ahojte
z anorexie sa skusam dostat uz pat rokov naozaj som uz skusila vsetko odbornika pomoc rodicov nic mi nepomohlo dostat sa do normalneho zivota este stale som zaseknuta niekde medzi svetom anorexie a normalnym svetom a cesty spat ani dalej niet moj zivot mi zacina byt taky lahostajny na nicom uz nezalezi...dokonca som aj pribrala a zacala som jest teraz sa to zvrhlo skor na obzerstvo(alebo to prerastlo v bulimiu sama uz neviem) a v neskutocne depresie viem ze sama to nedokazem lebo som to uz tolko krat neuspesne skusala a uz ani nevladzem chcela by som spoznat dievcata ktore maju podobny problem aby sa necitila taka stratena a opustena zial taketo stretnutia sa konaju len v bratislave ...velmi by som chcela aby sa take stretnutie uskutocnilo aj v presove aby sme sa aj my spojili a pomohli si nechcem byt tucna ale nechcem byt ani anorektickou ved aj my mame pravo byt stastne... je tu niekto z presova alebo okolia kto by mal zaujem sa stretnut podporit vymenit skusenosti poradit dat sa na spolocnu cestu prec z kruhu ktory sa toci v nenavratne? samozrejme pri vsetkej diskretnosti uz vopred sa tesim
presovcanky pozor!!!
elka:
mno ci nie si nahodou z presova ale ak zo ziliny tak potom nic... u mna to tiez tak nejak vyvrcholilo ked som mala maturu a potom prijimacky bola to hroza drzim prsty aby si to zvladla a nepodriaduj vsetko mature a tomu ze sa musis ucit neurob taku chybu ako ja a nevrav si ze teraz je najdolezitejsia skola nic ine... na prvom mieste si vzdy TY!! mysli na to teraz lebo potom uz moze byt neskoro neboj maturu zvladnes a pri troche stastia aj prijimacky drzim prsty pa
Foreverka...
" A mimochodom, je lahsie zostat v kruhu ppp, ako z neho vyliezt, no ked sa uz raz dostanete na hladinu, preskacete si vsetkym tym peklom vo vasej dusi, budete vediet, ze ta cesta stala zato."
Toto bolo vyborne a je to absolutne pravdive. Si sikovna babula...:-)
alchymistu od coehla vrelo doporucam, mne vzdy pohladka ubolenu dusu. asi je fakt pravda, ze ked co len na chvilocku uvidime zivot bez ppp, tak mame silnu motivaciu bojovat.pekny den.
Forever, krásne...a veľmi inšpiratívne...ďakujem, prinútila si ma zamyslieť sa nad sebou...držím palce, aby si to tak dobre zvládala aj naďalej :-)
alti moja..
velmi ma dojalo, ako krasne si to napisala.
na nasu prvu kavu si spominam velmi dobre. bolo to tak rok a pol dozadu, vsak? v ten den som sa citila strasne, bala som sa aka budes, ako ma vezmes, aky na teba urobim dojem. bala som sa prvykrat ukazat a povedat o sebe, ze som to ja, ta chora..ale potom si tam stala ty, ako take slniecko a vsetko zo mna opadlo. pamatam sa, ako som si vtedy do kavy vysypala cukor(lebo tak sa to robi, vsak?) a v hlave som si ratala kolko ma to asi bude stat. v ten den som ale ziskala priatelku, cloveka mudreho a velmi dobreho a zacala som sa sama a cisto dobrovolne len takymito ludmi obklopovat. stalo ma to este vela sil, priblizit sa k tomu, cim som, ci raz budem. zacala som na sebe pracovat- ale nie tak, ako predtym. uz som nepotrebovala byt dokonala pre inych a tym hladat utechu vo svojej hlavy. chcela som byt dokonala pre seba. cim viac som bola nedokonala vo svojich predoslych predstavach, cize, cim viac som jedla, cim viac som sa smiala a bola normalnym priemernych, zcasti pubertalnych dievcatom, tym viac sa mi darilo. v priebehu par mesiacov po nasom prvom stretnuti som dokazala spravit autoskolu, maturity a dostat sa na vysku.
zacala som si uzivat zivot, cenit si ho. zivot, zdravie, to je, nech to akokolvek otrepane znie, je ten najvacsi dar.
rozmyslala som casto nad smrtou. neviem, ako to je s nebom a peklom, ale viem, ze chvila ked zomieras ti prinesie pocit z tvojho celeho doterjsieho zivota. a ja chcem, aby bol ten pocit prijemny. o toto sa teraz snazim a vychutnavam si kazdy, kazducicky den tak, ako velmi sa len da.
a odporucam vsetkym, precitajte si alchymistu..pa
a mimochodom, je lahsie zostat v kruhu ppp, ako z neho vyliezt, no ked sa uz raz dostanete na hladinu, preskacete si vsetkym tym peklom vo vasej dusi, budete vediet, ze ta cesta stala zato.
Chcem sa s Vami aj ja trochu porozpravat...treba tvrdo makat na prehodnoteni vlastneho postoja k sebe samej a k nasmu zivotu. Tu moze byt len nejaky ramcovy navod, kazda ste ina.
Sorry, Forev., budem teraz velmi osobna prave k Tebe, kedze sa dlhsie pozname. Kiez by toto odkrytie Teba pomohlo aspon jednej dievcine k nastartovaniu...kiez by. Bola si mila, pekna?? - noo, prilis chuda /kostnata, co nemozem hodnotit ako krasu/, s krasnymi ale smutnymi ocami, bez iskry, bez usmevu. Mala si strach zo zivota, v hlavke si mala pri nasej prvej kave myslienku, ci aj z nej nepriberies. A bola si plna obav, neistoty. Pri nasom poslednom stretnuti som sedela s krasnou mladou zenou, ktora riesi sice mnoho problemov /ved ich mame vsetci/, ale sa vie aj tesit. Zmenil sa Ti vyraz oci, plnis si svoje priania a ciele, zacinas nielen poznat ale aj citit cenu zivota, kvalitneho, plnohodnotneho zivota. Mas nadherny ciel - pomahat inym. Je to jeden z najuslachtilejsich cielov v zivote. Ale ak chceme pomahat inym, musime vediet pomoct predovsetkym sami sebe, inak nas problemy inych pohltia a znicia. Dnes stojis na nozkach - pevne? Este sem-tam zabalancujes, ale tak fungujeme vsetci. To, ze citis zem pod nohami vidno z Tvojho hodnotenia seba samej, je vystizne. Dnes uz vies, co v zivote chces a je vyborne, ze chces byt zdrava. Lebo len tak dosiahnes to, co si zelas - v laske, vo vztahoch s najblizsimi, v profesii, v kazdodennom zivote.
Dievcata,
ked postupuje ku zdraviu Forev., ked Zuju 2 roky nema prejavy PPP /resp. uspesne s nimi bojuje/, ked Gabina je dnes uspesnou redaktorkou a perfektnou matkou, manzelkou,kamaratkou - tak moze kazda, len MUSI SAMA CHCIET.
