Degenerácia oka

Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia

Degeneratívne zmeny sietnice sú chorobné stavy, ktoré sa zvyčajne prenášajú geneticky a väčšinou postihujú obidve oči súčasne. Často zasahujú aj do cievovky.

Rozlišujeme 3 typy degenerácií

• Pigmentová degenerácia
• Juvenilné degenerácie makuly
• Vekom podmienené (senilné) degenerácie makuly

Pigmentová degenerácia

Pigmentová degenerácia je dedičné ochorenie, niekedy viazané na pohlavie. Má chronický priebeh. Postihuje pigmentový epitel sietnice. Objavuje sa už v 10. roku života ako následok poruchy adatácie sietnice. Klinicky sa prejaví až neskôr, v období puberty. Pacient vidí zle za šera alebo pri slabom osvetlení. Ďalší rozvoj ochorenia vedie ku strate zraku.

Juvenilné degenerácie makuly

Juvenilné degenerácie makuly sú dedičné ochorenia, ktoré sa začínajú prejavovať hneď po pôrode, v rannom detstve alebo v mladosti. Možu postihovať len jedno oko alebo sú obojstranné. Spôsobujú zjazvovatenie makuly a tvorbu škvŕn na sietnici. Vedú ku zhoršovaniu zraku, príp. k úplnému oslepnutiu. Najzávažnejšou klinickou formou je familiárna amaurotická idiotia, ktorá sa začína hneď po pôrode. Dieťa stráca kontakt s okolím a po niekoľkých rokoch zomiera.

Vekom podmienená makulárna degenerácia

Vekom podmienená makulárna degenerácia (VPMD) je závažné očné ochorenie, ktoré postihuje takmer 1/4 ľudí nad 55 rokov. Ľudia postihnutí makulárnou degeneráciou strácajú centrálnu ostrosť zraku. V strede ich zorného poľa sa objavuje rozmazaný obraz, ktorý sa časom môže zväčšovať a u 10% postihnutých dochádza k úplnému rozmazaniu obrazu, čiže k oslepnutiu. Závažným prejavom tohto ochorenia je to, že väčšinou postihuje obidve oči. Výskumy potvrdili, že na vznik makulárnej degenerácie sú náchylné ženy a fajčiari. Makulárna degenerácia vzniká na podklade degeneratívnych zmien ciev, podobných sklerotickým, vyživujúcich oblasť žltej škvrny, ktorá je miestom najostrejšieho videnia oka. Následkom toho dochádza v staršom veku k porušeniu, ubúdaniu zmyslového tkaniva na sietnici v oblasti žltej škvrny.

VPMD existuje v dvoch podobách: "suchej" (atrofickej), charakterizovanej stenčením žltej škvrny a oveľa závažnejšej "vlhkej" (neovaskulárnej) podobe, pre ktorú je určená fotodynamická liečba prípravkom s účinnou látkou verteporfin.

Až 80 % prípadov VPMD má suchú formu, ktorá sa vyvíja pomaly a zvyčajne spôsobuje iba miernu stratu zraku. Liečba suchej podoby ochorenia neexistuje. Táto forma môže prejsť do vlhkej formy, ktorá síce postihuje len 20 % prípadov VPMD, ale je zodpovedná za 90 % ťažkých strát zraku spojených s VPMD.

Vlhká forma VPMD je spôsobená abnormálnym rastom nových ciev (neovaskularizáciou) pod žltou škvrnou. Z abnormálnych ciev presakujú krv a tekutiny do tkaniva v zadnej časti oka, čo nakoniec vedie k vzniku veľkej slepej škvrny v centrálnom videní. Hoci vlhká forma VPMD postihuje väčšinou najskôr len jedno oko, u 50 % pacientov dochádza do 5 rokov k postihu aj druhého oka. Dĺžka progresie ochorenia je od niekoľkých mesiacov do 3 rokov. Pri neliečenom ochorení dochádza k strate zraku do cca 2 rokov.

Rizikové faktory

Degeneratívne zmeny v cievach oka vznikajú v súvislosti s rôznymi ochoreniami, ktoré postihujú väčšinu staršej populácie. Rozvoj makulárnej degenerácie podporujú napr. poruchy tukového metabolizmu, cukrovka, ateroskleróza, fajčenie, zvýšená zraková námaha, nedostatok pohybu, obezita a zlý životný štýl.

