Sme psychicky na dne

čerešna,to je naozaj pravdivý príspevok,trafila si do čierneho.dnes po mne manžel len šteká pekného slova nepovie.Nečudujem sa ,že tolko manželstiev sa rozpadá.Ika normálne ta obdivujem,ja by som to asi nezvládla i ked neviem dokedy to takto potiahneme.Z velkej lásky medzi mnou a manželom ostáva len ticho alebo výčitky ,to s jednoducho nedá myslieť pozitívne ked vám dieťa plače,že chce hračku nie drahú anemôžem jej kúpiť :(

To je čo :D??? Že kto im navarí a operie :D Tak toto je v dnešnej dobe už samozrejmosť nie???

Ahojte, ja odchadzam dnes do Rakuska, ako opatrovatelka, mam 4 deti, najmladsi syn ma 1,4 roka.Tiez nemame z coho zit, musim doma nechat deti a domacnost na muza a odist. Bohuzial, taka je realita dnesnych dni.Neviem si to ani predstavit, ako tu budu zit, kto im navari a operie, moj muz to nikdy nerobil, myslim, ze najviac trpia dnes tie deticky.

čerešňa..tú vysokú školu si nevyčítaj, ja mám 2 vysoké školy a je mi to na prd!! dneska je hotových vysokoškolárov jak maku!!

čerešňa - pekný a pravdivý príspevok :)

laila nik vás nezaklial, len je teraz čím ďalej tým väčší problém s prácou a lepšie to vraj nebude. Nik už nemá záujem o menej kvalifikovaných pracovníkov, každý chce hotového, zaučeného a vzdelaného človeka. To nie je ako kedysi, že ak si chcela naozaj pracovať zamestnala si sa kdekoľvek kde boli ochotní zaučiť ťa. Ale teraz nik netoleruje nedostatok praxe, alebo "len" stredoškolské vzdelanie. Ja som teraz prvý krát bez práce po 14-tich rokoch a už takmer pol roka si ju neviem nájsť, chodenie po konkurzoch a potom to čakanie či sa aspoň ozvú tiež nepridáva. Manžel síce pracuje, ale ten môj doterajší príjem veľmi chýba a hlavne to ide príšerne na psychiku, cítim sa ako najnemožnejší človek, keď si neviem nájsť prácu. Asi treba len pozitívne myslieť, ale to sa ľahko povie keď sa ráno človek budí s myšlienkou či bude mať na budúci týždeň za čo nakúpiť. Okrem toho si to všetko stále vyčítam, že si len sama za to môžem, že som si mohla urobiť VŠ, snažiť sa získať lepšiu prax. Ale ako keď nebola príležitosť? laila od malých detí sa ťažko odchádza za prácou mimo svk, ale manžel by to mohol skúsiť, zvlášť keď riešite existenčný problém. Je smutné, že sme štrngali na uliciach za to, aby sme teraz utierali zadky rakúskym dôchodcom. Nemám nič proti tej práci a česť každému kto ju robí, ale načo si potom zakladať rodinu keď sa jej nemôžeš plne venovať?

presne Amalea,tak je to aj unás,tu sjednou tam sdruhou aked sa naneštastie niečo vyskytne mne tak otom už radšej ani nehovorím.čudujme sa potom,že su psychiytrické ambulancie preplnené,ved to sa nedá zvládať.Naši boli v hmotnej nudzi jeden čas tak som nechcela sa dožiť toho aj ja :(

ach jo...staré dobré časy...toto za socíka nebolo!!robili všetci, aj sa lepšie dýchalo, kto tvrdí opak, tak kecá...ja som doma niekoľko mesiacov, našťastie to finančne ťahá manžel...roboty je málo, a pri 2 malých deťoch /4r. a 9r./ sa o to už ani nepokúšam, veď by som viacej bola doma s deťmi ako v robote, choroby, prázdniny raz také alebo onaké, povinné prehliadky u lekára... apod...úprimne držím palčeky, aby to vyšlo manželovi....
P.S.: pamätáte sa, že nám ako deťom automaticky zubár kontroloval zuby? to dne s už neexistuje...2x treba ísť s deťmi povinne, t.j. kto má 3 deti, tak prosím treba sa uvoľniť zo zamestnania 6x ročne!! a to nehovorím ak majú deti ploché nohy /ako tie moje!!/ a nosia okuliare , tak si to zrátajte!!a to
som ešte nespomenula samozrejme angínu, kašle a soplíky!!škoda hovoriť!!

verila som ešte stále aj ked manžel depkoval,ale dnes ma dojalo.Manžel mal vyhliadnutu prácu len čakal kedy ho zoberu adnes,že nevedia kedy.tak som dufala.ako sa mám tešiť z detí ako im mám urobiť radosť ak na to nemám?

No ja ked som robila opatrovatelku v Nemecku, moja striedacka bola zena s troma detmi a nezamestnanym muzom. Tiez byvali v hladovej doline, ona bola hrozne vdacna, ze ma aspon toto. Ale u teba sa to neda, mas moc malicke deti, ona mala najmladsie 9-rocne a muz kedze bol doma staral sa o deti zatial on. Toto je bohuzial u nas casto realita v mnohych slovenskych rodinach, ze rodiny nemaju z coho zit, nevedia si najst pracu. A potom za nou casto odchadzaju do zahranicia, ci uz jeden clen alebo aj cela rodina.