je chyba vo mne? alebo v rodičoch?

Príspevok v téme: je chyba vo mne? alebo v rodičoch?
happylineverafter

Ahojte.
Ja , neviem ako začať , ale ono je to všetko tak zložité.
Ak sa vám to nechce čítať, nemusíte. Veď sú aj horšie problémy.
Ide o to, že rodičia mi neveria,nepodporuju ma, často im musím klamať, zatajovať veci...už som si na to zvykla, takže sa už ani necítim previnilo. Len sem- tam.
Takže momentálne konkrétny prípad uvediem.
Bolia ma kríže, chrbtica....mám nedostatok pohybu. Tak som sa rozhodla vyriešiť to. Som chudučka, takže s obezitou mať problem nrbudem v blízkej buducnosti si myslim:)
Začala som to riešiť tým, že som sa prihlásila na tanečnú( hip hop), po krátom čase som zistila, že to nie je pre mňa. Mam problém zapamatať si choreografiu. A nezaujíma ma prepletaťť nohy, čo najrýchlejšie v rytme hudby. No ako páči sa mi to ale....nie je to pre mňa....tak som si povedala, že začnem viac plávať. Na plaváreň som šla raz. Aj to som sa tam chystala zhruba pol roka( ešte pred tanečnou, Všetko sa to vlastne odohráva teraz v tomto časovom období (oktober-november-december)). Nakoniec teraz na plaváreň chodiť nemôžem z istých dôvodov(dlhodobo).
Dobre, chcela som ísť na brušné tance. Blbosť, ale viem krútiť bokmi, tak prečo sa nezdokonaliť a nepriučiť niečo nové?...no vzdala som to, lebo rodičia povedali , že mi tolko platiť nebudú. Myslím že cena je len 45€ na pol roka alebo tak nejak. Takže s tým už nepočítam.
Práve dnes som rozmýšľala , že pôjdem na balet. Páči sa mi to. Okrem toho si rozhýbem moje takmer zmeravené telíčko. Mam ochabnuté svalstvo a to mám len 16 rokov(onedlho 17). To viete, len minimálny pohyb....ľahko sa povie, však cvič...cvičila som jogu....ale zvolila som nesprávny systém...cvičila som poctivo asi 4mesiace...no nič..kríže boli aj tak, chrbtica deto....tak som časom prestala....
K tomu baletu- rodičia ma vôbec nepodporujú...len mi to vyhovárajú, kričia na mňa, že zas mi budú platiť(700sk na pol rok) a po dvoch týždňoch to nechám, že na balet sa nechodí v 17-tich , že to už od malička treba...no keď sú taký múdry, prečo ma nedali na niečo, hocičo keď som bola malá. Im sa páčia spoločenské tance, tak sa ma tak namudro vedia spýtať , že prečo sa nedám na ne. Tak samej seba sa pýtam , že " však to si nemala chodiť už odmalička?!" NEZNASAM TO!! naozaj treba začínať s baletom od detstva?..už nie je čas? už som starena ktora ma isť do hrobu či čo za frasa?...to mam teraz na všetko hovoriť, že " ááá tak kašlem na to, lebo to trebalo už od detstva začať"...BOŽE!!!!! čo si o tom myslíte? čo mam robiť? mam prekusnúť rodičovské "ľady" a ísť ďalej a sama? no ved vždy som sama .....vždy musím ísť za svojím cieľom sama. Ako sa vraví, pomocnú ruku musím hľadať len na svojom ramene.

Ďalej, klamem im preto, lebo ak sa niekam pýtam von, jednoducho ma nepustia. Úplne chápem ich strach, aj som im to vravela. Možno až tak úplne nechápem, ale predsa mám istú zodpovednosť, o ktorej ani nevedia. Kamošky vravia , že niekedy by som už mala ubrzdiť, vždy stresujem( rýchlo, nestihneme bus,,,joj radšej tam nechod , čo ked toto, čo keď tamto....). Nerada sa skrývam za druhých , preto to ani nerobím, no tentoraz musím vinu hodiť na rodičov. !!! JE TO TAK! oni su za to zodpovední. Ja sa z toho snažím vysomáriť, ale v konečnom dôsledku len klamem samú seba.

