Elektromyografia (EMG)

Elektromyografia (EMG) patrí medzi najbežnejšie neurofyziologické metódy. Spolu s klinickým neurologickým vyšetrením a zobrazovacími metódami tvorí súčasť diagnostiky ochorenia nervového systému.

Elektromyografia (EMG) patrí medzi najbežnejšie neurofyziologické metódy. Spolu s klinickým neurologickým vyšetrením a zobrazovacími metódami tvorí súčasť diagnostiky ochorenia nervového systému.

Výsledky neurofyziologického vyšetrenia nás informujú o funkčnom stave centrálneho či periférneho nervového systému, preukazujú subklinické ťažkosti a sledujú dynamiku zmien funkčného stavu jednotlivých nervových systémov.

Princíp vyšetrenia

Ide o zisťovanie akčných potenciálov vznikajúcich vo svalovom tkanive a nervových vláknach.

Akčné potenciály, ktoré vznikajú pri depolarizácii svalovej membrány možno zachytiť ihlovými alebo povrchovými, kontaktnými elektródami prilepenými na kožu. Informácia z kontaktných elektród alebo z EMG ihly sa spracuje v PC a prevedie sa vo forme EMG krivky na monitor počítača, respektíve vo forme zvukového signálu na reproduktory.

Grafický záznam akčných potenciálov sa nazýva elektromyogram.

Prístroj, ktorým registrujeme nervové a svalové potenciály sa nazýva elektromyograf.

Najčastejšie sa používajú ihlové elektródy , ktoré umožňujú snímať povrchové i hlbšie štruktúry. Pri vyšetrení sa do svalu (alebo v špeciálnych prípadoch do okolia nervového vlákna) vpichujú špeciálne upravené ihly. Pri tejto metóde pacient môže pociťovať mierne bolesti v mieste vpichu, prípadne môže pociťovať ľahkú precitlivenosť vyšetrovaných svalov, ktorá doznie v priebehu niekoľkých hodín po vyšetrení.

V stave pokoja zo zdravého svalu nie je možné zaznamenať žiadnu elektrickú aktivitu. Pri slabej kontrakcii svalu sa hodnotia jednotlivé akčné potenciály, ich tvar, čas trvania, počet fáz a amplitúda. Spontánna aktivita sa sníma zo svalov pri patologických stavoch.

Pri použití povrchových elektród sa elektródy lepia na kožu. Táto metóda je absolútne bezbolestná. Princípom vyšetrenia je dráždenie príslušných nervových vlákien alebo kmeňov elektrickými impulzmi a hodnotí sa kvalita vedenia vzruchu nervovými vláknami a výsledok sa porovnáva vždy so zdravou stranou. Slúži na vyšetrenie motorických aj senzitívnych nervov.

Poškodenie nervového systému spôsobuje spomalenie rýchlosti alebo blok vedenia vzruchu a zníženie jeho amplitúdy.

EMG vyšetrenie zväčša indikuje lekár – neurológ.

Ako prebieha vyšetrenie

Vyšetrenie prebieha v oddelenej miestnosti, zväčša poležiačky pri zrelaxovanom svalstve. Lekár zisťuje elektrickú aktivitu v pokoji, pri slabej a maximálnej kontrakcii, bez stimulácie alebo pri rôznych druhoch stimulácie a pod.

Príprava

Pred vyšetrením nie je potrebná žiadna špecifická príprava, vyšetrovaný môže pred vyšetrením jesť, lieky užíva podľa pokynov lekára, mal by však vyšetrujúceho lekára informovať o užívaní antikoagulačných liekov.

EMG vyšetreniu môže predchádzať krátke neurologické vyšetrenie. Samotná elektromyografia trvá asi 30 minút až hodinu. Po vyšetrení nie je potrebné osobitné pozorovanie.

Obavy, riziká

Toto vyšetrenie vyžaduje spoluprácu pacienta. Napriek tomu, že pri použití ihlových elektród nie je úplne bezbolestné, netreba sa ho obávať.

Zmeny nájdeme pri:

Zmeny elektromyografickej krivky môžu vzniknúť pri rozličných patologických stavoch: napr. pri poškodení periférneho nervu (difúzne alebo lokalizované neuropatie), pri poškodení svalu (svalové dystrofie, polymyozitídy), pri poruche prevodu z nervového zakončenia na sval (myastenia gravis) atď.

Je súčasťou diagnostiky napr. diabetickej neuropatie, neurogénne podmienených porúch dolných močových ciest a pod.