Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Červenanie = Socialna fobia

Príspevok v téme: Červenanie = Socialna fobia
nádej

Našiel som vo fóre už niekoľko článkov o tom ako ľudia trpia červenaním. Ja patrím k nim a tak som sa rozhodol pátrať trochu po tejto "chorobe".
Ak chceš vedieť viac, čítaj trpezlivo ďalej...

Jednou z najmladších fóbií je sociálna fóbia. Touto fóbiou trpí každý desiaty človek. Vzniká predovšetkým v detstve a v dospievaní, keď sú ľudia oveľa viac citlivejší na úsudok okolia. Jedným z prejavou sociálnej fóbie je červenanie sa. Červenajúci sa cíti svojim rúmencom ponížený, pretože prezrádza jeho neistotu. Postihnutí sa boja byť v centre pozornosti ostatných, majú strach z jeho hodnotenia, z vlastných rozpakov a trápnosti. Sociálna fóbia postihuje okolo 3 percent žien a asi 2 percentá mužov.

Príznaky sociálnej fóbie:
Strach,
že sa druhí na vás pozerajú
že sa znemožníte
aby ste neboli stredobodom pozornosti
z neprirodzeného správania
z večierkov a voľnej zábavy
jesť pred ľuďmi
zo schôdzí, stretnutí, verejného vystúpenia
z použitia verejných WC
hovoriť pred malou skupinou
písať na verejnosti (vyplňovať formuláre)
hovoriť pred autoritou
nadviazať konverzáciu, udržovať ju
požiadať si o to, čo človek potrebuje
z rozhovoru s cudzím človekom
telefonovať

Človek trpiaci sociálnou fóbiou by mal vyhľadať odborníka!!!

Dandy Key

Ahojte aj ja mam SF a hladam si kamosku co ma tiez ten problem..mam 28 rokov..kludne ak chces a si z Presova alebo kosic tak odpis

yanoo

ako to, že tu už nikto nepíše, vari sú už všetci fobici vyliečený? bol by som rád, ak by ožila táto téma

hitman

rotebette presne ako hovoris aj ja si myslim ze sa s tym clovek musi zmierit a postupne to pojde, musi si uvedomit ze som aky som a nech zvysok co si zo mna utahuje nech ide do prdele...pretoze clovek ma v mysli len jedno necervenaj sa, a cim viac na to mysli tym je to horsie a horsie...keby si ostatni co su v pohode nevsimali co sa s nami deje a neupozornovali nas na to tak ver tomu ze by to hned preslo, lebo by si si to neuvedomovala ze sa cervenas, lenze ked tie tupe pohlady na teba cumia a este ti aj povedia ze co si taky cerveny tak je to este horsie...hrozne to cloveka obmedzuje, je tolko veci co by clovek chcel robit a proste to nejde, ten blok tam vzdy je...

rotebette

ahojte,velmi dobre vam rozumiem aj mne cervenanie nici zivot,som clovek bez duse,nezijem,prezivam,zdoverila som sa viacerym ludom co ma trapi ale ti ludia sa necervenaju takze ma nevedia pochopit,ano podporuju ma ze to zvladnem a take keci ale ja to uz nedavam,spim do obeda pretoze viem ze ma nic necaka,nikam nechodim,skrivam sa kde mozem,obchodne centra su moja smrt,sedenia u stola s kamosmi-horor...mam vela kniziek o cervenani ale nic nepomaha,pomoze len jedna vec a to je moja jedina myslienka...zmierit sa s tym,to je jedina pomoc,toto ti povie aj psycholog,musime sa s toho dostat sami,nikto iny nam nepomoze,len my sami..a s toho mam depky,lebo ja uz nevladzem..

PsychoPrincess

Tiež patrím do tejto kategórie... takmer vždy sa cítim neisto, som nervózna, neviem sa na nič poriadne sústrediť, často mám obavy atď... onedlho ma čakajú ústne matury a som z toho riadne na nervy =/... aj keď som už prijatá na vysokú školu... no čo potom??? ...ak to bude ďalej takto so mnou pokračovať, neviem, ako tú výšku zvládnem... hlavne z týchto dôvodov... jasné, rozmýšľala som nad tým, že zájdem za nejakým odborníkom, čo by mi "pomohol"... lenže v tomto našom malom meste je ich len zopár a oni sami vyzerajú, akoby potrebovali odbornú pomoc...

hitman

inac sory za tie dlhe litanie ale musel som to neako zo seba dostat...je toho este viac ale tak to by som toho rozpisal na 3 strany...nedalo mi to tu napisat kedze tiez tym trpim a je to hrozneeeee....chcem s tym nieco spravit ale neviem sa odhodlat, pretoze takto sa zit nedaa...na zaciatku som si myslel ze je to neaka kozna choroba, kedze cerveny som byval aj na zakladke pri neake namahavej praci alebo pri pisomkach kedze som bol nervozny...tak ale vtedy som to vobec neriesil, apsolutne...a hned to aj preslo kedze som si to nevsimal a nikto ma na to ani neupozornil...no ale od tej strednej ked ma na to zacali upozornovat a utahovat si z toho tak som cerveny vzdy ked mam niekam ist, nieco vybavit atd..a aj si hovorim ze ved to nic nieje nemam k tomu dovod ale uz to tak mam od tej strednej zafixovane ze cim viac si hovorim necervenaj sa tak je to horsie a horsie..no a tak som zistil ze nieje to zrejme kozna choroba ale ta psychika co mi to vsetko robi...viem nic si tu od toho vela neslubujem ze mi to neako prejde ked se napisem ale potrebujem aspoon takto sa vyrospravat zatial a pokec s ludmi co to tiez maju..popripade neakych novych kamosov takto najst...rad pokecam aj niekde inde len ako na tomto fore...cim viac uprimnych ludi tu spoznam tym lepsie....;-)

