Zdravim,
mam dilemu....Niekoho som spoznala, stretavame sa spolu par tyzdnov a ja neviem ci je to pre mna ten pravy alebo nie...
Obaja mame okolo 30, je mily , pozorny, inteligentny, gentleman, obaja mae radi tu istu hudbu, cestovanie...ale...obcas mi pride ze je na moj vkus moc hamblivy a mozno az trochu nudny...pricom hrava futbal ma rad rockove koncerty...ale nepaci sa mi jeho vkus na oblecenie (ja viem ze toto je taky argument ze hroza a zniem jak povrchna svina, ale proste mi to zapada do toho nudneho imidzu)...ja neviem, ja som rada spontanna, blazniva...netvrdim ze moj frajer ma byt presne ako ja...protiklady su fajn niekedy, tvoria balanc ale proste neviem....nie som z neho paff...
stalo sa vam niekedy ze ste najskor z niekoho neboli uplne mimo ale po case ste sa donho zblaznili az po usi?
u mna ide o to ze neviem ci fakt nie je proste pre mna ten pravy alebo len riesim blbosti lebo sa desim skutocne si niekoho vpustit co zivota...nikdy som nemala nejaky vaznejsi vztah...vsetko sa skoncilo po par rande...zvycajne sa mi stava to ze sa mi niekto paci a ked zistim ze aj on ma zaujem tak sa vydesim na smrt a chcem utiect....ked som bola mala moj otec mal problem s alkoholom a bol zly na mamu aj na mna a sestru...myslim ze som si odtial preniesla nejaku \"peknu\" traumu...pamatam si ze ked som mala 18 tak sa mi strasne pacil jeden chlapec a ked sa aj on vyjadril ze som faj zrazu sa mi na nom sprotivili somariny-ze ma male ruky, ze je moc citlivy atd...proste mam pocit ze som sa vzdy zbytocne sabotovala kvoli strachu....
ale myslela som si ze uz ma to viac menej preslo...:/ a teraz neviem...na tohto obcas pozeram jak na zazrak, obcas sa mi protivi...a neviem ci je dovod moja \"trauma\" alebo ze nie je ten pravy...
aky mates nazor?...