Športový fyziológ a vedec: Hustota jogurtu nemusí byť znakom kvality + 3 ďalšie mýty o jogurtoch, ktorým neverte

Tie najlepšie veci mávame pod nosom a ani si to neuvedomujeme. Často im venujeme omnoho menej pozornosti ako si zaslúžia a neťažíme z nich všetko, čo nám ponúkajú. Presne toto platí o mlieku, resp. kvasených, teda fermentovaných, „živých“ mliečnych produktoch. Ich prospešnosť bola už mnohokrát potvrdená, napriek tomu ich však často pokladáme za príliš obyčajné.
mýty o jogurtoch

TS PR.Konektor | Zdroj: Wikimedia Commons

Mýtus číslo 1: V dobrom jogurte musí stáť lyžička

Jogurty vraj nie sú čo bývali. A naposledy boli dobré ešte za čias našich babičiek a boli také husté, že v nich lyžička stála v pozore a ani sa nepohla. Je však hustota a schopnosť lyžičky stáť v ňom vzpriamene to, čo hovorí o kvalite jogurtu?

Hustota jogurtu nemusí byť znakom kvality. Umelo zahustené jogurty, respektíve mliečne dezerty, sú predovšetkým zdrojom kalórií. Hustotu jogurtu ovplyvňujú štartovacie baktérie, ktoré sa živia mliečnym cukrom. Ak výrobu jogurtu sprevádza pridávanie sušeného mlieka, môže byť hustejší, “ hovorí športový fyziológ a vedec Doc. RNDr. Viktor Bielik, PhD

Jogurt robia jogurtom živé kultúry, ktoré sa pridávajú priamo do kelímku, alebo fermentujú v špeciálnom tanku. Práve obsah týchto priateľských, dobrých baktérií robí jogurty a ostatné produkty, ktoré prešli procesom tzv. kvasenia, prospešnými pre mikroflóru.

Mikroorganizmy, ktoré osídľujú črevnú mikroflóru, môžu prispievať k budovaniu silnejšieho imunitného systému.

Okrem štartovacích kultúr sa v jogurtoch nachádzajú tzv. probiotické kultúry. Tie sa živia produktami, ktoré vytvorili štartovacie baktérie. V niektorých jogurtoch stojí lyžička a iné sa dajú piť. Ak obsahujú probiotické kultúry, stávajú sa dobrými rytiermi a pomáhajú zabezpečovať dostatok energie a tým môžu ovplyvňovať, ako sa cítime fyzicky aj psychicky, “ vysvetľuje vedec.

Mýtus číslo 2: Jesť živé kultúry je nezmysel

Črevný mikrobióm, v preklade neviditeľné obyvateľstvo našich čriev, do ktorého patria aj spomínané baktérie, je priamo prepojený s imunitou.

Je teda logické, že ak sa postaráme o pohodu v črevách, trilióny ich obyvateľov prestanú protestovať a my sa bez ich nespokojného vyrušovania budeme cítiť podstatne lepšie.

V našom tele sa ale nachádzajú bilióny mikroorganizmov a väčšina z nich žije práve v mikrobióme.

Kyslé prostredie v žalúdku síce je nevyhnutné na trávenie bielkovín, to však neznamená, že zabije akýkoľvek život vrátane prospešných baktérií. V zdravom organizme sú baktérie mliečneho kvasenie dokonca súčasťou ochrannej vrstvy žalúdka. Vďaka konzumácii jogurtov (probiotiká) a pestrej stravy (prebiotiká) ich vieme znásobiť. Črevný mikrobióm je základným stavebným kameňom imunity a má rád zdravý životný štýl, teda pohyb, dobrú stravu. Tiež ocení, keď si nepustíte do života zbytočný stres, ale sa obklopíte tými, ktorých milujete. A potom už pridajte len kúsok starostlivosti navyše – v zime si strážte predovšetkým dostatok vitamínov D a C, ktoré sú v otázkach imunity zásadné, a doprajte si konzumáciu potravín obsahujúce probiotiká,“ dodáva fyziológ.

Mýtus číslo 3: Procesom kvasenia prechádzajú iba mliečne výrobky

Jogurt vzniká mliečnym kvasením, tzv. fermentáciou. Rovnakým spôsobom ale vzniká aj fermentovaná zelenina. Kimči, pickles či kyslá kapusta sú ďalším zdrojom probiotík a vitamínu C, ďalší skvelý pomocník na budovanie imunity.

Nielen jogurty ale aj rastlinná potrava môže prechádzať fermentáciou. Napríklad za spracovanie sacharidov počas prípravy kváskového chleba sú zodpovedné práve baktérie mliečneho kvasenia. Vďaka fermentácii sa zvyšuje vstrebávanie viacerých minerálov a stopových prvkov (napr. železa, zinku, horčíka) z menej stráviteľnej rastlinnej potravy“ dopĺňa športový fyziológ Doc. RNDr. Viktor Bielik, PhD.

Mýtus číslo 4: Vitamín D môžeme získať iba zo slnka

Vitamín D sa v poslednej dobe skloňuje veľmi často hlavne v spojitosti s imunitou a všetci sa ho snažíme dopĺňať ešte viac.

Keďže slnka v našich zemepisných šírkach nie je toľko, ako by sme si mnohí želali, a počas zimy sa skrýva ešte lepšie, hladina vitamínu D v tele klesá a my siahame po rôznych doplnkoch stravy, aby sme ho doplnili.

Podľa Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu má väčšina Slovákov tohto vitamínu nedostatok.

Na slnko sa teda spoliehať nemôžeme. „Vitamín slnka“ ale nájdeme okrem doplnkov stravy z lekárne a exotických ostrovov aj v mliečnych výrobkoch, rybách, vajciach, v mrkve či žltom melóne.


Mohlo by vás zaujímať:

Imunita proti opakovanej infekcii koronavírusom sa ukrýva v črevách!

Ako fungujú probiotiká?


Textová Inzercia

Kniha Uzemneni
VIDEJKO ako sa ZBAVIŤ VÍROV a BAKTÉRIÍ

MUDr. Andrea Steinerová - frekvenčná terapia - Liečba budúcnosti

Kniha Uzemneni
NAJLEPŠIE VIDEJKO AKO SI ZLEPŠIT ZDRAVIE

UZEMNENIE - zdraviu prospešný objav všetkých dôb. NAČERPEJTE ENERIGIU A SILU ZEME.