po 13tich rokoch sme dospeli do bodu, kedy sme nedokazali spolu takmer vobec komunikovat, chceli sme ostat spolu, ale nevedeli sme ako, skussali vsetko mozne aj nemozne.. po par mesiacoch sa manzel odstahoval, ani to nefungovalo, komunikacia viazla este viac.. rozhodli sme sa vztah ukoncit rozvodom.. manzel si 3 tyzdne po poslednom pokuse o najdenie spolocnej cesty a vybornom sexe ktory trval 2 dni zamiloval do inej, mesiac uplne prerusil komunikaciu so mnou aj s dcerami a po mesiaci zrazu zistil, ze mu chybame.. tym ze sme aj ked drasticky obaja pretali puta, uvedomili sme si, ze bez seba zijeme velmi tazko.. zrazu sme nasli silu na riesenie problemov a momentalne uz asi rok krasne fungujeme.. problemom je stale moje vnutorne chvenie, ked si predstavim akoeho blbecka kvoli nej robil, ako sa jej vnucoval a robil vsetko pre to aby bol s nou.. dokonca pocas toho mesiaca mala jedna z dcer narodeniny a ani to ho nezaujimalo.. viem ze ho milujem, ale vnutorne mam este stale silnu bolest.. niekedy sa mi dari skryt, inokedy nie a bavime sa o tom.. udajne pre neho nic neznamenala, len tuzil po blizkom cloveku.. nechapem to a boli ma to
manzelska kriza po 13tich rokoch a jej dosledky
lulu - nam pomohlo tu komunikaciu nastartovat bohuzial az drasticke ukoncenie.. az ked uz sme vedeli, ze je koniec a pocitili to naozaj, az vtedy sme si vlastne obaja poriadne uvedomili, ze NIE ! ono to stare zname, ze cenu niecoho zistis az ked to stratis, zas az tak nepravdive nie je.. na nas sa to hodilo na 100%.. snazili sme sa, zufali, verili ze to pojde, ale neslo to, obaja sme mali temno, nevideli sme kopec veci.. a zrazu.. zrazu sme sa sice najprv opatrne, ale uzasne zmobilizovali a zacali podnikat kroky pre zachranu.. mame sa radi, aj sme sa vzdy mali, o tom nejak nepochybujem.. nebyt toho oslikovania mojho muza, kvoli zene starsej odo mna o 5 rokov a bez urovne, tak by som sa teraz asi citila takmer dokonalo :) neradim ti dostat sa za tu hranicu, je to riskatne takto zistovat ci vztah stoji za to.. snaz sa predist strate
pozeram sa dopredu, len su chvile, kedy ma to stiahne.. ako cierna diera.. a potom mi trva velmi dlho sa z toho dostat von.. myslim, ze uz som mu odpustila, ale zabudnut nejako neviem uplne.. alebo som este dostatocne neodpustila? nevadi mi az tak ze mal milenku, nici ma to, ze sa pri nej spraval tak, ako som to od neho vzdy chcela, ze zrazu vsetko slo, aj pocity dat von, aj ukazat svoje slabe miesta.. aj vsimat si reakcie toho druheho, reagovat na ne.. proste zrazu obrat o 180 stupnov.. jeho vysvetlenie bolo: chcel sa poucit z chyb, snazil sa vsetko to, co som mu vycitala uz nerobit.. skoda, ze to neskusil najprv so mnou.. mam v sebe zlost, neviem niekedy co s nou..
ahoj vsetky. ja mam teraz tiez krizu v manzelstve. moj manzel odmieta so mnou komunikovat. ked sa chcem s nim uplne normalne o niecom porozpravat, tak je hned nervozny a odporny. sme spolu uz 10 rok.ked som sa ho pytala ci niekoho ma, tak mi povedal, ze to by som bola rada, keby to tak bolo. nachadza na mne same chyby a pritom som vzdelana, mam 2 vysoke skoly a stoham vychovavat deti a domacnost. som atraktivna. vobec neviem kde je chyba.
nie, jej muza uz do toho nezatahuj...to je dobre, ked manzel vie, ze si tie maily citala, aspon si viac uvedomuje tvoju bolest, komunikujete o vsetkom co vas trapi, tak to ste na najlepsej ceste, len sa uz ty netrap a zabudni...ak ti aj neprinesie kvety po ktorych tak tuzis, kasli na to, jeho pritomnost a to ze sa vratil, su stokrat dôlezitejsie ako nejaka burina :)
žasnem ináč niekedy čoho sú ženy-milenky po rozchode schopné.... ale to len preverí tvoju silu a osobnosť. Ty máš iné zbrane a hráš fér, to je dôležité... A ver tomu, že svet je plný vypočítavých žien, to ale neznamená, že nás to zloží, ale posilní a posunie ďalej.... Nepremietaj si žiadnu chatu, je to jedno, kde sa spolu váľali, je to minulosť.... a prajem ti krásnu kyticu od manžela, lebo si ju určite zaslúžiš a viem, aký je to krásny pocit dostať kvety..... mne ináč veľmi pomohli afirmácie.... tak držím palce....:-))
ano vie, ze som to od nej dostala a citala.. asi mesiac som to v sebe dusila, ale videl, ze nieco nehraje... musela som mu to povedat, od kedy sme znovu spolu, komunikujeme o vsetkom co nas trapi.. bolo toho vela, ona je vydata, takze za ten mesiac boli fyzicky spolu len 3-4x, inak fungovali na mailoch a bola ich kopa.. citala som to 2 dni (samozrejme s prestavkami).. chvilu som uvazovala, ze to preposlem dalej jej muzovi :) ale naco..
presne to vystihla "mentolka", treba sa vzdy pozerat dopredu a nerozoberat co bolo, lebo sa tým len utrápiš.Nezmeníš už nič, na tom, čo bolo. Keď sa vrátil,je to znak, že TY SI PRENHO TA PRAVA ! Nezúfaj !
stava sa mi pravidelne, ze sa chytim na nejaky blby podnet a potom si uz len premietam ako sa spolu valali a spali v nasej posteli (muz sa odstahoval na nasu chatu), ako jej kupil kvety (mne ich nekupuje vobec, vraj naco?), ako sa jej zdoveroval o pocitoch (nekomunikacia bola jedna z hlavnych pricin krizy), ako s nou rozoberal mna.. (bohuzial, nasla si ho ona a nie on ju, bola vypocitava, vedela preco po nom ide a ked vytriezvel, preposlala mi ich mailovu komunikaciu za ten mesiac v nadeji, ze ma to zlozi a nebudem ho chciet..).. takze mam milion detailov z ich vztahu a zakazdym si ich premietam.. boli ma z toho brucho a niekedy som z toho tak na dne, ze nedokazem nic robit cely den..
