Nie je ten pravy alebo len vymyslam?

Príspevok v téme: Nie je ten pravy alebo len vymyslam?
CrazyArtist

Zdravim,

mam dilemu....Niekoho som spoznala, stretavame sa spolu par tyzdnov a ja neviem ci je to pre mna ten pravy alebo nie...
Obaja mame okolo 30, je mily , pozorny, inteligentny, gentleman, obaja mae radi tu istu hudbu, cestovanie...ale...obcas mi pride ze je na moj vkus moc hamblivy a mozno az trochu nudny...pricom hrava futbal ma rad rockove koncerty...ale nepaci sa mi jeho vkus na oblecenie (ja viem ze toto je taky argument ze hroza a zniem jak povrchna svina, ale proste mi to zapada do toho nudneho imidzu)...ja neviem, ja som rada spontanna, blazniva...netvrdim ze moj frajer ma byt presne ako ja...protiklady su fajn niekedy, tvoria balanc ale proste neviem....nie som z neho paff...
stalo sa vam niekedy ze ste najskor z niekoho neboli uplne mimo ale po case ste sa donho zblaznili az po usi?
u mna ide o to ze neviem ci fakt nie je proste pre mna ten pravy alebo len riesim blbosti lebo sa desim skutocne si niekoho vpustit co zivota...nikdy som nemala nejaky vaznejsi vztah...vsetko sa skoncilo po par rande...zvycajne sa mi stava to ze sa mi niekto paci a ked zistim ze aj on ma zaujem tak sa vydesim na smrt a chcem utiect....ked som bola mala moj otec mal problem s alkoholom a bol zly na mamu aj na mna a sestru...myslim ze som si odtial preniesla nejaku \"peknu\" traumu...pamatam si ze ked som mala 18 tak sa mi strasne pacil jeden chlapec a ked sa aj on vyjadril ze som faj zrazu sa mi na nom sprotivili somariny-ze ma male ruky, ze je moc citlivy atd...proste mam pocit ze som sa vzdy zbytocne sabotovala kvoli strachu....

ale myslela som si ze uz ma to viac menej preslo...:/ a teraz neviem...na tohto obcas pozeram jak na zazrak, obcas sa mi protivi...a neviem ci je dovod moja \"trauma\" alebo ze nie je ten pravy...
aky mates nazor?...

Zlamic

Po par tyzdnoch stretavania spekulujes, ci je to ten pravy. Na to, ze mas okolo 30 mi vobec neprides rozumna a vyzreta.
Si stale s niecim nespokojna, stale vymyslas, namiesto toho aby si si uzivala cas straveny s niekym.
Mas od toho prilis velke ocakavania. Kazdy clovek, ktoreho mas rada a je v tvojom zivote je ten pravy pre teba, inak by v tvojom zivote nebol. Ocakavat, ze budes z niekoho paf je pubertalne. Ak si rozumiete, ste kompatibilni, pritahujete sa, tak sa spoznavajte a budte spolu. Co by za to niektori dali.Ci v tvojom zivote ostane zalezi na vas dvoch, ako sa budete o vztah starat.

Fleur-de-lis

ten pravý je ten koho si vyberieme ;)
To ho spravím tým pravým...
Rozhodnutie ľúbiť ho, vážiť si ho, zdieľať s ním svoj svet, byť mu oporou, odpúšťať mu, tešiť sa s ním ...

Čítala som už viac krát názor, že pre ženu je lepšie ak z muža paf nie je, pretože dokáže byť viac sama sebou a nehrá divadlo a pre dlhodobý vzťah je to dosť podstatné.
Kto túži len po tých hormonálnych výškach, no tak asi potrebuje to paf, ale vtedy sú aj tie hormonálne hĺbky... Ja mám radšej spôsob života kde zdravý rozum spolupracuje s citmi/hormónmi...
Teda nevyberám si podľa toho, čo vo mne vzbudzuje najviac emócií, pretože čo by často nekončilo dobre...

Že je nudný, no ty musíš vedieť... Dvaja super spontánni by si možno tiež vôbec nesadli ako partneri. A možno sa tento pri tebe čosi spontánnosti priučí :)

Pre mňa bolo podstatné, ako sa správa k ľuďom, ku mne, aké má hodnoty, v čo verí. Sympatie tam boli od začiatku, ale paf som nebola. Máme rovnaké koníčky? No zopár sa ich nájde :D Počúvame rovnakú hudbu? Zopár sa jej nájde :D Som z neho paf teraz? Denne :) A to sme spolu 7 rokov :)
Proste čím viac som ho spoznávala a zamerievala sa na to dobré, tým viac ma očaroval. Jasné, že má veci, čo mi lezú na nervy. Snažím sa také myšlienky stopnúť hneď. Teda keď ide o nepodstatné veci, napríklad srkanie kávy :D
Ako človeka vnímame a ako na nás pôsobí je často z veľkej mieri o nás. Chcem aby sa mi sprotivil, dokážem to s každým možno aj za deň :D Chcem vnímať nejakého človeka pozitívne, dá sa to snáď skoro s každým...

Či mu dáš šancu, musíš zvážiť sama. Ak sa poznáte len tých pár týždňov tak ja osobne by som so vzťahom čakala. Teda spoznávanie sa áno, ale dotyky a podobne by som nechala až na čas, kedy by som vedela, že tomu chcem dať vážnu šancu. A na to je dobré poznať sa nejaký ten čas :)

Ja som často paf z manželovej lásky ku mne, z jeho názorov na niektoré veci... Ale to sú veci, čo si vyžadovali čas. Byť paf zo zaľúbenia je síce pekné ale nemá to v sebe mnoho reality. Samozrejme by tam ale iskra mala byť, najmä z mužovej strany, zo ženinej strany príde aj neskôr, ak jej bude muž sympatický.

Hľadaj priority pre seba a svoj život, a hľadaj muža, kde vnímaš, že si ho dokážeš vážiť a obdivovať s jeho pohľadom na život. A to sabotovanie, to je aj vec myšlienok. Potrebuješ si uvedomiť, že tvoj otec nie je obrazom muža, že jeho správanie nie je zakorenené v každom jednom. Potrebuješ mu odpustiť, že ti neukázal obraz muža, ktorý si ženu dokáže vážiť a ctiť a vnímať jej krásu a hodnotu. Pretože aj taký je muž :)
A to oblečenie, ako chápem, že sa ti nemusí páčiť ako sa oblieka. Horšie by bolo keby bol v špinavom a smradľavom ;) No každopádne, je toto tvoja priorita? Ak nie, tak proste osloboď sa od toho :)
Nemyslím to v zlom, ale niekedy ma udivuje na základe čoho si žena vyberá partnera na život :)
No neviem či niečo z toho pomohlo. Snáď sa ti časom vyjasni v tom, čo by si mala spraviť :)

12mesiacikov

Kto by si zobral na zodpovednost povedat ti ze toto je pre teba pravy muz? Navyse podla par riadkov na internete?

Vyzera to ale, ze tu traumu mas a tie drobnosti ti podsuva tvoje traumatizovane podvedomie. Nemala by si tomu verit a snazit sa toho muza posudzovat objektivne a celostne. Tiez je jasne, ze dokonaleho nenajdes, vzdy bude nieco, cez co sa budes musiet preniest.

12mesiacikov

CrazyArtist vyzeras byt rozumna a mas od seba odstup. Podla mna si si urcila spravnu "diagnozu" a vlastne si si odpovedala sama.