Ďalej, mnohý ľudia, len z písania mi už vravia, že pôsobim múdro, mám dobré názory. Nemyslím si to. Nízke sebavedomie?..ano tak trošku. A čo..vám sa to nestalo?....dobre, veľmi ma trápi, že rodičia mi vedia len pekne nadávať. Nevravím že vždy. Ale od cudzích sa viac dopočujem dobrého ako od nich. Nikdy v živote mi nepovedali, že som zodpovedná, že niečo dokážem , že mám dobré názory, nikdy ma nepodporovali, nikdy ma nepochopili( ani v tích naprimitívnejšch veciach), nikdy som neurobila nič dobré podla nich, ONI MA CHAPAť NECHCU NECHCUUU....)!!!!!! JA LEN TRPIM:(............no ako fakt slzy mi teraz stekajú ale....keď to je tak ťažké...kto to zažil snád pochopí.

Jedinú oporu ktorú som kedy mala je moja priateľka. Najlepšia osoba akú poznám. Vždy dokonalo poradí, pomôže,,,,pochváli, zdvihne sebavedomie. Je to všetko super ale....aj tak rodič je rodič.
Preto vás prosím, ak to niekto dočítal celé, BUDTE DOBRýMI RODIČMI, VEĽA SA ROZPRÁVAJTE SO SVOJÍMI DETMI....nezakazujte hned všetko, porozprávajte sa s nimi, preberte klady , zápory..vysvetlite,,,ale pochopte danú situáciu.
Moji rodičia si myslia, že ma budú mať takú ako chcu oni. Moja staršia sestra tancuje ako oni pískajú.
ja som presný opak...preto ma asi volajú že rebel,ďiabol.......
Možno som trošku hyperaktívna, ale musím vyskušať všetko,,,chcem všetko ale má to isté hranice.

Ja neviem, čo si o tom všetkom myslíte...čo mam robiť? ...mam zmeniť vzťah a prístup k svojim rodičom , mam sa im podriadiť? alebo mám si šliapať vlastnú cestu , ktorá už aj tak trochu rozšliapaná je.......
Vraví sa tiež, "LEN TEN KTO NEPOSLÚCHA SVOJICH RODIČOV, MôŽE BYŤ LEPŚí AKO ONI!"
Mimochodom, im vysvetľovať nič nebudem. Už nie,,,,už toho bolo veľa...neprestávam bojovať, no neviem ktorým smerom sa ubrať......
ĎAKUJEM.....vykecala som sa...tak trošku...

tinusska

a na tu skolu som sa teda pytala preto, ze kolko ti zostava skoly, kym budes moct odist bud na vysku, alebo mimo bydliska pracovat...

tinusska

pytala som sa len preto, ze z akeho si mesta.. kvoli moznostiam, ake ti moze dat to mesto... ja som mala v zivote len to stastie, ze som bola "huba" a pomohlo mi k tomu, ze aj ked som vedela, ze sa budem citit zo zaciatku trapne a musim to dotiahnut do konca - zacala som hrat v dedinskom divadle... tiez som dovtedy sedavala len doma a cumela na tv, a pod... stacilo sa len postavit na tu scenu a rodicom som dokazala, ze aha, dokazala som to a nebojim sa... vtedy si zvykli, ze som chodila hravat aj mimo obec, na festivaly, ze som nebola par dni doma, ze som bola nutena sa prezliekat v provizornych podomienkach - chalani-baby... dokazala som ziskat ocenenie za najlepsi herecky vykon.. po skole som odisla z domu, nasi ma nekontroluju a idem si za tym co chcem ja.. nekecaju mi do penazi, lebo si zarobim.. a stale idem dopredu... stacilo len raz dokazat.. toto som ja, vasa dcera a pozrite sa...

happylineverafter

tinusska
takže nebudem ti klamat a preto ti to neprezradim:D anonymnita to isti:D
a prečo sa pýtaš?

pomĺčka- odkial si ty?..tak rada by som ti pomohla, fakt ak si poblízku vyjdeme von!! mam aj starsie kamosky nad 20 a rozumieme si, zoznamim ta s mojou paritou( nahodou su inteligentny, ziadny alkaci ani nic podobne)

blondinecka- gitaru som chcela tiez ale nekupili nechceli tak nemam. Vyvadzam ze..ci pana:D totalne ale mi to vôbec newadi , oni o tom newedia, srdce maju na pokoji lebo spim u kamosky thakze .....pred rodicmi si dávam pozor, viem co môžem čo nie...mam už dlho piercing o ktorm nevedia, keby vedeli som mrvta holka:)
A čudovala by si sa..ale rozprávam s nimi o tom neúrekom veľa...stále som sa pýtala v čom je chyba, prečo mi neveria, že skúsime odznova..ja som začala od začiatku ale oni začali z minulosti na začiatok tej minulosti takže to bolo v prdeli...nič zvláštne sa nezmenilo. Neveria mi jednoducho....a ja to už asi nezmením.
A máš to dobre vybavené:D takže tiež ti držím palce:) a zároveň dakujem:)

