Čo mám robiť?

Príspevok v téme: Čo mám robiť?
lukas123456

Trpím sociálnou fóbiou a aj sa na ňu už rok liečim. Užívam Rispen a Escitil. Mám v škole vybavené individuálne štúdium, nechodím tam každý deň ale len na skúšky.... každý pondelok a utorok chodím na prax.
Nezvládam to... nechcem tam chodiť... ani do školy ani na prax... proste mi v tom niečo bráni. V poslednom čase mám kvôli tomu aj sebadeštrukčné myšlienky a neustále depresie a úzkosť. Zatiaľ som sa však o nič nepokúsil. Čo mám robiť?

bella12

lukas, navštevuješ aj psychoterapie? To je veľmi dôležité, lieky nemôžu všetko vyliečiť - môžu zmierniť úzkostné stavy, ale neodstránia príčinu Tvojich problémov. A pokiaľ sa neodstráni príčina, so sociálnou fóbiou budeš mať problémy stále. Samodeštrukčné myšlienky zahoď do koša, sociálna fóbia je liečiteľná.

Ja sama mám s ňou svoje skúsenosti, nebrala som na ňu lieky, tak asi som nebola na tom tak zle, ale dosť som sa trápila. Červenanie, úzkosť, neschopnosť komunikácie s inými (nič ma nenapadalo), sústredenosť na seba a perfekcionizmus a z toho plynúce zlyhania v sociálnych situáciách, pocit neschopnosti a hanby. Strach prejaviť sa, vyjadriť svoj názor, strach vytŕčať z radu a byť stredom pozornosti (už len to, že keď som mala vojsť do triedy a všetci by sa na mňa pozreli mi spôsobovalo úzkosť). Mala som pocit, že už len zvuk môjho hlasu je divný a všetci by sa na mňa pozerali a nie ešte to, čo by som hovorila...

Ťažké, ale nie neriešiteľné. Kľúčom môže byť aj to, čo sociálnu fóbiu u Teba spustilo. Ak sa začala prejavovať po nejakej negatívnej skúsenosti (napr. výsmech zo strany druhých), treba začať tam. Podvedome si človek vytvoril zlé postoje, ktoré sú klamné a ktorým bohužiaľ verí. Zamysli sa, či za Tvojimi problémami nie sú nejaké takéto myšlienky: som neschopný, nič neviem, všetci sú normálni, len ja nie, nikdy nič nedokážem, na mne nezáleží, môj názor nie je dôležitý, všetci sledujú, či sa pomýlim a sa nestrápnim, ak sa strápnim, bude to hrozné, nikto sa nebude chcieť so mnou kamarátiť, budem na smiech a ostanem sám. Nedokážem nikoho zaujať, byť vtipný, nemám druhým čo ponúknuť a pod.

Ak si sa v tom našiel, mám pre Teba dobrú správu. Ja som si väčšinu týchto vecí o sebe myslela a to veľmi dlho. Keď som však začala tieto dogmatické negatívne myšlienky logicky spochybňovať, začal sa môj život meniť k lepšiemu. Získala som odvahu, sebavedomie (to bolo predtým na bode mrazu), myslím, že komunikujem v pohode a nemám problém vyjadriť svoj názor a dokonca niekomu protirečiť (predtým nemysliteľné).

Ak chodíš na psychoterapiu a spochybňovanie nesprávnych myšlienok, ktoré stoja za Tvojimi problémami, s Tebou psychológ doteraz nerobil, nečudujem sa, že si sa nikam neposunul. Zmeň psychológa a keď si nijakého ešte nenavštevoval, tak určite začni so psychoterapiou.