Skutočné priateľstvo - muž a žena - existuje niečo také?

a co sa jej stalo, ze si to snazi takto vykompenzovat?...

no, s výzorom na tom nie je až tak zle, ako si napísala...skôr tam boli nejaké problémy v jej rodine a myslím, že teraz si niečo kompenzuje...alebo sa chce pomstiť za to čo sa stalo jej...ale obávam sa že sa mstí zlej strane...

tak to sa sprava prinajmensom ako keby mala 120 kg, nechutne aknoznu plet, vypadane zuby a krive nohy a ja neviem co este... ved tak sa normalny clovek nesprava, ved uz len kazda ma nejake to sebavedomie a aj keby jej to nejaku dombu vadilo, by sa mala naucit take nieco znasat....
neznasam take zenske, co si najdu chlapa a on potom ani dychat nemoze...

Monika, trafila si správne....bude to znieť neuveriteľne, ale ona mu skutočne robila scény keď ho videla sa baviť s nejakou babou...boli spolužiaci...4 roky... teraz maturovali...a v 4tom ročníku sa nemohol rozprávať ani s chalanmi...a má zakázanú brigádu kde robia aj ženy... takže...asi tak... trvám na tom, že ona trpí nejakou psych. poruchou,ale on to vidieť nechce...

to je s nim uz dva roky a este to nedokazala pochopit? to musi byt teda riadne zakomplexovana osoba... a co mu zakaze chodit na miesta kde sa vyskytuju zeny... sak keby ju chcel podviest tak to spravi aj s inou ale rozhodne nie s kamaratkou, toho sa moze bat najmenej

aj mne kamarát tvrdil, že koli mne sa s ňou bude hádať od rána do večera, ale že si ma vziať nedá...ale vtedy skutočne vyhrotila situácia už veľmi vysoko, a takto to dopadlo...dala mu na výber... buď ona alebo ja... s ňou je dva roky... a má ju rád...na jednej strane to chápem...ale na druhej...mi nejde do hlavy, ako to niekto môže nechať prísť do štádia takého, že mu baba dá na výber...podľa mňa vždy sa dá nájsť kompromis...

machulka, mas to tazke... ja len dufam, ze moj kamarat si najde rozumnu babu, ktora mu to takto nezakaze... aj ked si myslim, ze on si to zakazat neda

DESmodka: bože, moja, ako keby si mi z duše hovorila... vždy sme si boli veľmi blízky s tým kamarátom, on mal, má a asi aj bude mať s tou jeho frajerkou veľké problémy, a vždy som stála pri ňom, aj keď ho partia odsudzovala, snažila som sa ho pochopiť, a dosť midával najavo,aj mi to povedal, že bezomňa by to asi už nezvládal... a jedného krásneho dňa dal vedieť len toľko že sa už asi neozve, lebo jeho baba si to neželá...ona žiarlila a žiarli chorobne...neviem či sa to vôbec dá predstaviť, taká žiarlivosť... od vtedy prešli dva mesiace...mali sme jeden konflikt cez telefon, ale šlo o nedorozumenie, pričom on o tom asi ani nevie že šlo o nedorozumenie a pravdepodobne sa aj hnevá, a fakt neviem čo s tým mám robiť... na sms neodpovedá, telefon nezdvíha, na net nechodí... no proste hruuuuza... naozaj mi chýba, je to taký pocit, že človek nemá ani kde hlavu skloniť ked je mu smutno,alebo keď sa chce s niekym podeliť o radosť...mám síce priateľa, ktorého milujem, ale predsa len...kamarátsky vzťah je o niečom inom...

uf, to viem o com hovoris, moj priatel na zaciatku tiez nechapal nase priatelstvo a ziarlil, ale spriatelil sa s nim aj on a vsetko je v poriadku, no kamarat si pred par mesiacmi nasiel priatelku, rozpraval jej o tom, ze ma kamaratku s ktorou sa casto stretava a tak, ona nemala nic proti az kym nebola u neho na vikend a nespoznala ma, asi som sa jej zdala prilis atraktivna na to aby som sa mohla priatelit s jej frajerom (aj ked som len normalna baba, uplne priemerna) a zacala ziarlit... nakoniec sa s nim aj kvoli mne rozisla a co na to povedal on? "ak to nevie pochopit, nech je blba, ale 20rocne priatelstvo je mi cennejsie ako nejaka parmesacna znamost, ktora to nedokaze pochopit"

machulka tak ako vravis... ani ja som nikdy nic necitila, ale mam potrebu sa s nim stretavat, alebo len tak si s nim popisat, on je taka moje butlava vrba a ja jeho... obaja mame svoje polovicky a ani jednej strane to neprekaza :)..