Anatómia oka

1. VONKAJŠIA VRSTVA		2. STREDNÁ VRSTVA
3. VNÚTORNÁ VRSTVA		4. OBSAH OKA

Horizontálny prierez pravým bulbom, znázorujúci oddelené vrstvy stien (obalov) a obsah oka:

1. vonkajšia vrstva (väzivový obal) sa skladá: a) z nepriehľadného bielka (na jeho povrch sa upínajú okohybné svaly) a b) z priehľadnej rohovky, ktorá sa spája s bielkom, podobne ako sa vkladá sklo do hodiniek;
2. stredná vrstva (cievnatá) má 3 časti: a) vpredu viditeľná dúhovka, pokračuje b) do vráskovca (na priereze má tvar trojuholníka), c) najväčšiu časť tvorí cievovka (vyživuje sietnicu);
3. vnútorna vrstva (nervová) je tvorená sietnicou (a), ktorá pokračuje do zrakového nervu (b);
4. obsah oka tvorí tekutá výplň prednej a zadnej komory (a), šošovka (b) a rôsolovitý sklovec (c)

Anatómia šošovky

1. Vonkajší vzhľad 2. Embryonálne jadro 3. Zárodočné jadro 4. Jadro dieťaťa 5. Jadro dospelého 6. Kôra 7. Epitel 8. Púzdro

Zdroj foto: Súkromný archív

Dejiny i súčasnosť nás neustále presviedčajú o skutočnosti, že celá ľudská kultúra, umenie i technický pokrok sú úzko späté s využívaním zraku. Očami vnímame až 80 % informácii o okolitom svete. Schopnosť vidieť neznamená len prijímať svetlo, ale aj schopnosť vnímať tvar, veľkosť, vzdialenosť i pohyb predmetov a zároveň vnímať aj priestor a farby.

Svetelné lúče, ktoré dopadajú na oko, sa podľa zákonov fyziky optickým systémom oka (rohovkou a šošovkou) sústreďujú do ohniska žltej škvrny sietnice. Na svetlocitlivej vrstve sietnice (zmyslový epitel) sa potom vytvára ostrý a jasný obraz, ale zmenšený, zrkadlový a prevrátený na hlavu.

Zdroj foto: Súkromný archív

Vytváranie obrazu na sietnici
Optický systém oka - rohovka + šošovka - na sietnici vytvorí zmenšený, dvakrát prevrátený obraz (na hlavu a na strany)

Zdroj foto: Súkromný archív

Schématické znázornenie lomivých médií oka
N = fyziologická hodnota (= emetropia). Neprimerané hodnoty sú spojené s neostrým obrazom na sietnici. Pri oku kratšom (Ď = ďalekozrakosť - hyperopia) sa obraz tvorí za sietnicou, pri dlhšom oku (K = krátkozrakosť - myopia) je obraz pred sietnicou. Pri hyperopii sa obraz musí presunúť dopredu (použitím tzv. plus skla = spojky) a pri myopii sa naopak musí posunúť dozadu (predložením tzv. mínus skla = rozptylky)

Príznaky

Najčastejším subjektívnym údajom je zlé videnie za šera alebo pri slabom osvetlení.

Pigmentová degenerácia - najčastejším subjektívnym príznakom je tzv. vlčia tma (zlé videnie za šera alebo pri slabom osvetlení). Lekár zistí zúženie zorného poľa a neporušený vizus. Na sietnici nájde tmavé pigmentované ložiská.

Juvenilné degenerácie - postihnutý zisťuje postupné zhoršovanie vízusu. Nález lekárskeho vyšetrenia závisí od klinickej formy. Často sú to drobné škvrny na sietnici, príp. atrofia sietnice.

VPMD - pri suchej forme zisťujeme nepravidelné ložiská pigmentu. Vizus postupne klesá. Jedným z prvých príznakov vlhkej formy je deformované videnie rovných čiar.

Diagnostika

Oční lekári doporučujú sledovať svoj zrak, chodiť na pravidelné preventívne prehliadky. Obzvlášť to platí pre pacientov, u ktorých sa vyskytli tieto ochorenia v rodine.

