Potravinové podvody na Slovensku: môžeme si za ne sami?

Slovenský spotrebiteľ je príliš pohodlný na to, aby čítal etikety a zaujímal sa o to, čo práve nakupuje. Preto je veľmi ľahké ho „oblafnúť". Stačí mu na oči nalepiť farebnú nálepku so supervýhodnou cenou. Každý potravinár má však možnosť sa rozhodnúť, či bude pracovať „pre“, alebo „proti“ ľudstvu a jeho zdraviu.

Potraviny v obchode Zdroj foto: Shutterstock.com

Zdravie verzus zisk

Ako už vieme, v potravinovom biznise je na prvom mieste zisk, nie naše zdravie. Avšak u spotrebiteľa je na prvom mieste zdravie a nie niekoho zisk. To je diametrálny ideologický rozdiel, ktorý si je pri nakupovaní dobré uvedomiť. Vždy inak vyrobíme, alebo vypestujeme niečo pre seba, ako za účelom predaja a zisku. Preto je dobré na tento fakt pri nakupovaní nepozabudnúť a vcítiť sa aj do kože predajcu.

Možno patríte medzi tých, ktorí sa nechajú nachytať na ligotavý obal, manipulačný marketingový názov, alebo akciovú super cenu. Tu je však potrebné si vždy klásť otázky.

Napríklad, prečo je na fľaše medu napísané „Vyrobené čiastočne v EÚ a čiastočne mimo EÚ“? To máme v Európe včely ďalekého doletu? Prečo je na výrobku Bratislavská klobása uvedený český výrobca? Prečo je na džeme s etiketou 98% ovocný džem v skutočnosti iba necelých 60%? Prečo je v Treske ryžová múka? Prečo sú kiwi z Talianska označené slovenským kódom 858? Prečo jogurt obsahuje desať rôznych cudzích látok, ktoré do neho logicky nepatria? Prečo sú polystyrénové paradajky zo Singapuru lacnejšie než tie naše i napriek tomu, že precestovali tisíce kilometrov…?

Keby sme kládli viac otázok, dozvedeli by sme sa oveľa viac odpovedí. Stačí použiť takzvaný „sedliacky rozum“. Možno práve preto nie je na škodu čítať etikety, aj keď na nich nenájdeme všetko.

Dôležitá je len cena, etika nie?

Bohužiaľ, stal sa z nás národ ignorantov voči pôvodu a kvalite, pozeráme iba na cenu a my sami sme si tak nastavili reťazce a ich nákupcov potravín. My sme tí, ktorí rozhodujú o trhu. My sami.

Etika sa mení veľkosťou koncernu. Tých etickejších marketérov veľké potravinové koncerny, práve kvôli ich neagresívnemu prístupu a etickosti, nezamestnajú.

Dnes máme trhovú ekonomiku, ktorá je iba čiastočne kontrolovaná veľkými reťazcami. Ekonomika je kontrolovaná totiž hlavne nami zákazníkmi. Deje sa tak zjavne bez toho, aby sme si to zreteľne uvedomovali. My sme totiž tí, čo ovládajú trh. Pokiaľ by sme nenakupovali lacný odpad, prestal by sa u nás tento odpad predávať. Reťazce sú tiež nútené nám ponúkať iba to, čo ich doslova nútime od iných nakupovať.

A nás ani tak nezaujíma čo jeme, ale najmä koľko to stojí. Tešíme sa zo zľavy, pritom iba málo z nás tušia, aké percento marže dosahuje maloobchod aj na akciových produktoch. Aby slovenský spotrebiteľ pochopil vlastnú naivitu, uvedieme príklad cenovej politiky u nás na Slovensku v porovnaní s Írskom:

U nás na Slovensku tlieskame, keď máme zelený ananás v akcii za 1.50 eur. No v Írsku sa dá kúpiť v akcii za tri centy. Vypestovaný, dovezený cez pol planéty a za tri centy! V tomto prípade šlo určite o prebytok pestovateľa, ktorý sa potreboval tohto tovaru rýchlo zbaviť. Koľko ale musí stáť vypestovanie a ako asi také pestovanie vyzerá? Myslíte si, že taký produkt má kopec živín a vitamínov? Ananásy v obchode Zdroj foto: Shutterstock.com

Kŕmime svoje telo chemikáliami?

Tak začnime u toho, ako je tá plodina vypestovaná. To, že to určite nebude „bio“, ale „chemo“, je nám jasné. Pesticídy bohužiaľ obohatia pôdu nielen o tri skromné, úbohé látky z potrebných päťdesiat, ale ostávajú v plode a o tieto látky „obohatia“ aj naše telo.

Vyhlásenia Európskej komisie o neškodlivosti, tej istej komisie, v ktorej rozhodujú lobisti, je tak možno dobrým námetom akurát do rozprávkových kníh. EÚ iba reguluje škodlivosť látok vlastným vzorcom, založeným na percente populácie, škodlivosti látky, konzumných zvyklostí národa, ale zakazuje nám zjesť tri kilá navoskovaných a chemicky vypestovaných jabĺk denne? Nie. Veď by to bolo proti „profitovej logike“ .

Nákupy sa robia totiž za normálnych okolností iba ak od stola, pričom maloobchodný nákupca nemá ani páru o tom, v akých podmienkach sa produkt pestuje, či vyrába. Tu ide iba o tabuľkovú akosť za najnižšiu cenu, na ostatnom nezáleží.

Hoci sa trh iba prispôsobil požiadavkám kupujúcich, mnohí hrajú hru na hrane zákona. U väčšiny pritom etika nemá prioritnú rolu. Na Slovensku máme aspoň vlastnú kontrolu kvality potravín. No pokiaľ chcete zistiť kvalitu potravín u zahraničného výrobcu či pestovateľa, je potrebné si kúpiť letenku.

Prečítajte si aj tento článok:

Zavádzajúce označovanie potravín: ako sa nenechať nachytať?

Zaujímate sa o viac takýchto tém? Potom sledujte našu FB stránku - [Bez servítky o potravinách - ZDRAVIE.sk].