Zivot bez priatelov..

Presne tak ako povedal hop
Neviem reagovat n debatu v spolocnosti.. ani ju zacat... Pripadam si hlupo ked tam len tak sedim/ stojim a uporne rozmyslam, co by som povedala...

hm.zakladatelka diskusia,lucia...akoby som pisala ja tvoje slova v zaciatku diskusie ...ja som rovnaka..nie si sama..a ani ja sa nelutujem,prave naopak ..ale mne aj kamosky volaju,ale ja nemam zaujem,mne proste nechybaju,mne staci jeden jediny clvoek k zivotu ..netrap sa...proste niektori ludia su taki ,ako my dve ...nic si z toho nerob..najdi si frajera dobreho,a zabudni na taketo reci,ze kamosky a tak :)

Pripojím sa do debaty. V poslednej dobre sa cítim veľmi osamelá, vlastne nemám žiadnych skutočných priateľov . Úprimne sa priznám , že sa nečudujem ľuďom , že so mnou nechcú tráviť svoj voľný čas . Trúfnem si povedať , že som extrovert , ak by sa dakto spýtal čo potom hľadám na tejto diskusí .Odpoveď je ľahká , nieje všetko také ako vypadá . Ja sa viem s ľuďmi pohode porozprávať a aj mám očom (no z mojej strany sú tie rozhovory len slovami , ktoré mi nič nedávajú ).Pomaly ale isto strácam kontakt s ľuďmi . Často ma ľudia okašlú a ja sa už bojím nadviazať nové priateľstvo . Keď sa nad tým zamyslím okrem mojich rodičov sa omňa naozaj nikto nezaujíma. Často plačem , keď som sama.Uvažujem ako ďalej pokračovať v živote , na pomerne šťastného človeka sa až moc trápim . Ja rada komunikujem s ľuďmi , ale oni neradi komunikujú so mnou.V čom je môj problém? (bez neakej chvály som mimoriadne ústretový a priateľský človek)

aj ja som kedysi davno prispela do tejto temy s rovnakym problemom,no odvtedy sa u mna dost veci zmenilo, v prvom rade som zmenila kolektiv kde bolo mimoriadne prijemne zoskupenie ludi, neviem ci nahoda ale tolko milych zenskych po kope sa len tak lahko nenajde. Zacala som mysliet trochu pozitivnejsie a vymazala som zo svojho zivota ludi co ma oberali o energiu, s niektorymi ludmi fakt nema cenu stracat cas, ani len zo slusnosti
Objavila som uzasnu kamaratku v osobe ktoru som kedysi davno v minulosti nemala rada, pretoze som na nu ziarlila :) (a priznam si to) vzdy ma podpori ked mi je nahovno a myslim ze je to vzajomne.
Spoznala som zopar fajn ludi s ktorymi obcas idem na obed alebo vecer na drink. Nie su to moje butlave vrby ale mam ich rada a mozem byt pri nich sama sebou.
Kazdy si moze najst priatelov len treba zacat od seba. Zmenit svoj postoj a myslenie a zahodit predsudky a niekedy sa trochu porozhliadat okolo seba. mozno bude vasou najlepsou kamaratkou prave najvacsi outsider vo vasom kolektive a mozno ich stretnete aj tu na tomto diskusnom fore :)
uz pisem vela ja viem :)

fade, tiež sa v spoločnosti cítim občas neprirodzene a cudzo. Hlavne takéto pocity, nemám si s kým čo povedať, resp. každý o niečom konverzuje a baví sa a ja netuším s čím začať, resp. byť rovnocenným partnerom v rozhovore, niečím zaujať, niečo zaujímavo podať, príde mi to tak, že medzi tých ľudí nepatrím. Nie som schopný promptne reagovať. Tak nejak sa cítim. Snažím sa to riešiť. S ľuďmi ktorých poznám je to fajn, ale s úplne cudzími je to veľmi zlé :( A príčina? To naozaj netuším

fade: musis najst pricinu sovjho stavu, clovej je tvor spolocensky od zakladu, takze tvoja situacia niekde vznikla a rozvinula sa do tohto rozmeru, treba najst pricinu!

hop: Nijako rozumne sa mi tento problém nepodarilo vyriešiť.
Chyba je niekde vo mne. V spoločnosti sa väčšinou cítim neprirodzene. Vysvetľujem si to tým, že neviem byť sám sebou a chýba mi sebavedomie.
Problém je aj v tom, že keď sa cítiš ako nikto(tento pocit mávam aj ja), tak ťa tak ostatní ľudia aj vnímajú a si pre nich nezaujímavý. Chce to viac sebavedomia a odvahy.
Možnože si ešte nenatrafil na tých správnych ľudí s rovnakou krvnou skupinou.

samma ja som na tom presne tak isto. odkial si? :)

ja mam podobny problem, nemam kamaratov, asi len tri styri pseudo kamaratky, s ktorymi sa bavim, ked som v skole, ale ze by sme spolu chodili von, tak to ani nahodou, ja uz vlastne ani nechodievam von, lebo nemam s kym, ono mi to dost dlho nevadilo, lebo skola mi zabrala vacsinu casu, najskor gymnazium, potom vysoka, teraz si vsak uvedomujem aky je moj zivot, bez inych ludi prazdny, ja by som velmi chcela kamaratky, s ktorymi by som si rozumela, len neviem kde ich najst, tak ako si najst priatelov

Hlavne to neber v zlom a co ta potom najviac"trapi"