Vtáčia chrípka - treba sa obávať nákazy?
Zdroj foto: Shutterstock.com
Ide o subtyp vírusu, ktorý sa šíri rýchlo chovom hydiny, spôsobuje u nich ochorenie viacerých vnútorných orgánov a má takmer 100 % úmrtnosť, často do 48 hodín. U tohto subtypu prenos zo zvierat na ľudí nebol zaznamenaný. To však nevylučuje možnú hrozbu prenosu nákazy na človeka. Z uvedeného dôvodu je potrebné prísne dodržiavať opatrenia na minimalizovanie rizika.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike v súčasnosti naďalej monitorujú epidemiologickú situáciu a úzko spolupracujú so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky.
Riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky A(H5N8) na ľudí je nízke. Ochorenia na vtáčiu chrípku subtypom A(H5N8) u ľudí sa v Slovenskej republike, ani nikde vo svete doteraz nevyskytli.
I napriek tomu, že nebol zaznamenaný prenos na človeka, sú v riziku nákazy všetky osoby, ktoré sa dostali do kontaktu s nakazenou hydinou alebo vtákmi. Osoby, ktoré prišli do priameho kontaktu s chorým alebo uhynutým vtákom alebo hydinou musia sledovať svoj zdravotný stav, merať si 2 x denne telesnú teplotu počas 10 dní od posledného priameho kontaktu s chorým alebo uhynutým vtákom alebo hydinou. V prípade vzniku akýchkoľvek príznakov svedčiacich pre možnú chrípku je potrebné bezodkladne kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára.
Subtyp vírusu vtáčej chrípky typu A(H5N8) sa do roku 2014 vyskytoval iba v Ázii a potvrdil sa len u zvierat. V roku 2014 sa vírus potvrdil v Nemecku a v niektorých ďalších európskych krajinách. Na základe informácií ŠVaPS SR bol od 28. 10. 2016 hlásený výskyt vysoko patogénnej vtáčej chrípky uvedeného subtypu u voľne žijúcich vtákov doteraz v niekoľkých európskych krajinách vrátane Nemecka. Vo väčšine prípadov došlo k hromadnému úhynu vtáctva rôznych druhov. Nájdené boli vždy v blízkosti vodných plôch, pri ktorých sa vtáctvo zvykne zdržiavať a hniezdiť. Spôsob šírenia vírusu zjavne súvisí so sezónnou migráciou sťahovavého vtáctva zo severovýchodných častí Eurázie. V nadväznosti na pozitívny nález vírusu A(H5N8) u voľne žijúcich vtákov bol potvrdený záchyt vírusu vtáčej chrípky uvedeného subtypu v chovoch hydiny napr. v Maďarsku, v Nemecku, v Rakúsku, v Holandsku.
Riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky od divoko žijúcich vtákov do domáceho chovu je najväčšie, keď sa hydina pohybuje vonku, má spoločný prístup k vode s divokými vtákmi, alebo keď užíva vodu, ktorá mohla byť kontaminovaná výkalmi nosičov medzi divokými vtákmi.
Pokiaľ by došlo k nákaze ľudí, išlo by o prenos z infikovaných zvierat, a to najčastejšie priamym kontaktom s chorými, resp. uhynutými zvieratami pri nedodržaní zásad osobnej hygieny alebo vdýchnutím prachu s obsahom výlučkov chorých, resp. uhynutých zvierat. Ochorenie by sa mohlo preniesť aj kontaktom s kontaminovanými plochami a povrchmi (napr. povrch vajec), výlučkami z chorých zvierat a odpadmi. Miestom vstupu vírusu do organizmu človeka sú ústa, nos a očné spojovky.
Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., hlavný hygienik SR, zdôrazňuje, že v prevencii je u ľudí dôležité dodržiavať zásady osobnej hygieny, nechytať uhynuté zvieratá holými rukami. Potrebná je zvýšená ostražitosť pri chove hydiny v zajatí, ako aj pri styku s voľne žijúcim vtáctvom. Dôležité je dbať na dodržiavanie zásad biologickej bezpečnosti a ochrany chovov. V prípade spozorovania príznakov, ktoré by mohli svedčiť o nákaze vtáctva, najmä náhly úhyn, pokles v príjme potravy a vody, prípadne iné klinické príznaky ochorenia, alebo pri náleze uhynutého, či umierajúceho voľne žijúceho vtáka, je potrebné urýchlene informovať príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu.
Čítajte viac o vtáčej chrípke
