dnes mam fakt dost dost zly den ...som na dne bojim sa zajtrajsieho rana aj toho co bude dalej ....zivot je nieco co podla mna dal panboh ludom aby sa trapili a nakoniec od utrapenia aj umreli ....som uplne mimo z toho ....je to pocit neopisatelny strasny ked sa vam chce kricat a plakat no nejde .....je to ako s tym vtipom ..sadni si na kolajnice ono ta to prejde ....
mizerny stvrtok
mam ..ja viem ze si nevazim co mam len som sa prvy krt s nimi citila vinimocna ze sa niekto o mn zaujima ....nie ako nejaka chudera lebo nula ktorou som nakoniec aj tak ostala len to bol super pocit a o to to je tazsie ze s nimi byvam v jednom meste v kuse sa stretavame a s niektorymi z nich estechodievama pri tom stretvama tych par zradcov tak co mam robit uplne sa vyhybat tej skupinke ?a ty mas rodinu?
kazdy clovek to tak ma...ked ho niekto sklame citi zradu,smutok atd.je to asi normalny postup u citliveho cloveka...len si to netreba stale pripominat a pomaly to preboli...tiez na to este myslim,ale snazim sa stale mysliet na to,ze si najdem inu pracu a hotovo...aj ty....a mas este okrem nich aj inych znamich?
a co mam robit ked ja som ich mala tak rada boli mi s nimi dobre a ked to nemamm mam prazdno v dusi v srdci
tak sa na nich vykasli,a zi dalej...viem o com pisem,mne sa to stalo nedavno...ked som nastupila do novej prace a tiez nemam dobre spomienky... snazim sa na to zabudnut,ale chapem boli to,ani mne to nebolo jedno...TAKY LUDIA NESTOJA ZA TO ABY CLOVEK SA KOLI NIM TRAPIL....
a ked zistis ze skupina ludi medzi ktorymi si sa asi polroka pohybovala a oblubila si ich bola len nejaka odporna svorka falosnych ludi s ktorymi ti sice bolo dobre ale zistila si o nich aky su to vlastne zly ludia
veľmi veľa krát sa v ľuďoch sklameme. najhoršie je, keď ten človek nám je taký blízky, tak veľmi mu veríme, spoliehame sa na neho, radíme sa s ním, vie o nás pomaly všetko a on nás zradí alebo sklame. myslím, že to sa už stalo každému, prinajlepšom väčšine z nás. ja tiež nie som výnimkou. tak veľmi som niekomu verila a dotyčný človek to iba zneužíval. vtedy to každého veľmi zabolí a úplne stratí dôveru voči ostatným ľuďom. ale tak ako niekoho stratíme, tak môžeme aj niekoho získať. jedni priateľstvá končia, druhé sa začínajú. dopraj tomu čas, aby si sa z toho trošičku spamätala, ale určite sa tomu nepoddávaj, viem, že to bolo veľké sklamanie, ale život je taký. prináša aj sklamania, ale aj radosti, tak sa snaž na to nemyslieť a obklop sa ľuďmi, ktorým môžeš na 100% veriť.
....,dovera je velmi krehka vec...
...citam ta a myslim, ze to pisem ja.
asi aj pre mna co sa tyka dovery v ludi a hlavne lasky ked to vobec mozem nazvat laskou
nechcem to pisat takto tu verejne,ale bol to clovek,ktoremu som verila,nie je to z rodiny...a pre mne to bolo dost dolezite...aj do buducna...