blondinecka

no a to je tiez chyba, ze ta veci rychlo omrzia.. ked sa ti paci hip-hop, mala si to dotiahnut do konca.. ono to nie je tak, ze co sa ti paci, je lahke.. mala si mat trocha trpezlivosti.. potom je jasne, ze nechcu dalej vyhadzovat prachy.. ved je to nezmysel..
a ako ma dieta zistit na co ma talent? resp. co ho bavi? napr. u mna bolo jasne nadovsetko, ze mam hudobny sluch.. ked si stale pospevujes, a dokonca nie falosne, tak im asi dojde, ze nieco v tebe je :)
ked si doma tancujes, a nevyzeras pri tom ako totalny idiot alebo drevo, tiez v tebe musi nieco byt..
ked si rada kreslis, a nevyzera to, ako ked to namaluje prvacik na zakladnej, tiez v tom nieco bude..
ale je jasne, ze to aj zalezi od rodicov.. ak im na vas nezalezalo od detstva, tak je to bieda a naozaj je to ich chyba.. ale ak sa snazili a vy ste nejavili zaujem ako ja, tak stratili zaujem aj oni.. a potom "rob si co chces" ...

blondinecka

no moja.. mne nasi takisto neveria.. moja vecierka je do 22:00, na zabavy chodim raz za pol rok, nemam kamaratov.. iba v skole.. a to mam o mesiac 18! ALE ja si za to mozem sama.. ked som mala 14-16 vyvadzala som.. vzdy raz za polrok som prisla riadne ozrata domov.. preto mi neveria..
ty si nieco take nespravila?
tiez ma posielali na hudobnu-klavir, ale mna to nebavilo, gitaru mi kupit nechceli, tak som sa na to vybodla... ale sla som na gympel, iba kvoli nim.. lutujem to :( v zivote na taketo nieco svoje deti nedam!
vies, jedina vec, ktora ma v zivote tesi je, ze o 4 mesiace sa zacnu prazdniny, pojdem do zahranicia zarobit, a od septembra sa zmeni moje bydlisko na DUFAM ze zilina.. pretoze tam chcem ist na vysku.. velmi velmi.. najdem novych ludi.. DUFAM.. ze sa moj zivot zmeni k lepsiemu..

a k tomu tvojmu problemu.. pytala si sa ich niekedy na to, preco ti neveria? vies, nemozes cakat ze len tak z haluze pridu k tebe a ze jeeeej ty si taka super a nic ani nespravis.. davas im nejako najavo svoju inteligenciu a zodpovednost? ja s mojimi komunikujem otvorene takmer o vsetkom.. zlepsuje sa to, ale stale je tam ten strach, ze co ak zas pridem domov opita.. ale alkoholicka nie som.. teda uz 2 roky som domov taka neprisla.. ale proste stale to tam niekde daleko v ich vnutri je..
drzim ti palce

-----

Celkom ta chapem. Mna rodicia tiez nikdy nepodporovali. Ked som bola mala a chela som skusat rozne kruzky, tanecne, mazoretky atd. tak ma na to nechceli dat. Chodila som vlastne len na jeden tanecny kurz a kedze som sa v tom nenasla, tak som chcela skusit nieco ine, ale to my uz nedovolili. Kedze podla nich pri nicom nevydrzim. Ale ako ma dieta zistit na co ma nadanie, ak to nemoze vyskusat? Doteraz ma to mrzi, ze ma neviedli k nijakemu konicku. U nich bola dolezita len skola a aby som hned prisla domov. Ani kamaratky mi velmi nedovolovali, ani vyjadrit vlastny nazor. A vysledok tejto vychovy. Mam 26, nulove sebavedomie, tazko sa zoznamujem s ludmi, som malo komunikativna, ludia skor odo mna bocia, pretoze som ticha. Tak vacsinou sama sedim doma a im to ani nevadi. Myslia si, ze s nimi budem zit donekonecne. Tak rada by som odisla z domu a zacala niekde odznova ako uplne iny clovek, ale este sa to neda. Takze radim ti, chod si za svojim, raz budes lutovat, ze si to nevyskusala. Ja som tolko sily nemala. Vzdy som sklopila hlavu.