Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Čo sa skutočne skrýva za tajomným dejavú?

Aj tí najracionálnejší z nás to zažili: sedíte doma, píšete si s priateľmi alebo ste na mieste, kde ste nikdy predtým neboli a zrazu je tu: vlna pocitu, že presne tento moment ste už v minulosti zažili.

Dejavú Zdroj foto: Shutterstock.com

Ten pocit je intenzívny, pohlcujúci, ale nemal by tu byť. Veď ste si istí, že čo je okolo vás je pre vás nové. Jeho sila sa prehlbuje a po chvíli úplne odíde. Bola to vízia do budúcnosti? Alebo spomienka na minulý život? Niečo to byť muselo, pretože ste cítili, že tú chvíľu poznáte, že ste tam už boli, napriek tomu si ale nedokážete vybaviť, kedy ste ju zažili.


Prečítajte si aj:

Prečo trénovať aj mozog, nie len telo?

Tento pocit sa nazýva dejavú a má francúzsky pôvod (déjà vu). V doslovnom preklade znamená „už videné“ a objavuje sa u 60-tich až 70-tich percent ľudí, najčastejšie medzi 15-tym25-tym rokom života. Práve fakt, že sa objavuje tak náhodne a u takého počtu ľudí, ktorí nemajú nijakú špecifickú zdravotnú diagnózu, robí dejavú tak zložitým na výskum. O tom ako a prečo sa tento fenomén objavuje zatiaľ môžeme iba špekulovať.

Rôzne vysvetlenia

Psychoanalytici dejavú prirovnávajú k zbožnému prianiu, psychiatri zastávajú teóriu, že ide o nesúlad v mozgu, spôsobujúci zamienanie vnímania prítomnosti s minulosťou. Parapsychológovia dokonca pripúšťajú už spomínanú teóriu, že dejavú je v skutočnosti útržok spomienok z našich minulých životov. Čo ale teda o tomto jave vieme s istotou?

Niektorí výskumníci špekulujú nad teóriou, že dejavú vzniká chybným impulzom v mozgu počas snahy vytvoriť ucelené vnemy sveta okolo nás z obmedzených zdrojov. Vezmite si, ako funguje pamäť: berie len malé úseky vnemových informácií (povedomé pachy, napríklad) a vytvorí z nich veľmi detailnú spomienku. Dejavú je považované za istý druh kombinácie zmyslových vstupov a spomienky vyvolávajúcich výstupov. Táto teória ale nevysvetľuje, prečo dejavú väčšinou nezachytáva skutočné zážitky z minulosti.

Iná ale príbuzná teória zasa tvrdí, že dejavú predstavuje letmú poruchu medzi signálmi z krátkodobej a dlhodobej pamäte. Vedci predpokladajú, že informácie, ktoré prijímame z nášho okolia, niekedy dokážu uniknúť a putovať nesprávnou cestou - namiesto obvyklej cesty z krátkodobej do dlhodobej pamäte, kde sú následne uložené do „pamäťového skladu“ nášho mozgu, prejdú skratkou priamo do nášho povedomia a vytvoria dejavú.

Existuje aj ďalšia teória, podľa ktorej je dejavú chybou vo vnímaní času. Zatiaľ, čo vnímame určitý moment, zmyslová informácia môže v tom istom čase prechádzať do sféry našej dlhodobej pamäte, spôsobiť jeho zdržanie a tým aj ten známy mätúci pocit. Jednoducho by sa dalo povedať, že danú situáciu náš mozog zaznamená ešte pred tým, ako si to stihneme uvedomiť a preto sa nám zdá, že sme ju už predtým zažili.

Anatómia dejavú

Nech je správna ktorákoľvek z týchto teórií, jeden fakt je spoločný pre všetky skúsenosti s dejavú: sme pri ňom úplne pri vedomí, čo znamená, že do procesu jeho vzniku nemusí byť zapojený celý náš mozog.

Za strojcu dejavú bol označený stredný spánkový lalok. Výskum, vykonaný na pacientoch s epilepsiou, ukázal, že stimulácia častí mozgu, zodpovedných za spracúvanie vnemov, môže vyvolať stav dejavú. Štúdia, publikovaná v časopise Clinical Neurophysiology, analyzovala vzorky EEG (elektroencefalografických) signálov z hipokampu, utvárajúceho spomienky a amygdaly, zodpovednej za emócie a ukázalo sa, že dejavú skutočne môže byť vyvolané elektrickou stimuláciou určitých častí mozgu.

Zistilo sa takisto, že synchronizované výboje neurónov medzi kortexom a hipokampom alebo amygdalou sa zvýšili, čo viedlo ku vzniku dejavú. Dá sa teda predpokladať, že tento systém „rozpomenutia si“ vyvoláva náhly stret týchto neurónov v strednom spánkovom laloku.

Zatiaľ, čo príčina a presný postup vzniku dejavú zostáva záhadou, nie je sa treba obávať - ak vás tento zvláštny pocit navštívi, nie je s vami vôbec nič zle. Dejavu je prirodzené a úplne neškodné. Vlastne si ho môžete aj užiť ako niečo tajomné, až mystické.


Prečítajte si aj tento článok:

Prečo trénovať aj mozog, nie len telo?

Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať