Využívate svoju intuíciu?

Intuíciu ako psychickú funkciu máme všetci bez rozdielu, len s tým, že u niekoho môže byť viac alebo menej rozvinutá. Jej rozvoj je spojený s uvedomením, ako funguje, na akom princípu funguje a jej počúvaní v sebe.
Mysliaca žena
Zdroj foto: Shutterstock.com

Čo je to intuícia?

Intuícia je schopnosť získavať poznatky bez toho, aby sme museli používať myslenie či uvažovanie. Pôvod slova pramení z latinského „intueri“, čo môže byť voľne preložené ako pohľad dovnútra alebo kontemplácia. Intuícia nám poskytuje informácie a poznatky, ktorých pôvod sa nedá ľahko vysvetliť. Intuícia bola objektom výskumu aj v psychológii – aktuálne je vnímaná ako schopnosť poznať vhodné riešenia problémov a je dôležitá aj pri rozhodovaní. Spoľahlivosť intuície je založená na získaných poznatkoch z minulosti a osobitne v nejakej oblasti. Napr. človek, ktorý má väčšie skúsenosti v nejakej oblasti práce bude mať sklon k lepšiemu „inštinktu“ alebo intuícii o tom, čo urobiť v určitej situácii týkajúcej sa tejto oblasti – šanca byť spoľahlivý v danej veci sú znásobené. Vychádza teda z kombinácie získaných informácií a z pozorovania reality.

Viete, aký význam majú farby na vašu psychiku?

Kedy človek používa intuíciu?

V širšom ponímaní je intuícia určitý druh tušenia, ktoré má pôvod niekde, kde netušíme. Prebieha na úrovni akéhosi nejasného naliehavého pocitu. Intuícia je funkcia psychiky, pomocou ktorej vidíme „za roh“: vidieť za roh síce „normálne“ nedokážeme, ale práve táto funkcia to dokáže a my jej často (“intuitívne“) dôverujeme. Intuíciu používame hlavne vtedy, keď sa orientujeme v zložitých situáciách, čiže keď sme tak trocha mimo bežného, usporiadaného života. Túto funkciu využívajú hlavne ľudia, ktorí sú vystavení napr. prírodným podmienkam (prežitie, prispôsobenie sa) alebo ľudia, ktorí riskujú, sú novátori, vynálezci, ale aj napríklad sudcovia a pod. V krátkosti – kedykoľvek sa dostávame do zvláštnych podmienok, kde nemáme žiadne ustálene hodnoty pre orientáciu, budeme využívať schopnosť intuície.

Odkiaľ naša intuícia čerpá informácie?

Intuícia môže takto vyznievať ako nejaká mystická funkcia. V skutočnosti je istým druhom vnímania, ktoré nejde cez bežné zmysly, ale ako vraví psychológ C.G.Jung, ide cestou nevedomia a definuje intuíciu tak, že nevie, ako to vlastne funguje. Nevieme, ako sa to deje, keď človek vie niečo, čo by vlastne vedieť nemal a už vôbec nevieme, ako človek prišiel na to „niečo“ a podľa čoho potom koná. Tento druh definície intuície osvetľuje jej charakter – intuícia je tu, je prítomná, ale má istý charakter záhadnosti, keď získava a má informácie, ktoré nevieme, z kadiaľ má. Ale má. Do tejto oblasti môžu patriť aj sny, telepatické javy a javy podobného charakteru. Intuitívne vnímanie pracuje s dátami a informáciami, ktoré sú pod prahom vedomia. Sú to zmyslové vnemy, ktorých je obrovské množstvo, ale sú natoľko slabé, že prechádzajú mimo nášho vedomia - do nevedomia. Takže intuícia pracuje s obrovským množstvom informácií, ktoré integruje, a ktoré nie sú priamo uvedomované – tým je táto funkcia prirodzená a úplne normálna skutočnosť a zaoberá sa tým, čo nemôžeme vnímať, myslieť alebo cítiť. Neznamená to však, že tieto informácie sa nemôžu v pravej chvíli, keď to potrebujeme, vynoriť. Vynárajú sa,z nevedomia, akoby znenazdajky, ako na zavolanie, z ničoho nič.

