Alergia na zvieratá

Táto forma alergie patrí medzi pomerne časté. Zvieracie alergény sú prítomné najmä v ich výlučkoch – v slinách, moči, kožnom maze, kožných šupinách, perí, ale aj v krvi. U mačiek a psov sú to primárne sliny a šupiny kože; u škrečkov, morčiat či zajacov sa nachádzajú najmä v ich moči, pote a výkaloch...

Alergia na zvieratá Zdroj foto: Schutterstock.com

Alergiou nazývame prehnanú reakciu organizmu na niektoré látky, ktoré sú v skutočnosti neškodné. Zdravý organizmus sa proti týmto látkam nebráni, no imunitný systém človeka s alergiou ich vyhodnotí ako škodlivé, zaháji obrannú reakciu (alergická reakcia) a začne vytvárať protilátky. Pri tejto reakcii sa uvoľňuje z buniek histamín, ktorý navodí v organizme rôzne zmeny, od prekrvenia slizníc, cez opuchy, začervenania, zvýšenú produkciu hlienu v orgánoch a pod.

Slovo alergia má korene v gréčtine (allo – pozmenený / ergos – akcia, reakcia) a prvýkrát ho použil istý viedenský lekár na označenie zmenenej reaktivity organizmu voči cudzorodým látkam. Tieto „cudzorodé látky“ nazývame alergény. Sú väčšinou bielkovinovej povahy a nie sú prirodzene agresívne ako napr. vírusy či baktérie. Alergénov okolo nás je teda nespočetné množstvo, môžu to byť potraviny, lieky, peľové zrná, roztoče a mnohé iné. Jedným z významných zdrojov alergénov sú práve zvieratá.

Zvieracie alergény

Zvieracie alergény sú prítomné najmä v ich výlučkoch – v slinách, moči, kožnom maze, kožných šupinách, perí, ale aj v krvi. U mačiek a psov sú to primárne sliny a šupiny kože; u škrečkov, morčiat či zajacov sa nachádzajú najmä v ich moči, pote a výkaloch. V podobe drobných čiastočiek sa ľahko zachytávajú na zvieracej srsti. Nie je to teda srsť samotná, ktorá spôsobuje alergickú reakciu, ale práve tieto čiastočky v nej zachytené.

Alergény zvierat sa veľmi ľahko usádzajú hocikde v interiéry, na stenách, hlboko v kobercoch, na čalúnenom nábytku a odtiaľ sa prenášajú na šatstvo a šíria sa ďalej. Keď uschnú, spolu s prachom sa dostávajú do vzduchu a takto, práve vdychovaním, škodia alergikom najviac. Druhým spôsobom, ako prísť do kontaktu so zvieracími alergénmi, je priamy kontakt kože s kontaminovanou srsťou zvieraťa.

Zo všetkých zvierat najčastejšie vyvolávajú alergické reakcie mačky (najmä kocúry), ich alergény sú jedny z najagresívnejších a zároveň najmenších. Ich hlavným zdrojom je kožný maz, ktorý si mačka olizovaním roznáša po celej srsti a následne po celom byte. Alergény z nich zostávajú v priestore aj niekoľko mesiacov potom, ako zviera z domácnosti odišlo a veľmi ťažko sa ich zbavuje, najmä z kobercov či rôznych čalúnení.

Čo sa psov týka, najviac alergénov uvoľňujú boxeri, jazvečíci, yorkširi, fúzači a pudle. Avšak všetky plemená psov vyvolávajú alergickú reakciu u alergika.

Agresívne sú takisto alergény koňa a alergény malých hlodavcov. Problémy spôsobujú bielkoviny z moču hlodavcov, ktoré sa po zaschnutí dostávajú, spolu s prachom, do ovzdušia.

Ďalšou veľkou skupinou je alergia na roztoče. Treba si uvedomiť, že silným zdrojom roztočov sú vtáky. Roztoče sa držia v ich perí či v hniezdach. Pri vtákoch môže vznikať aj alergia na vtáčie perie, tá je však veľmi vzácna.

Dokonca, ani akváriá nie sú úplne bezpečné. Ak sú nedostatočne udržiavané, môžu sa stať zdrojom plesní.

Ako spoznáte, že ste alergickí na zviera?

Nádcha – podráždenie sliznice nosa, ktoré spôsobuje kýchanie, svrbenie, opuch, tvorbu vodnatého hlienu. • Astma a kašeľ – problémy s nadýchnutím, pokašliavanie, hvízdanie v prieduškách a tvorba hustého hlienu. • Zápal očných spojiviek – začervenanie, slzenie. • Reakcie na koži – ekzémová vyrážka, ktorá sa tvorí najmä v podkolenných a lakťových jamkách.

Okrem toho sa môžu vyskytovať pocity únavy a poruchy spánku; upchatý nos zase môže spôsobovať bolesti hlavy. Alergiu definitívne potvrdí lekár - alergológ, ktorý prostredníctvom pacientovej anamnézy a potrebných vyšetrení (kožné testy, provokačné testy, krvné vyšetrenia) stanoví diagnózu.

Liečba

Primárna je prevencia, teda obmedzenie kontaktu s alergénom, resp. jeho úplné vylúčenie. Popri tom sa pacientovi podávajú lieky, ktoré bránia prepuknutiu alergickej reakcie, napr. antihistaminiká, alebo naopak lieky, ktoré už prepuknutú alergickú reakciu zmierňujú, napr. glukokortikoidy. Osobitým typom liečby je tzv. hyposenzibilizácia alebo desenzibilizácia. Ide o liečbu vakcínami, kedy sa pacientovi pravidelne podávajú malé množstvá alergénu, ktoré sa postupne zvyšujú tak, aby si imunitný systém zvykol na jeho prítomnosť. Cieľom je teda vyvolať stav tolerancie organizmu voči alergénu. Na všetky bežné typy zvieracích miláčikov existujú dnes vakcíny.

Ako sa vyhnúť zvieracím alergénom?

Najlepším spôsobom je úplné vyhnutie sa kontaktu so zvieraťom, na ktoré sme alergickí. Problémy, ktoré nám zviera spôsobuje, majú totiž tendenciu sa zhoršovať. Ak to nie je možné, je dôležité aspoň obmedziť styk so zvieraťom a jeho prístup do domu, najmä do spálne a miestností, kde trávime najviac času. Treba odstrániť koberce, pravidelne a dôkladne čistiť dlážku a celý priestor bytu a samozrejme, dôkladne vetrať. Pravidelné umývanie zvieraťa tiež redukuje množstvo alergénov. U kocúrov pomáha kastrácia, ktorá obmedzí produkciu mazu, a teda aj tvorbu alergénov. Prospieť by mohla tiež kvalitná čistička vzduchu.