Čo nás čaká u lekára?

• Lekár zhodnotí vízus, vyšetrí oči oftalmoskopom a perimetrom.
• Oftalmoskopia nás informuje o stave očného pozadia. Hodnotí stav zrakového nervu a sietnice (farbu, zmeny na cievach a na samotnej sietnici), osobitnú pozornosť venuje žltej škvrne(makule).
• Perimetria znamená vyšerenie zorného poľa. Zorné pole je funkciou sietnice. Je to súbor bodov, ktoré vnímame jedným okom bez pohybu oka. Pri niektorých typoch degeneratívnych zmien zisťuje lekár zúženie zorného poľa v perimetri.
• Starším ľudom, zvlášť tým, u ktorých sa ochorenie už prejavilo v jednom oku, treba monitorovať ich zrak pomocou tzv. Amslerovej mriežky.

Zdroj foto: Súkromný archív

VPMD - Liečba suchej podoby ochorenia neexistuje. Táto forma môže prejsť do vlhkej formy. Čím skôr je vlhká forma diagnostikovaná, tým väčšia je pravdepodobnosť zachovania centrálneho videnia. Pacienti, u ktorých je riziko vývinu ochorenia (rizikové faktory = výskyt ochorenia v rodine, fajčenie, strava bohatá na tuky, ženské pohlavie), by mali navštíviť očného lekára aspoň raz do roka. Slovenská oftalmologická spoločnosť odporúča všetkým ľuďom starším ako 65 rokov navštíviť očného lekára minimálne každý 1 - 2 roky.

Otestujte sa

Drobné zmeny vo videní, ktoré sú spôsobené vekom podmienenou makulárnou degeneráciou možno zistiť sledovaním tzv. Amslerovej mriežky.

Pokyny:

• sledujte ju každý deň
• ak potrebujete okuliare na čítanie, použite ich
• zakryte si jedno oko a zapozerajte sa na bodku v strede
• po celý čas zaostrujte okom
• po celý čas sa pozerajte priamo na bodku uprostred
• tento test urobte pre každé oko zvlášť

Sledujte či, sú všetky čiary rovné a všetky štvorce rovnako veľké.

V prípade, že niektorá časť mriežky zmizne, je pokrivená alebo odfarbená, alebo na nej vidíte iné zmeny, je potrebné čo najskôr kontaktovať lekára.

Zdroj foto: Shutterstock.com

Liečba

Geneticky podklad chorobných zmien ovplyvniť nemôžeme. Rozvoj procesu môžeme spomaliť užívaním prípravkov na zlepšenie látkovej výmeny (prípravky rozširujúce cievy), vitamínov (hlavne A, C, E) a podávaním pre ľudský organizmusnepostrádateľných (esenciálnych) aminokyselín. Pri VPMD môžeme očakávať úspech aj od laserovej terapie, pri ktorej sa poruší neovaskulárna membrána a stimuluje sa výmena látok.

Životný štýl

Proces degenaratívnych zmien v cievach oka je chronický a progresívny so stálym zhoršovaním sa. Tento proces nie je možné úplne zastaviť, ale je možné ho pravidelným užívaním vitamínov, hlavne A, E a C, a dopĺňaním potrebných minerálov spomaliť. Nutričný prípravok Vitalux je kombináciou antioxidačných vitamínov a minerálov pre vyživovanie očí. Je vhodný pre všetky vekové kategórie. Dávka vitamínov C (60mg) a E (10mg) zodpovedá dennej odporúčanej dávke prijímaných vitamínov podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). O význame vitamínu A, a špeciálne jeho provitamínu betakarotén pre oko, určite vie takmer každý.

Slovník pojmov

Ateroskleróza - zmeny výstelky ciev spôsobené ukladaním rôznych zlúčenín (napr. lipidy, polysacharidy,...)
Atrofia - poškodenie štruktúry orgánu v zmysle jeho zmenšenia, pričom dochádza aj k zníženiu jeho funkcie
Neovaskulárna - spôsobená abnormálnym rastom nových ciev
VPMD - vekom podmienená makulárna degenerácia
WHO - World Health Organization, Svetová Zdravotnícka Organizácia