Mám 21 rokov. Som v celku úspešný a aktívny na svoj vek. Škola ma baví, som v nej dobrý (budem budúci učiteľ), šéfujem internetovým novinám, kandidoval som za mestského poslanca resp. pôsobím v komunálnej sfére, starejšujem, moderujem, hrávam divadlo, dodržujem zdravý živ.štýl (veľa cvičím, správne sa stravujem, nefajčím...) avšak má problém, ktorý má trápi. Je to z hľadiska toho, že často vystupujem pred ľudmi, trošku paradox, ale v mojom ponímaní som strašne škaredý. Korene tohto siahajú niekde asi do školských lavíc na základnej. Nikdy som nebol "model" to som vedel...ale čakal som, že pre niekoho budem výnimočný a pekný. Možno to pripadá "choré", viem, že v mnohých ohľadoch je to malicherné oproti problémom iných, ale mňa to trápi, zaťažuje to moju dušu. Nemám problém vystupovať, som spoločenský exhibicionista. Dokonca milujem, keď som stredobodom. Avšak kameň úrazu príde vtedy, akonáhle niekoho chcem, ľúbim, mám o neho záujem. Za tie roky rokúce som bol vždy opačným pohlavím odmietaný... hľadal som chybu v nich. Nejak som to proste v hlave, resp. sa to samé otočilo a vidím chybu v sebe. Jasné, mnoho krát som sa povzniesol nad to a išiel ďalej, až do toho bodu, kedy sa to vo mne zlomilo. Uvedomil som si aký som škaredý, viem, že nejde vždy o výzor, ale mám pocit, že práve preň ma vždy odmietli. Moja "vina" ma vo dne v noci prenasleduje. Každý prechod okolo zrkadla moje oči postrehnú, chudnem, chcem viac, čím viac chudnem tým viac som v zrkadle tučnejší. Ako som prestal fajčiť, jemne som pribral (175 cm / 76 kg, dnes má, 72 a chcem aspoň 62)... citovo som sa úplne zasekol. Nevidím na sebe v rámci výzoru nič dobré... neustále premýšľam čo a ako zmeniť. Dokonca uvažujem vážne, že ako to bude možné ihneď podstúpim plastické operácie, len aby som bol spokojný. Nechcem už v živote žiadny vzťah nikoho - možno z trucu, možno .... sám neviem. Sú tu 2-3 baby, ktoré ma chcú. Jedna veľmi "vehementne" ma dobíja vyše roka. Je po uši do mňa zbláznená. Ja avšak nechcem nikoho. Nedokážem pochopiť, čo sa im môže na mne páčiť... Snažím sa doviesť sa "k dokonalosti" po všetkých stránkach, vzdelanie, kariéra, úspech, štýl, ..... chcem im dokázať, že som "bombastický".... ako keby z takej malichernej pomsty.. chcem, aby som sa im páčil, aby som potom ja odmietal... asi je "choré" čo píšem, ale cítim to tak.... poraďte mi prosím.... :/ fakt som zúfalý.... pár krát sa stalo, že som doslova plakal, chytal "depky" z toho všetkého.
Mám 21 rokov. Som v celku úspešný a aktívny na svoj vek. Škola ma baví, som v nej dobrý (budem budúci učiteľ), šéfujem internetovým novinám, kandidoval som za mestského poslanca resp. pôsobím v komunálnej sfére, starejšujem, moderujem, hrávam divadlo, dodržujem zdravý živ.štýl (veľa cvičím, správne sa stravujem, nefajčím...) avšak má problém, ktorý má trápi. Je to z hľadiska toho, že často vystupujem pred ľudmi, trošku paradox, ale v mojom ponímaní som strašne škaredý. Korene tohto siahajú niekde asi do školských lavíc na základnej. Nikdy som nebol "model" to som vedel...ale čakal som, že pre niekoho budem výnimočný a pekný. Možno to pripadá "choré", viem, že v mnohých ohľadoch je to malicherné oproti problémom iných, ale mňa to trápi, zaťažuje to moju dušu. Nemám problém vystupovať, som spoločenský exhibicionista. Dokonca milujem, keď som stredobodom. Avšak kameň úrazu príde vtedy, akonáhle niekoho chcem, ľúbim, mám o neho záujem. Za tie roky rokúce som bol vždy opačným pohlavím odmietaný... hľadal som chybu v nich. Nejak som to proste v hlave, resp. sa to samé otočilo a vidím chybu v sebe. Jasné, mnoho krát som sa povzniesol nad to a išiel ďalej, až do toho bodu, kedy sa to vo mne zlomilo. Uvedomil som si aký som škaredý, viem, že nejde vždy o výzor, ale mám pocit, že práve preň ma vždy odmietli. Moja "vina" ma vo dne v noci prenasleduje. Každý prechod okolo zrkadla moje oči postrehnú, chudnem, chcem viac, čím viac chudnem tým viac som v zrkadle tučnejší. Ako som prestal fajčiť, jemne som pribral (175 cm / 76 kg, dnes má, 72 a chcem aspoň 62)... citovo som sa úplne zasekol. Nevidím na sebe v rámci výzoru nič dobré... neustále premýšľam čo a ako zmeniť. Dokonca uvažujem vážne, že ako to bude možné ihneď podstúpim plastické operácie, len aby som bol spokojný. Nechcem už v živote žiadny vzťah nikoho - možno z trucu, možno .... sám neviem. Sú tu 2-3 baby, ktoré ma chcú. Jedna veľmi "vehementne" ma dobíja vyše roka. Je po uši do mňa zbláznená. Ja avšak nechcem nikoho. Nedokážem pochopiť, čo sa im môže na mne páčiť... Snažím sa doviesť sa "k dokonalosti" po všetkých stránkach, vzdelanie, kariéra, úspech, štýl, ..... chcem im dokázať, že som "bombastický".... ako keby z takej malichernej pomsty.. chcem, aby som sa im páčil, aby som potom ja odmietal... asi je "choré" čo píšem, ale cítim to tak.... poraďte mi prosím.... :/ fakt som zúfalý.... pár krát sa stalo, že som doslova plakal, chytal "depky" z toho všetkého.