Nenávidím sa

Baby, ved vy vynikate medzi ostatnymi hned v tolkych veciach:)
Co by som ja dala za to aby som vedela hrat na klavir a aby som sa zlepsila na gitare... napriklad.
A ta skola... mam celkom dost podpriemerne znamky, aj ked sa castokrat snazim ale potom sa zas na to vykaslem lebo mi nic nevychadza.
Budte radi ze ste uspesne v tom co robite, nemusite byt dokonale, hlavne ze vas to bavi a naplna...

Danieelka, tak to je ako keby som citala o sebe, to ako sa opisujes presne sedi aj na mna...ta ziarlivost a sutazivost ma strasne hneva lebo to takto nechcem, chem ludom dopriat ich stastie a mat to svoje, ale ja sa stale musim s nimi porovnavat. Presne, je to hrozne a neda sa to potlacit...Najhorsie je ze uz mam taky postoj aj voci mojej sestre - vzdy chcem byt lepsia, a mam pocit ze to prerastlo hranice len tej typickej surodeneckej sutazivosti.
Studujem ekonomiu, a mam pocit ze odkedy som zacala vysoku, tak tieto stavy prisli...nikdy som sa nejak extra neriesila...nevime cim to je. Mozno aj tym ze na tej ekonomickej skole je vela ludi z "reprezentativnej vzorky" - krasni, bohati, uspesni, cielavedomi, sebavedomi atd...neviem.
Kazdopadne to chcem zastavit, mat normalne myslienky, prestat konecne zavidiet. Len neviem ako.

asi ti nepomozem ,ale uplne ta chapem, pretoze ja som rovnaka a mam ten isty problem..
tiez vynikam vo viacerych oblastiach -spev, hudobne nastroje, jazyky, tanec, sport - no takisto v nicom nie som excelentna ...a niekedy mozno aj ano ale ja stale akosi ocakavam uznanie, pochvalu od inych aby mi povedali : Tak ty si dobra! ...Ale viem ze takto to nejde..no Chcem byt najlepsia vo vsetkom ..a ked nie som zoziera ma to...ziarlim na inych ..niekedy stagnujem v danej cinnosti . lebo ma to nevie nabudit...a to by nemalo byt zmyslom zivota...kazdy ma predsa to svoje robit pre seba, pre dany okamih - nie je dolezite byt lepsi ako ten druhy - ach ta neustala sutazivost !!
aj so vzhladom mam problem..vzdy ma az potesi ze niekto je tucnejsi, skaredsi - je to strasne ale je to tak! nechcem to, ale neviem to v sebe potlacit..neustale sa zaoberam svojim vyzorom

PureHate - a ak sa smiem spytat co studujes na vyske?

Velmi pekne dakujem za vase reakcie.

Jajka001_ , dufam ze aj ja v sebe najdem tu silu jedneho dna svoje zmyslanie zmenit tak ako ty.

Rofl - presne si to vystihol/la, asi tak sa citim, ako vo vazeni, a najhorsie na tom je ze si ho naozaj vytvaram len ja sama, a aj tak si v tom neviem zabranit.

Bella12 - napisala si to velmi pekne, dakujem ti za povzbudive slova...ja viem ze dalej to takto nejde, mam z toho stale zlu naladu, ale aj ked uz sa rozhodnem ze to zmenim skratka chvilu vydrzim v dobrej nalade, ale potom znovu stretnem/spoznam/uvidim niekoho lepsieho a znovu sa porovnavam, a potom ziarlim na ostatnych - za co sa este viac neznasam, pretoze nechcem na ludi ziarlit, zoziera ma to.
Myslim ze moj problem sa tyka najma vzhladu (ja viem ze to je velmi povrchne ale neviem sa tomu ubranit). Inak chodim na vysoku skolu, skola vzdy na vybornu, hram na hudobne nastroje, kreslim, hram sporty - ludia mi zvyknu hovorit ze mi vsetko ide. Lenze mna na tom stve ze som vo veciach dobra len priemerne - skratka v nicom nevynikam, nic mi nejde vynimocne dobre, na nic nemam specialny talent.
Uz ma nebavi takto dalej byt - stale v depresii. Neviem najst sposob ako to zmenit.

PureHate, máš len dve možnosti:

1. odmietať a neznášať naďalej - to vedie k neustálej nespokojnosti so sebou a svojím životom
2. prijať sa takú aká si a život sa Ti hneď stane krajším

Nikto z nás ľudí nie je dokonalý, ani Ty nie si výnimkou. Nepíšeš, či sa Tvoja nespokojnosť týka Tvojho vzhľadu alebo "mentálnych" schopností - vzdelanie, inteligencia, talent, nadanie a pod.

Každý z nás je jedinečný a výnimočný, neexistujú dvaja rovnakí ľudia. Nie je až také dôležité, aké všetky pozitíva človek má, ale skôr to, ako ich využíva. Ak len pre svoj vlastný prospech a dobrý pocit, že je lepší ako všetci okolo neho, tak sú všetky jeho klady zbytočné, pretože ostatní z nich nič nemajú. Iný toho možno dostal menej, ale svoje dary využíva v prospech iných.

Nikto z nás nemohol ovplyvniť to, čo sme dostali do vienka, dôležité však je, ako naše schopnosti rozvíjame a využívame. Kedysi som aj ja pociťovala sklamanie zo seba, že niekto je lepší ako ja. Teraz to neriešim, ja som ja a on je on, ja som dostala iné danosti a schopnosti ako ten druhý. Ak je ten druhý šikovný a darí sa mu, je to len dobre, nech rozvíja svoje dary a nech ich využije pre iných. Lebo kto veľa dostal, má aj väčšiu zodpovednosť za to, ako s tým naloží.

Purehate,hľadaj na sebe to pekné,úžasné čo iný človek nemá, každý má v sebe niečo pekné úžasné čo iný človek nemá. ver tomu

To je ako žiť v nejakom vezení, duševnom vezení, ktoré si si sama vytvorila...

hej kedysi ma to tiez trapilo. ale jedneho dna som pochopila ze tym ze sa trapim nikomu a ani sebe nepomozem.