Ahojte.
Píšem na toto fórum lebo už necháepm čo sa to deje v mojom živote, po mojej 18tke sa mi začala meniť radikálne psychika, začala som mať depky (slabšie jak teraz), pocity mennejcenosti ktoré boli zjavne zapríčinene mojimi super kamarátkami (pre ktoré bol vzhľad všetko, super oblečko, diskotéky atď a také isté som mala zmýšľanie aj ja)..Po pár mesiacoch sa naše cesty rozišli kvôli tomu, že som sa dozvedela ako si zomna robia s prepáčením pi*u, ohovárajú ma a smejú sa na mne aká som trápna pi*a. Teraz som ostala SAMA (mám iba priateľa), neverím nikomu lebo za môj krátky život som mala toľko sklamaní v priateľstvách že si to ani neviete predstaviť. Neviem sa poriadne s nikým porozprávať, zo spolužiačkami detto. Akoby vomne nastal veľký BLOK a mám problém komunikovať, do toho mám ešte stavy keď som vonku ako napr. vnútorný nepokoj, pocit že namňa každý pozerá že vyzerám ako pi*a škaredá tlustá atď. Už sa to prenieslo aj do rodinných vzťahov..CHodím po svete ako živá mŕtvola a usmev nahodím len ako pretvárku. SOm vnútorne uplne prázdna, nič ma nebaví akoby som stratila všetku chuť do života a motiváciu. Nič ma nenapĺňa (absolútne žiadne koníčky,záľuby,krúžky nemám). Len som stále doma (som študentka takže iba do školy chodím a domov a dookola).. Nebaví ma môj život, mám chuť celé dni prespať aspon v snoch nevnímam realitu aká je :(
Viem, dlhé to je ale tí z vás ktorí si to prečítate prosím vás o pomoc, radu za všetko budem vďačna !
Ako sa odraziť od tohto príšerneho dna? Ako naspeť naštartovať tú ISKRU v mojom živote a začať naplno žiť a nie len prežívať zo dňa na deň :(( Zabíja ma to, lebo nikto nechápe ako sa cítim (či už to hovorím mame alebo priateľovi).
V 19 rokoch sa citim na dne..
simkik :::: ja mám ten istý problem akurat u mna to trvá už dlho mne sa moj život zmenil od mojich 14stich a teraz mam 18sť a zvykol som si na to no čo ti poviem je to hrôza ...takisto mam pocit ked idem von že sa na mna každy pozerá a odsudzuje a mam vnutorny nepokoj a začnem sa hambiť ...vonku sa cítim ako ten najmenej cenny človek na svete ,,,,dám ti radu adčej sa rychlo zmen speť na taku akou si bola lebo si zvykneš na to čo si dnes a už sa nikdy nezmeníš .....
Jedna moja znama, nazvime ju Ema, sa tiez takto sklamala v najlepsej kamaratke Milke. Od ZS boli naj kamosky, sedeli spolu v jednej lavici, ale Milka Emu stale klamala a ona o tom dlho nevedela. Milka mala frajera - tlsteho a leniveho Risa, ktory v zivote nikde nerobil, ale zato premarodil v Irsku, v Anglicku a v Rakusku cele roky, hoci mu v skutocnosti vobec nic nebolo a viackrat dostaval aj podporu v nezamestnanosti z inych krajin zatial, co si sunky valal doma u mamicky. Ked Milka isty cas pracovala v zahranici a Ema bola prave docasne kratko nezamestnana, chodievala za Milkinou mamou len tak na pokec a nosila jej zakusky. Den, co den vynalozila 4 € na zakusky pre Milkinu maskrtnu mater, ktora bola leniva vstat z postele a ist si kupit zakusky sama a zaroven lakoma zaplatit si za ne, vsak naco, ked sprosta Ema donesie, no nie? A este aj zaplati, no nie? Ema Milkinej mame vzdy zavolala predtym, ako prisla, ale jedneho dna sa rozodla, ze jej nezavola a ze ju prekvapi. Vchodove dvere na cinziaku jej otvorili psickari a Ema vysla vytahom hore. Za dverami bytu Milkinych rodicov pocula velavravnu diskusiu: "Milka, velice pekne ta prosim, nehybaj uz za hentym tlstym a lenivym Risom, rozejdi sa s nim a vyser sa nanho, hybaj radsej za Emuuuu." - povedala Milkina mama. A Milka nato: "Mama, ale Ema je sibnuta." Samozrejme, ze namiesto slova sibnuta povedala ine slovo zacinajuce sa na j. Vtom Ema vybehla z cinziaku, zakusky vyhodila do kontajnera pred ich cinziakom a u Milkinej mamy sa uz nikdy viac neukazala a Milku raz a navzdy vymazala zo svojho zivota. Takto sa skoncilo kamaratstvo trvajuce viac ako 20 rokov, ale kamaratstvo to bolo len jednostranne, nie obojstranne. Kto ta ma rad, nebude ta klamat. Kto ta ma rad, nebude ta vyuzivat a zneuzivat tvoju dobrotu. Kto ta ma naozaj rad, ten pri tebe stoji v dobrom, aj v zlom a je ochotny sa s tebou kamaratit aj za cenu toho, ze nebude mat z teba absolutne ziadne vyhody. Kto ta ma rad, ten sa tesi na komunikaciu s tebou a na tvoju spolocnost a nie na to, ze si u teba doma posedi na internete, ktory ho zaujima viac ako ty sama, lebo u seba doma internet nema. A ak naozaj nemas nikoho, kto by ta mal rad, tak si najdi nejaky sposob, ako si vyplnis volny cas. No mas priatela, tak sa proste stretavaj len s nim a hotovo. Na zle kamaratky uz nemysli a vymaz ich zo svojho zivota. Tvoja mysel nie je odpadkovy kos, aby tam zotrvaval takyto odpad. Mimochodom, odpadkovy kos sa tiez z casu na cas vynesie. Tak vyprazdni mysel, nech tam uz takito ludia nemaju miesto a hlavne sa snaz mysliet na pozitivne veci. Viac na to, co ta potesilo, na prijemne zazitky s priatelom, na prijemne zazitky z detstva... a hned sa budes citit lepsie.
