Ahoj, mam problem, odisla som do zahranicia na pol roka na studium, priatel odisiel tiez, sme spolu dva a pol roka, pretym ako sme odisli sme mali pekny vztah ale mna trapilo ze mal velmi vela aktivit, najma svojich kamaratov, trapilo ma ze nechcel, alebo teda nevolal ma ked chodil s nmi von, a cez prazdniny to bolo aj trikrat do tyzdna, ja som mu to vicitala a robila som mu obcas sceny a cakala som ze si uvedomi ze potrebujem aby som citila ze ma zahrna do svojho zivota, ale on mi vysvetloval ze je to pre neho schyzofrenicke. Vo mne teraz ostal taky pocit nizkej hodnty a toho ze niesom pre neho dolezita. Ked sme odchadzali,tak sme sa este mierne pohadali, lebo som cakala ze bude smutny ze odchadzame na tak dlho prec a ze sa neuvidime. Ako som tu, tak si volame alebo piseme skoro kazdy den, je to aj z jeho iniciativy,ale ja nedokazem byt taka vesela, proste taka ze to zanecha v chlapovi pocit ze som uzasna, lebo mam v hlave stale vycitky, a cakam ze bude smutny a pravdupovediac, ze sa bude bat o nas vztah, ja viem ze to nieje spravne ale mam to nejak v hlave, poradte, alebo aspon ake mate vy skusenosti s niecim takym, vopred dakujem.
dialka a depresia
mozno preto lebo neverim ani sama sebe ze preco by ma mal mat este rad,a bojim sa ze aj prestane ked niesme pri sebe. Cele to podla mna vyplyva z toho ze som si este minuly rok precitala jeho maily lebo mi nechal v pocitaci heslo a tam si pisal s inou babou citujem "frajerku zatial mam,ale je to nahovno", a nahovno to bolo preto, lebo som na neho moc tlacila ked mal vela inych povinnosti lenze on mi nikdy nepovedal nie, a ja som sa potom uplne zlozila a chcela som sa snim rozist lenze on sa rozplakal a povedal ze ma nikdy neprestal lubit a ze dufal ze sa to napravi same tak sme boli spolu, lenze ako sme odchadzali a ako sme tu a ja som sama sa mi casto vybavia tieto spomienky
ale preco to robis? neveris mu? si myslis, ze ta nema rad?
Prosim, kto ma skusenosti s niecim podobnym, ci uz sa ocitol na jednej alebo druhej strane, napiste mi pocity, riesenia, pripomienky, nazory, vsetko nad cim by som sa mohla zamysliet.Dakujem
ja viem a uvedomujem si nemozem byt taka len ma potom prepadne hrozny strach ze ma nebude mat rad ze ma opusti ale zaroven viem ze tymto tomu len napomaham, uz sme sa otom rozpravali, len on to nehcape, hovori ze ma lubi a aj sa snazi len ja mam potom znova ten pocit ze som nanic, mozno je to iba otazka sebavedomia a mozno mu len zavidim ze on to tak zvlada, ako to dopadlo s tym tvojim priatelom? u nas to bolo na zaciatku skor opacne,skor ja so mchcela viac volnosti ale potom sa to obratilo
moj priatel mi robi toto iste...je prec a robi mi vycitky ze nie som dostatocne smutna...predtym ako odisiel sme mali tiez nadherny vztah...ale nebolo to tak ako ty vravis, mz sme boli spolu kazdy den...24 hodin denne...a ako vravi tvoj priatel bolo to pre mna schizofrenicke...tak som teraz rada ze mam cas aj na svoje konicky priatelov a je to az prilis velka zmena oproti tomu co bolo, tak je y toho nestastny, tiez tak ako ty caka ze ho budem utesovat, ze budem smutna, lenze to tak nie je tak je to este horsie, takmer sme sa rozisli...musite si to proste vydiskutovat a ty musis byt silnejsia inak to nebude fungovat, nemozes nanho tak tlacit, nechaj tomu vzduch...len sa o tom porozpravajte, co obaja potrebujete a chce to kompromis...
