Vomeronazálny orgán - skrýva tajomstvo ľudskej príťažlivosti?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Čo je to Vomeronazálny alebo Jacobsonov orgán?

Vomeronazálny orgán, skrátene VNO, je prídavným čuchovým orgánom, nachádzajúcim sa v oblasti medzi ústnym podnebým a nosovou dutinou. U človeka by mal byť zarastený v čeriesle, kosti, tvoriacej zadnú časť nosovej prepážky. Slúži na zachytávanie špecifických molekúl, najmä fermonóv - chemických signálov, vysielaných medzi príslušníkmi istého druhu za účelom vzájomnej komunikácie.

Prečítajte si aj:

10 sexuálnych bizarností, ktoré potvrdili aj vedci

VNO a zvieratá

V zvieracej ríši má VNO stále významnú úlohu - zvieratá nerozprávajú, ale je jasné, že sa medzi sebou nejako dorozumievať musia. To, čo laicky voláme „pudy“, je u nich vlastne zabezpečené práve prostredníctvom tohto orgánu - vďaka nemu jeden druhému vysielajú špeciálne látky, vďaka ktorým si vymieňajú rôzne informácie. V skratke sú prostredníctvom VNO šírené tri P - pohlavné, potravné a poplašné hormóny. Vyhľadávajú pomocou nich partnera na šírenie svojej genetickej informácie, teda na rozmnožovanie, hľadajú korisť na nasýtenie a takisto detekujú možné nebezpečenstvo vo svojom okolí. Je teda isté, že VNO stále má u zvierat veľmi významnú a nenahraditeľnú úlohu.

Ale čo my, ľudia? Je veľkou otázkou, či ho z hľadiska evolúcie vlastne ešte potrebujeme. Vyvinuli sme si predsa v priebehu času iné, zdanlivo sofistikovanejšie metódy komunikácie. Zvieratá nepoužívajú artikulovanú reč tak, ako my. Nemajú bary, Facebook či zoznamky, kde si môžu nájsť partnera, supermarket, kde si namiesto lovu vlastnej potravy kúpia jedlo ani miesta, dodávajúce im pocit úplného bezpečia. My áno. Bolo by teda logické, že VNO už nepotrebujeme. Napriek tomu ale medzi niektorými ľuďmi existuje povestná „sexuálna chémia“, akási príťažlivosť, ktorú pri iných necítia. Navyše veda dokazuje, že sa táto chémia vzťahuje na viac ako iba sex. Tu by bolo zasa logické, že to predsa musia mať na svedomí feromóny. Je u ľudí teda VNO stále funkčný alebo sa vplyvom evolúcie stal nepotrebným a zakrpatel? To je otázka, ktorú nevedia rozlúsknuť ani vedci a rozdelili sa na tri tábory, podporujúce tri teórie:

1. VNO mizne už v embrionálnom štádiu

Prítomnosť vomeronazálneho orgánu u ľudí na začiatku ich vývoja je nezvratne dokázaná. Jedna skupina vedcov sa však domnieva, že VNO sa u ľudí stráca už v embrionálnom štádiu, teda v maternici - približne niekde medzi 19-tym a 30-tym týždňom.

Podľa tejto teórie by človek feromóny a iné molekuly zachytával prostredníctvom klasického čuchového systému. Zatiaľ však nie je ani stoperctentne vedecky dokázané, či ľudia vôbec nejaké feromóny majú.

2. VNO ľuďom zostáva, ale neplní svoju funkciu

Ďalšia teória hovorí, že vomeronazálny orgán u ľudí nemizne, ale zostáva počas celého života. Z evolučného hľadiska však už nie je potrebný a preto ani dostatočne vyvinutý na to, aby fungoval.

Stále zachytáva molekuly, vrátane feromónov, ale jeho dráhy sú odpojené od nerovovej sústavy a nemajú prístup do mozgu - tým pádom nedokáže plniť svoju funkciu a feromóny síce detekuje, ale nevie prinútiť telo, aby ich zaznamenávalo. Aspoň nie v tak plne rozvinutej miere, ako je tomu u zvierat.

3. VNO je stále plne funkčný aj u ľudí

Táto teória tvrdí, že vomeronazálny orgán stále funguje na plné obrátky ako vo zvieracej ríši a plní rovnaké úlohy, teda že nemizne ani nezakrpatel. Ak by toto bola pravda, všetci by sme medzi sebou nevedome komunikovali na chemickej úrovni, a teda by skutočne medzi niektorými jedincami vďaka navzájom „ladiacim pachom“, feromónom, vznikala stará známa „chémia“. A nemusí to byť iba o sexe! Feromóny a VNO môžu mať na svedomí aj mnohé iné druhy správania a vzbudzovať v nás aj ďalšie základné, „zvieracie“ inštinkty.

Túto teóriu potvrdzuje experiment, ktorý skúmal hypotézu, že aj materské mlieko skrýva feromóny. Spiacemu bábätku dali najprv ovoňať čistú tyčinku, na ktorú nijako nereagovalo. Následne spravili to isté s tyčinkou, obsahujúcou stopy materského mlieka. Dieťa okamžite spustilo inštinktívny sací reflex, teda začalo cucať, akoby v ústach práve držalo maminu bradavku.

Vyvracia ho na druhej strane predpoklad, že pokiaľ by u nás fungoval ako u zvierat, mali by sme teda, logicky, okrem ideálneho partnera vedieť „vyčmuchať" aj hroziace nebezpečenstvo či potenciálnu večeru a dokázať o tom upovedomiť svoje okoliu úplne bez slov. Čo ale nedokážeme. Ani nepotrebujeme. Prečo by u nás jeden aspekt VNO mal fungovať zatiaľ, čo tie ostatné nie, nemá ani vysvetlenie, ani zrovna moc veľkú logiku.

Ako to teda je - produkuje skutočne VNO u ľudí to, čo by niekto nazval „šiesty zmysel“ či povestná „chémia“, alebo je iba nepotrebnou pripomienkou toho, že aj my sme raz boli zvieratami?

To zatiaľ nevieme. Jedno je však isté - všetky voňavky a iné výrobky, sľubujúce obsah feromónov, ktoré z vás majú spraviť kráľa či kráľovnú príťažlivosti a sexu, sú podvod. Môžete na seba vyliať aj liter, no stále sa budete musieť spoľahnút iba na svoj prirodzený šarm. Alebo, možno, na partnerov vomeronazálny orgán?

Prečítajte si aj tento článok:

10 sexuálnych bizarností, ktoré potvrdili aj vedci