hitman

zdravim ludia...tak aj ja bohuzial patrim do tejto skupiny...a poviem vam je to teda riadne tvrde pre nas....tolko veci by som chcel robit a hrozne ma tato fobia obmedzuje a ked vidim ludi okolo seba ako si uzivaju zivota tak mam hrozne depky z toho...vzdy ked sa mi aspon cosi podari tak vzapati akoby ma tato fobia vzdy tahala naspat...vsetko sa to zacalo az od strednej, predtym som bol v pohode chalan, kamosi, kazdy vykend niekde do baru sadnut atd. boli to paradne casi...no ked som nastupil na strednu vsetko sa to zacalo rucat, posledne 2 roky boli dosova peklom pre mna, vsetko sa to zacalo hlacne pri odpovediach, pisomkach, vtedy som bol hrozne cezveny nwm asi od nervov, no na zaciatku to nikomu nevadilo resp. ma nato nikto neupozornoval, tak som si to vobec nebral k srdcu a cerven aj hned po pisomke presla, ho neskor sa spoluziak, resp. viaceri zacali tomu posmievat, a cim viac to robili tym som sa viac a viac utahoval do seba, ziadne svoje nazory, len som bol ticho a ticho a tak to islo, posledny rok v skole som dokonca nechodil pomaly do skoly ked som mal ist odpovedat alebo tak...teraz som uz po skole, mam 23 rokov a stale mi to ostalo, postupne sa uzatvaram do seba, malo kedy chodim von...ale vo vnutry seba viem ze to tak nechcem, proste mat o ubyja ked chcel by som ist niekam von a nejde to, ten strach z cervenania je hrozny...ani si nwm najst robotu, hrozne ma to obmedzuje...priatelku nemam kedze vonku poriadne nechodim tak ako mozem si niekoho najst...je to hrozne....urcite si kazdy mysli ze som neaky psycho, a uz aj ludi ktorych poznam vidia ze niesom ten clovek co som bol nikedy, v pohode chalan co nevydrzal doma ani hodinu...nwm co robit, k psychologovi sa neako neviem odhodlat kedze sa bojim ako by to bolo keby ma niekto videl, pomyslel si ze som neaky psychopat alebo co...ani rodicia nic nevedia, ale urcite vidia ze nieco sa deje kedze som sa zmenil...no fakt nwm co robit...tak som to tu neako rozhodol sa tu napisat kedze toto forum sledujem a aspon takto sa vyrospravat a spolu si trocha pomoct radami a myslienkami....

renushik

už som to na tomto fóre niekoľko krát písala, ale ešte raz, mne pomohli relaxačné, dychové a meditačné techniky kombinované s neustálym čítaním motivačnej literatúry, dnes robím také veci o ktorých som si nemyslela, že budem robiť, strach ma už neovláda, nedokáže sa mi vkradnúť do mojej mysle, pretože som sa naučila kontrolovať svoje myšlienky, práve meditáciou apod., celkovo som kľudnejšia, všetko ma akosi menej stresuje, aj ľudia okolo si všimli zmenu... dokonca som viac aktívna a kreatívna ako v období sf, je to tým že strach zakrýval tú super osobnosť (akou je každý človek!)ktorou som, odkryla som svoje tajné rezervy síl... A to som trpela sf od malého decka... A brala som aj tabletky, ale tie nič nevyriešili v podstate, brala som ich rok. Ale s kľudným svedomím môžem prehlásiť, že som sa z toho dostala klop klop

nino6777777

ahojtee ja mám tento istý problém neznášam to, preto to väčšinou uhrám pred spolužiakmi že mi je teplo ked sa začnem červenať ... je to velmi nepríjemné hlavne ked sa meníme na vyučovaní a sme zmiešaný s deckami z iných tried nemôžem sa sústrediť na hodine začne mi búšiť srdce , potiť sa mi ruky a znervozniem najradšej sa pozerám do knihy a "nech ma nikto nevidí".kolko krát poviem úplnu debilinu keď ma učitelka vyvolá zmení sa mi ton hlasu aj napriek tomu že to viem a potom vyzerám jak debil ako keby som úplne tupá ... stáva sa mi to pri ludoch s ktorými som si neni nejak blízka ked idem po vonku s kamošmi je všetko v pohode...mám aj taký problém ked je leto že si nedokážem dať napr. topánky na opätku alebo tak lebo sa cítim trápne a trasú sa mi nohy že kto všetko na mňa civí tak sa potom prezujem ale nohy sa mi trasú aj ked idem len tak niekde a ide oproti mne skupinka ludí proste z ničoho nič to príde.alebo ak som niekde v reštaurácií či nákupnom centre a mám ísť jesť a civia na mňa ludia tak je to pre mňa ubíjajúce..nejako som si to neuvedomovala ale začala som hladať príznaky na nete a priviedli ma k tomuto naozaj ma to obmedzuje a dosť štve či už v hladaní brigády alebo vôbec začlenenia sa do normálneho života

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Červenanie = Socialna fobia - Fórum - ZDRAVIE.sk