale to práve robíš. Uzatváraš sa do seba a máš stále myšlienky, ktoré ťa nepustia von.
Si mladá a milá osôbka, skús si v tom cirkuse nájsť spriaznenú dušu, ktorá ti pomôže dostať sa z manéže. Veľa ľudí srší pozitívnou energiou, že môžu aj rozdávať. Prečo sa nepookriať a zažiť pritom niečo príjemné?
Skús si vytýčiť vo svojom živote cieľ a snaž sa ísť za ním. Zapoj všetky sily a výsledok nedá na seba dlho čakať možno aj v podobe novej lásky. A určitým zadosťučinením by si potom so svojou láskou mohla rezervovať aj miesto v hľadisku. Veď si ho právom zaslúžiš. Tak neváhaj, nemáš čo stratiť. :)
Hmm, wannassu, teraz si uvedomujem, ze pucke29 si odpisala, ze to vies, ale hladas nejaky sposob ako to zrealizovat. Chcem Ti len povedat, ze nestaci mat nieco v hlave, treba aj konat. Inak to ostane len v myslienkach a neurobis nic. Nenabadam Ta k uchvapenemu konaniu, len si vsetko premysli, ved ide o vazne veci, ale potom musi nasledovat nejaky cin. Zo zaciatku nieco lahsie, napr. diskoteka s kamaratkami alebo nejakym kamaratom. Potom uvidis, co dalej, pa.
wannassu, s tymi psychologmi to je asi naozaj take hrozne ako popisujes. Predsa len na Zapade je to asi o niecom inom. Ja nastastie nemam nejaku skusenost, takze ani zlu nie. Aj ma to napadlo, ze ci na Teba nebudu pozerat ako na hlupanu, ale nechcel som Ta spochybnovat niecim, s cim nemam skusenost. Takze som rad, ze si vies sama urobit rozhodnutie na zaklade vlastnych skusenosti. Ale ak by si mala vazne velky problem, tak to skus u nejakeho psychologa. Lepsie nez zcvoknut. A ked vies, ktory je ten zly, tak skus nejakeho ineho, mozno najlepsie zenu, ta Ta asi skor pochopi, aj ked nikdy nevies na aku furiu mozes narazit. :))
pucka29, to je konecne jedna dobra a prakticka rada. Ja som muz a takyto problem som zatial nemal, takze sa mi tazko radi opacnemu pohlaviu. Aj ked je pravda, ze kazdy sme iny a preto to wannassu nemusi sadnut, tak aj tak sa mi takato rada celkom paci, lebo sa da pomocou nej niecoho realneho chytit a porovnat dva stavy. Urobil som nieco a mam takyto vysledok, je to lepsie ako to bolo predtym, alebo zda sa mi, ze je to lepsie? A takto sa da niekam dojst. wannassu, nemusi to byt pre Teba to prave riesenie, ale mozno prave naopak to bude to prave orechove. Treba skusit ak mas chut zmenit svoju terajsiu situaciu a potom uvidis, ci to stalo za to. Nechcem Ta nahovarat na nic, co by sa Ti priecilo, ale ved sama si popremyslas o moznostiach. Ako vzdy, vela stastia. :)
pucka29: ja to vsetko viem, len potrebujem najst nejaky sposob, ako to realizovat a nacisto zabudnut.
apolon: ja viem, ze tie rozpravky boli len metafora. Aj ja by som uz chcela zacat zit, to by bolo velmi fajn. Mas pravdu, xixi, radsej ostanem za klavesnicou, asi by to bolo prilis cudne:D
ja psychosov vobec nemam rada a priznam sa, raz som tam bola, ale no dakujem, dovi dopo, s clovekom sa tam bavia ako s idiotom.
Len neviem, ako najst tu vnutornu rovnovahu a hladam nejaky sposob, ktorym by to bolo mozne zrealizovat, nieco, co by mi pomohlo. Chcem mat uz pokoj...
Ahoj...no musim sa priznat, ze niecim podobnym som presla! Mala som chut na sex, ale nebol nikto vhodny okrem mojho ex komu by som bola schopna sa odovzdat...ja som sa trapila rok! zacala som vyhladavat " pochybnu spolocnost" s kamoskami,ale aj tak som sa neodvazila az raz...som prelomila toto moje vlastne vezenie a uzila som si sex( ktory ani nebol tak dobry) s jednym milym chalanom.odarazu som uz necitila tu hroznu chut na sebaukajanie- ale musim podotknut, ze na tom nieje nic zle!!! dokonca v tvojom veku uolne normalne!!!je to potreba, ktoru si telo pozaduje splnit- ako ked si smadna a citis potrebu napit sa! Chcem iba povedat, ze nie je spravne ked pri sebaukajani si myslienkami naviazana stale na ex...mala by si ist medzi ludi a spoznavat nove...to je zivot! ak sa neprenesies cez tuto fazu(ktoru presiel asi kazdy mlady, zdravy, normalny clovek) moze to s urcitostou zanechta stopy na tvojom psychickom zdravi, ktore je rovnako dolezite ako to fyzicke!!!neostava ti nic ine len odputat sa od imaginarneho milenca...
Ahoj wannassu, tie rozpravky som pouzil iba na prirovnanie k hlasu srdca. Vies ako Ty pocuvas svoje srdce, ze musis niekoho lubit, inak nemozes nic s nim mat. V rozpravkach hlavny hrdina/ka nasleduje hlas svojho srdca a nakoniec sa vsetko stastne skonci. :) Nemusis verit rozpravkam, ale ver, ze to i s Tebou stastne skonci. Mat neustale depku je fakt nanic. :(
Ak chces vyhladat pomoc odbornika a citis to tak, ze ho naozaj potrebujes, tak prekusni hanbu a skus psychologa. Snad narazis na nejakeho velmi mileho, ktory Ta velmi dobre pochopi a pomoze Ti. Ja nemam so psychologmi ziadne skusenosti, takze Ti ani nemozem nejako dalej poradit, niekoho odporucit. Ale ak sa este necitis na navstevu psychologa, tak sa kludne vyrozpravaj sem, ked Ti to tu nevadi, malo by sa Ti ulavit. Ak si bratislavcanka, tak sa mozeme stretnut niekde na kave alebo pri caji, taky rozhovor medzi styrmi ocami by Ti mohol padnut dobre, ale iba ak mas chut sa vyrozpravat. Aj tak si myslim, ze vyuzijes vyhody anonymity a ostanes radsej iba za klavesnicou. :) Nuz, pre kazdy pripad mas na mna mail.
Nech sa uz rozhodnes pre akekolvek riesenie Tvojej situacie, prajem Ti, aby si nasla pomoc alebo este radsej vnutornu silu a vychodisko, aby si to zvladla na jednotku.
