Nevera/žiarlivosť

moj priatel si mysli ze je casanova,ze som prenho nic nespravila,ze si nic nezasluzim,ze mni nic neda ,lkebo nema preco,to ze sa chvali ze spal s kopou bab,aj ked mi vadi ze otom hovori,ze je to ok,a to ze sa nechce milovat,prechadzat zazivat romanticke chvilky,lebo je unaveny,alebo zeto uz ma zasebou,ato ma len 35r,ruzovy vztah

Hm najlepsie je ze chcel byt somnou ale musel ist s rodicmi do kostola a chcel sa ozvat az potom.lenze moja chora mysel to zle spracovala ako vzdy.je mi uz vsetko jedno

najvyssi cas za nim naozaj zajst. to ze nechcel byt s tebou cez sviatky, naznacuje ze chcel mat pokoj a klud - co u teba asi rozhodne nenajde. podla toho vsetkeho co pises je to uz len na tebe, ako vas vztah a tvoj zivot dopadne.

uz som dostala odporucanie aj od neho na psychiatra, lebo dalej nevladze z toho,co som zas urobila... a ani ja.nechcem tu uz byt

tak a je to tak, ako sme obaja vedeli, že to dopadne..hádame sa aj cez sviatky..a je mi to jedno..pre slzy nevidím už ani čo píšem.., proste som si vydedukovala ze nechce byt somnou a aj som mu to vykricala, lebo isiel radsej prec k rodine ako by mal byt somnou...Myslim ze toto je uz definitivny koniec..nemam chut tu byt a existovat, chcem zomriet.

katussska24 - tak ako pise karioll - je to zadarmo. A odvahu? Priatel ti ju da, ver tomu, ked za nim pojdes a vysvetlis mu situaciu, porozpravate sa, tak este rad s tebou pojde k psychiatrovi a doda ti potrebnu odvahu, lebo aj pre neho to bude znamenat moznost mat doma normalnu babu, ktora nezije kazdou druhou sekundou zivota "a co ak..." Pochybnosti a ziarlivost su sice niekedy uzitocne, davaju partnerovi pocit ze ho stale milujes, ale v Tvojom pripade su rozhodne daleko za mierou rozumnosti a treba to zvratit.

psycholog je zadarmo ako sucast psychiatrie,alebo pedagogicko-psychologickych poradni.
ak si z ba tak v dubravke,na mytnej,na mickiewiczovej a pod

dakujem Magy tiež som rozmýšľala nad psychologom, ale neviem koľko to stojí a kde sa obrátiť, a nemám na to odvahu :(
Viem, že sa to stále zhoršuje a niekedy to naozaj hraničí s paranojou...

katussska24 - podla toho co vsetko si napisala to vyzera, ze potrebujes NAOZAJ ODBORNU pomoc. Nie kdejake kvazi-odborne rady tu od kdekoho aj ked profesionalne vyznievajuce a v dobrom umysle. Si na pokraji chorobnej ziarlivosti a to je uz diagnoza. Ziarlivost je totiz cit, ktory sa zivi sam a odmieta logicke argumenty.

Ty mas vsak jednu obrovsku vyhodu, ze svoj problem si este uvedomujes a chces ho riesit - co u chorobne ziarlivych ludi byva presne opacne. Chorobna ziarlivost je ako paranoia - chory si to neuvedomuje ze je chory a neprizna, ze problemom je on sam a nie svet okolo, ktory obvinuje zo vsetkeho mozneho, co sa vlastne nikdy nestalo a odohrava sa len v jeho hlave.

Takze - nadych a navstivit psychiatra. To nie je hanba - to je nevyhnutnost. Pretoze s vekom sa to moze len zhorsovat a ako si sama opisala - Tvoj priatel toho ma uz plne zuby a myslim, ze nie je daleko doba, ked jedneho dna ten pohar trpezlivost pretecie a da ti zbohom.
Treba aj jemu otvorene povedat, ze chces s tym pomoct, a ze si ochotna sa liecit a pod. Predpokladam ze mas zaujem pokracovat s nim vo vztahu a jedine otvorena komunikacia moze zvrtnut situaciu z - "vedie to k rozchodu" k "vedie to k pevnejsiemu vztahu".

Drzim palce!

áno môj veľký problém je vôbec niekomu veriť, a viem, že keby som bola aj s niekým iným, stále by som ho upodozrievala a pod.. My sme spolu už veľa rokov, ale vystupňovalo sa to teraz. A to jeho klamanie, ide hlavne o to, že on vie už tie moje reakcie, napr. žiarlim na jeho kolegyňu ako divá, tak mi niektoré veci nepovie, napr. že jej bol zaniesť dvd-čka a podobne, lebo vie, že by som bola hysterická a neverila mu, že s ňou nič nemá... Je to taký začarovaný kruh, lebo kvôli mojej nedôvere mi nepovie všetko, aby sme sa nehádala, a čím viac mi on klame resp. nepovie všetko, tým viac mu neverím :-(
Zistila som, že si dokáže v priebehu minúty vymyslieť niečo, len aby bol "kľud" a ja to cítim, že mi klame, ale nemôžem s tým už nič urobiť.
Ale viem, že som si sama na príčine týmto mojim správaním, ako ho kontrolujem a neverím mu..raz som mu prezrela mobil napr. a našla hovory od tej kolegyne tak bola scéna..
Odvtedy si telefón vypne keď ma necháva samú doma a minule som mu to povedala, tak že si ho nevypol, ale po čase sa priznal, že teda ho vypol, lebo mi v tom už neverí a nechce aby som sa mu hrabala vo veciach, aj keď nemá čo skrývať..
Mňa to tak sere všetko som zapríčinila iba ja...a teraz sa neviem zbaviť pocitu, že ma stále klame, a čo ak...tam predsa niečo je, aj keď ma vždy presvedčí, že nie /aj keď už aj z presviedčania je unavený a radšej nepovie nič../
Je mi z toho a hlavne zo seba nanič.
Plus nemám žiadne sebavedomie, takže to ešte zhoršuje, a on má doma takúto hysterku ktorou som sa stala :-(( a nechcem ňou byť.