Psycholog online zadarmo

Poradi mi niekto velmi dobreho psychiatra z To?

Ahojte dnes som mala súd s otcom môjho dieťaťa, ktorý chcel znížiť výživné z 100 na 50 eur. Na súde som mohla povedať pravdu ako sa nestará nezaujíma nemá záujem o malú neberie ju nikam ...... . Nepovedala som temer nič Zdvihli mi výživné o 15 euro a na mňa to teraz doľahlo potrebujem sa vykričať čo som mohla všetko povedať a neurobila som to. Aká som hlúpa alebo dobre vychovaná neviem čo je lepšie.Neviem sa zmieriť s tým čo všetko som chcela povedať a neurobila. Vykričať sa potrebujem a niečo si vypočuť.

Zdravím vás, mám pracovný problém s mojim kolegom, on sa totiž snaží zneužívať moje vedomosti, ale ich aj spochybňovať. Problém je v tom, že on fotí 5 rokov a doteraz nevie, ako funguje fotoaparát. Striedali sme sa na fotení podujatí, samozrejme, že ja som mal lepšie snímky, ako on, a začal ma obviňovať, že keď on ide fotiť, tak mu prestavím celý fotoaparát, že preto má on zlé snímky. Ja som si kúpil do práce vlastný fotoaparát, snímky z neho boli skvelé, on mal zlé a už sa nemal na koho vyhovárať. No po čase nastal ďalší problém, že nie ja viem nastaviť svoj fotoaparát, ale môj fotoaparát je lepší, ako jeho. Keď som sa ho opýtal, že aký rozdiel je medzi mojím a jeho fotoaparátom, nevedel mi odpovedať. Snaží sa vyzvedať odo mňa, ako sa nastavuje fotoaparát, ale ja mu to neprezradím, pretože si to kľudne môže aj sám preštudovať alebo si ísť spraviť fotografický kurz. Ja ako živnostník nie som povinný učiť ľudí nastavovať fotoaparát. Problém je ale aj v tom, že keď sa ma opýta, či jeho snímky sú dobré, a ja mu poviem, že nie, tak vraví, že som proti nemu, a keď poviem, že jeho snímky sú dobré. tak povie, že ho klamem, lebo iní povedia, že sú zlé ... Neviem, čo mám robiť, naša šéfka sa do fotografovania nevyzná, neviem si poradiť, ako tento konflikt riešiť, čo si mám o svojom kolegovi myslieť. Často sa stávalo, že keď som svojmu kolegovi v niečom poradil, tak to predniesol našej šéfke, že on na to prišiel, nepovedal jej, že to som mu ja poradil ... Ako riešiť takúto situáciu?

craspi - vsak klud - pockaj par minut a ides znova uz kludnejsi, vsak to nie je ziadny problem. Preco s tym chodis po doktoroch? Za par rokov ak s nou vydrzis to bude opacne, tak si to vychutnaj zatial takto :)

Mal by si ísť za sexuológom, nie psychológom. Super je, že máš odvahu to riešiť ;)

Ja osobne by som nazbierala všetku odvahu čo mám a išla za psychológom.Chcem ťa len povzbudiť že aj keď sa hanbíš, to nevadí.Psychológ s tým predsa pracuje, on ťa nebude súdiť, naopak práveže to bude chápať a bude sa ti snažiť pomôcť.Bude sa ťa pýtať ak nebudeš vedieť hovoriť sama, bude viesť ten rozhovor..aj ked pri prvom stretnutí budeš hovoriť len áno, nie, neviem..bude to dobrý začiatok..On s tým určite ráta,veď tam chodia všelijaký ľudia,nie len ukecaný,bez hanby...jeho úlohou je nájsť si k tebe cestu, aby si mu začala veriť že ti chce pomôcť a ľady sa prelomia..aj ked to možno zo začiatku potrvá..určite sa neboj osobného kontaktu, ak ten prvý krok prekonáš,potom to už bude dobré uvidíš..nepísala by som ti to ak by som s tým sama nemala skúsenosť..je to určite lepšie ako si s niekym iba písať ..uvidíš :)