Aký nám dáva intuícia pohľad na svet?

Ľudia, ktorí využívajú často intuitívnu funkciu sa pozerajú na veci iba zbežne, nepozerajú sa na ne konkrétne, nesledujú detaily, ale veci okolo seba vnímajú v ich plnosti či celosti a spomedzi mnohých vecí, ktoré takto sledujú a nahliadajú, dostanú jeden výrazný bod kdesi na okraji svojho zorného poľa a to je tušenie. Intuitívny človek sa snaží postihnúť celú situáciu a zrazu, z celej tej celkovej situácie sa mu niečo vynorí. Z celkovej situácie intuícia akoby „niečo“ zloží a vytiahne z toho významnú informáciu. Intuícia potrebuje pre svoju realizáciu prostredie, zmenu, istú neistotu, komplikovanosť, nemôže byť uzavretá v miestnosti, kde je všetko rovnaké, bezo zmeny. Nemôže sa tam realizovať. Potrebuje podmienky. Intuícia príjma informácie buď z nášho vnútra (napr. náhly vhľad neznámeho pôvodu) alebo môže byť vyvolaná tým, čo sa deje s druhým človekom (akoby  sme vedeli, čo si myslí, cíti, niečo chystá a pod.).

Intuícia ako empatia?

V oblasti medziľudských vzťahov hovoríme o intuícii aj ako schopnosti empatie – správneho empatického zásahu. Znamená to schopnosť, ktorá dokáže správane „vyťahovať“ myšlienky a pocity iných osôb, čo môžeme nazývať aj ako každodenné „čítanie myšlienok“ iných ľudí a môžeme ju využívať preto každodenne a môže zvyšovať kvalitu našich vzťahov a celkovo skvalitňovať naše vzťahy.

Ako zistiť, či využívame intuíciu?

Základnou otázkou by mohlo byť napr.: venujeme viac pozornosti tomu, čo k nám prichádza cez naše zmysly alebo sa sústredíme tomu, čo je vo „vnútri“ týchto informácií? Ak sa sústredíme skôr na naše dojmy alebo význam či štruktúru informácií, preferujeme skôr premýšľanie o probléme ako priamej skúsenosti, ak máme väčší záujem o nové veci a čo všetko môže byť možné a premýšľame viac o budúcnosti ako o minulosti, tak sme skôr intuitívne ladení.

Ďalšími znakmi využívania intuície môže byť:

  • Ak radi pracujeme skôr so symbolmi alebo rôznymi teóriami hoci niekedy ani nemusíme vedieť, ako ich využijeme a skôr si pamätáme udalosti ako dojmy aké to bolo než čisté fakty či detaily toho, čo sa stalo.
  • Skôr si pamätáme udalosti tak, že čítame medzi riadkami ich význam.
  • Riešime problém tak, že sa pohybujeme medzi rôznymi myšlienkami a možnosťami.
  • Záujem o veci, ktoré sú nové a rôzne.
  • Preferovanie vidieť „celý obraz“ než zisťovanie faktov.
  • Dôvera v dojmy, symboly, metafory viac než v to, čo je priamo zažívané.
  • Myslenie o rôznych nových možnostiach než o tom, ako by to mohlo byť v skutočnosti zrealizovateľné.

Nezabudnite si prečítať: Viete, aký význam majú farby na vašu psychiku?


Použitá literatúra:

  • QUENK, N.L.: Essentials of Myers-Briggs Type Indicator assessment. New Jersey: John Wiley & Sons, Inc., Hoboken. 2009, 208 s.
Kýčera

Intiutívne by som pánu magistrovi odporučila opýtať sa aspoň jedného nášho sudcu či a kedy SMIE využívať svoju intuíciu. Ten totiž MUSÍ rozhodovať len na základe predložených dôkazov a v súlade so ZÁKONOM a svoju intuíciu musí poslať kade ľahšie!