Neviem či to patrí práve sem, ani ako to napísať, lebo sa hanbím, ale už som z toho zúfalá a už mi z toho asi začne šibať. Do 11 rokov som sa pomočovala, potom to prestalo a všetko bolo v pohode. Teraz mám 17 a v marci som sa ráno zobudila pocikaná. Potom bolo zase všetko ok a tento týždeň sa mi to znova stalo, dvakrát za sebou. Zajtra, najneskôr pozajtra mám ísť na jednu trojtýždňovú akciu a neviem čo mám robiť. Ide o tréningový kemp mládeže pracujúcej na jednom projekte. Bude tam približne 30 ľudí. Ak sa mi to ešte do vtedy stane, tak budem sedieť doma, ale ak nie, išli by ste, kebyže ste na mojom mieste? Bojím sa, že keď sa mi to tam stane, tak budem terčom posmechu. Už som to zažila na základke, v škole v prírode a bolo to hrozné. Na túto akciu, ale idú ľudia v mojom veku a starší, tak neviem aké reakcie od nich čakať, veď už to nie sú deti. Ale aj tak sa bojím, že to nepochopia a budú sa mi smiať. Bola som už aj u lekárky ku ktorej som s tým chodila, dala mi lieky a hovorí, že to asi zas bude beh na dlhú trať, ale vraj mám tam ísť, že tam už nebudú deti ktoré sa vysmievajú. Smiali by ste sa 17 ročnej holke, keby ste vedeli, že sa pocikala do postele? Nevadilo by vám, že s ňou bývate na izbe? Je to taká strašná hanba, keď je to vlastne choroba? Prosím, napíšte mi niečo, lebo ma asi porazí. Ďakujem
Hlúpy problém. Ako by ste sa zachovali?
daj si niakú silnú menštruačnú vložku alebo tú plienkovú, alebo inkontinenčnú, ako ti tu už radili :) a pod seba si daj uterák, a dá sa to v pohode zamaskovať:) a určite si tým nenechaj skaziť ničo na čo si sa tak dlho tešila:) A či by som sa smiala? No smiať by som sa určite nesmiala, maximálne by osm sa pousmiela, a rozhodne by som za to neodsudzovala, ani neohovárala, ved to nie je tvoja vina:)
smiat by som sa nesmiala, ale prislo by mi to zvlastne. Daj si na noc anionove vlozky, vraj maju velku saciu schopnost, nik by si to nemal vsimnut.
nemas sa zaco hanbyt tam de som ja chodil do skoli malo vela bab aj chalanou taky isty problem a chlapci snimi ajtak codili ak chces tak sa ozvi
nikto sa ti tam nebude smiat...vsak jejda su to dospelí ludia a da sa to zamaskovat...drzim ti palce:)ja som sa pomocovala asi do 9-10rokov ale potom to prestalo....neviem ale preco...
to je vacsinou psychologicky problem a vyskytuje sa prevazne u 90 percent tych ludi co maju velky strach z otca, priam sa ho boja,,tak ze ked pojdes stanovat a nebude tam otec tak by to malo prestat,-)
No ja byť tebou tak tam ani radšej nejdem. Ak sa to prevalí tak koniec s tebou. To nevadí, že je tam veľa dospelých, ale dilono sa najte a ty sa just vtedy pomočíš a koniec. Ani sa im potom radšej neukazuj.
snažil som sa povzbudiť, ale od prvej vety to znie opačne. no aj to je istý typ rady.
veronika, niekde som prehliadla, ze nosis tie plienkovy nohavicky na noc. Ak ti tie stacia, tak si davaj len tie.
Ked som chodila do fitka na aerobik, jedna ucitelka s nami cvicila vnutorne svaly, vies tie ked sa ti chce cikat tak ich stiahnes. Cvic si aj to, aj niekolko krat denne. Hned ti to nepomoze, ale do buducnosti urcite ano. Je na tom dobre, ze to nikto nevidi : ) Tak vela stastia.
veronika, su ludia aj taki aj onaki, a vsade
ty sa nemas zaco hanbit, nemozes za to
ak pojdes, mohla by si si dat pod plachtu na postel este igelit, nešušťavý, aby to nepretieklo, a na plachtu uterak
nepit a ist na wc pred spanim
cez den pi podla moznosti cistu vodu
Ježiš....malo tam byť milí, už mi asi fakt šibe. Prepáčte.
Dávam si plienkové nohavičky, to do nich si dať ešte vložku, alebo ako to myslíš? Lieky už beriem, ale vraj to bude beh na dlhú trať, kým sa z toho dostanem. Ste na mňa mylí. Keby som aj tam mala také šťasie. Ďakujem