Mam taky problem zo sexom,som niekedy este skor hotovy kym sa nieco zacne vidim priatelku vyzlecenu a ma sexi telo a tak ma to vzrusi ze som hned hotovy,co mam robit lebo som bol uz aj na urologii a oni mi povedali ze sa mam obratit na psychologa ze oni s tym nespravia nic,poradte mi co mam spravit aby som mal lepsiu vydrz v sexe.dakujem

Mám menší problém s tým čo sa deje u mňa doma. Ničí ma to občas mám pocit že už nevládzem. Keď som mala štyri roky moja mama si našla priateľa, zbožňovala som ho lebo sa so mnou neustále bavil, nosil mi darčeky a všeliaké sladkosti bola som z toho nadšená lebo moja mama mi to z jej výplaty nemohla dať. Trikrát sa s ním rozišla a ja som ju neustále prosila nech sú spolu že je to skvelý človek nakoniec mama otehotnela a oni sa zobrali. Presťahovali sme sa a teraz bývame všetci spolu a narodil sa ďalší brat. Bola som šťastná, ale všetko pekné raz pominie. Nevlastný foter ma začal mlátiť päsťami a to som nespomenula že som od dvoch rokov epileptička. Mlátil ma keď som nechala šampón na vani či keď som neumyla riady, vždy keď mal možnosť a mama nebola doma tak ma bil. Raz som skončila s prasknutým bubienkom u doktora. Povedala som že som padla v kúpeľni. V škole to mám tiež ťažké lebo doma sa učiť nemôžem lebo tam mám neustále strach. Odísť od neho nemôžeme lebo by nás mama nemala ako uživiť a aj keby ja v mojej sedemnástke počas štúdia pracujem aj tak by to nestačilo. Snažila som so
A s ním vísť, ale nech som robila čokoľvek bolo to stále to isté. Vyhadzoval ma z domu, dvere mi mama otvárala aby som mohla ísť domov. Teraz budem mať v januári osemnásť a neustále sa bojím kedy príde ten deň keď ma vykopne z domu. Čo mám robiť ??? :(

trpezliva> vždyť už jsi tady měla tému a doslova a do písmene takhle napsanou-pamatuji si na ní......
opravdu tady není žádný on-line psycholog, ty se dají najít na netě.Jen nerozumím tomu stydím se - za co? podle mě je to méně zahanbující než vyšetření na gynekologii:)Vzpamatujte se, vždyť oni od toho studovali, a denně toho na poslouchají - pochybuji, že by si bez zápisků na Vás pamatovali ....nemějte nich takové obavy ....

Ahojte myslim ze mam problem... bol som totizto dlhsiu dobu vystaveny dost velkemu stresu a to co sa so mnou dialo ma normalne vydesilo... teda nechapal som co sa deje az ked som trochu nezacal patrat na internete. Probem zacal tak ze po asi troj dnovom vycerpani v praci som zrazu nebol schopny poriadne nic urobit ani sa sustredit kolegovia to nechapali tiez ale vzhaldom nato ze sme tri dni makali ako srobiky tak som myslel ze to je unavou potom som prespal asi 18 hodin ;) ok fungoval som potom pohode lenze som zacal mat take uzkostne stavy co sa mi to vlastne prihodilo a zacal som nad tym uvazovat zostal som dost zamysleny, nesustredeny,napaty kolegom co sa ma stale vypytovali co mi je som sa aj vyhybal nebavilo ma stale vysvetlvoat o co ide ked som sam nevedel.... vyhrotilo to az tak ze som nemal niekedy ani zaujem komunikovat len som premyslal co a ako dalej z prace som chcel odist lebo som sa tam prestal citit dobre uzkostne stavy, az roztrasenie celeho tela sa u mna zacalo asi tak po dvoch mesiacoch od toho incidentu.... viete mi niekto povedat o co ide alebo napisat popripade rozpisem podrobnejsie vazne sa obavam aby to na mne nezanechalo nejake nasledky ... vdaka za odpovede