Aj ked na tomto fore som zaregistrovana, radsej som sa odhlasila a chcem sem napisat anonymne.
A kde je problem? Mam pocit, ze mi doslova sibe. Bojim sa kazdeho zvuku, bojim sa ked v byte pocujem dokonca vytahove dvere, ze co ked niekto vykopne tie nase a bude nam chciet ublizit. Ked som sama doma, bojim sa aj takeho zapukania okien ked zafuka vietor. ked osm sama doma, bojim sa mat aj zapnute radio, lebo co ked nebudem pocut, ze niekto stoji sa mnou.. ono vlastne, stale mam pocit, ze nie som sama, aj ked fyzicky som sama. Tiez stale chodim kontrolovat vodu v byte, dvere na chladnicke ci su dobre zavrete, nahodou plyn ci neunika zo sporaka, ked odchadzam z bytu, mam pat minut rezervu, lebo viem, ze kazdu izbu budem aj dvakrat kontrolovat. nezatvaram za sebou dvere ked som sama, aby som pocula "keby nieco bolo". Nemozem vecer zaspat, ked pocujem susedov v panelaku ako chodia. Aj vcera som v posteli plakala, lebo som sa bala - nieco vrzgalo. Nenavidim, ako aj minule, telefonovala som v izbe a zrazu som len pocula ako zacal pukat (ako keby sa ho niekto dotykal) sacok so zemiak. lupienkami. a to tam boli polozene asi pol dna... Za cca polhodku som sedela na posteli s notebookom, ked zas z nicoho nic padla papuca. Ono, mala som ju da sa povedat na hrane postavenu a teda otocila sa normalne. Preco tak z nicoho nic? Ved som ju ani nemala nejaky ten cas obutu, ani okno otvorene nebolo, bola som v izbe len sama. Vcera napriklad som sa poobede osprchovala, otvorila som normlane dvere na kupelke a zrazu len o dvere nieco suchlo. pozrela som sa co mi teda zavadilo o tie dvere, alebo ci niekto za nimi stoji, nikto, iba na zemi bola padnuta pohladnica. Ked prisla domov mama, som sa jej spytala, kde presne bola ta pohladnica? ked mi ukazala miesto nechapala som, ako tam mohla zrovna dopadnut, a preco sa to stalo mne?
Uz ma to vsetko nebavi, bojim sa v podstate vsetkeho.
je niekto, kto mi moze pomoct, alebo mi zostava len sa z toho zblaznit?