Simkik, ja som taky zvlastny clovek, z kazdeho zleho sa snazim vytazit aj cosi dobre, samozrejme su situacie, v ktorych to nejde lahko, ale ta tvoja sa zvladnut da :) A nic ine neporadim ani tebe. Co je "dobre" na tom vsetkom? Konecne si zistila, kto v tvojom okoli stoji za to a kto nie. Konecne vies, kto dokaze byt tvojim skutocnym priatelom. Mozno si prisla o vsetkych, ale to neznamena, ze uz nikdy dalsich priatelov neziskas. A je dobre, ze sa ti toto stalo, ver mi. Zbavila si sa ludi, ktori ti len skodili. Alebo by si mala radsej kamosky, ktore by ta ohovarali aj nadalej? Urcite nie. Preto to, co sa ti stalo neber ako strasny udel, je to to najlepsie co sa ti mohlo stat!
Mas partnera, ten ma urcite nejakych kamosov, oni zas maju kamosky atd, cize s nimi si mozes vytvorit novu partiu ludi, s ktorymi sa budete stretavat. Budes pracovat, mozno este studovat a vsade sa najde par super ludi, s ktorymi si budes rozumiet a na to, ako ta zradili predosle "kamosky" si uz ani nespomenies :)
Dolezite je, aby si to chcela ty sama. Lebo zatial jedine co robis je, ze sa utapas. Chce to radikalnu zmenu. Nesed doma a zacni nieco robit. S priatelom mozete zacat chodit na nejaky kruzok, napriklad tanecny, prihlas sa na nejaku pohybovu aktivitu, fitka toho ponukaju neurekom od zumby az po take to skakanie na trampoline :D Neviem teraz ako sa to specialne vola :D Ked bude pekne, vytiahnite biky, uz teraz sa chodievajte prechadzat do lesa, zajdi na plavaren zaplavat si, COKOLVEK! Je to len a len na tebe! Hlavne musis chciet, ked nechces a mas milion vyhovoriek, nepomoze ti ani svatena voda :)
Prepáč LMarika nepochopila som veľmi tvojmu komentáru, snažím sa prekonať toto pre mňa ťažké obdobie a nie myslieť ako to bude potom po maturite. TO je ešte ďaleko a neviem ako to mam prekonať dovtedy.. Chcem sa hlavne dať dokopy, byť naspeť veselé a usmiate dievča a byť spokojná.
V dnesnej dobe je velmi tazke najst si skutocne kamatatky, ktore pri tebe stoja v dobrom, aj v zlom, ktorym sa mozes zdoverit so vsetkymi tvojimi radostami, starostami, probemami a tajomstvami a vsetko si nechaju pre seba. Ci mi veris, ci nie, vacsina ludi tvariacich sa ako kamarati, su v skutocnosti ludia falosni. Jedni iba zneuzivaju tvoju dobrotu a ochotu pomahat, pripadne vyuzivaju urcite vyhody, ktore z teba mozu mat, ini ti mozu zavidiet napriklad to, ze mas bohatych rodicov (ak mas). Jedni sa snazia z teba vytianut vsetky informacie o tvojom sukromi, aj tie citlive, aby ich potom mohli sirit dalej, to su takzvani zberatelia senzacii, neustale plieskajuci hubou - hlasne truby, ktore vsetko vytrubuju do sveta (spomedzi ludi, ktorych poznam, najviac ich je v znameni vodnara - tychto zberacov senzacii a hlasych trub a naopak - najvacsi zadrziavac tajomstiev je skorpion - mlci ako hrob, nikto sa od neho nic nedozvie, je najlepsim a najdovernejsim priatelom, pre kamarata by urobil vsetko na svete, ale beda tomu, kto ho sklame! - je totiz najpomstychtivejsi zo vsetkych znameni, ale ublizuje len tym, ktori ho sklamali), ini trpia komplexom menejcennosti z detstva (taki, co mali vysokointeligentneho, mimoriadne nadaneho surodenca, ktory bol milacikom rodicov a vystudoval VS...), co v nich vzbudzuje zavist a ziarlivost a akusi podvedomu (bez priciny) nenavist voci ludom s doboru hlavou na ucenie, s vynikajucimi rozumovymi a pamatovymi schopnostami - neustale na takychto ludoch hladaju nejake chyby a ak ziadne nenajdu, tak si nejake vymyslia a siria intrigy, klamstva... LEN A LEN ZO ZAVISTI! Mimoriane nadanych ludi akoby povazovali za pricinu svojho nestastia, lebo blbec si pomysli: "Keby bol kazdy taky isty blbec ako ja, keby nikto nebol genius, rodicia by ma neporovnavali s bratom, lebo by sme boli obaja rovnaki blbci a bolo by nam dobre. No takto vyzdvihuju brata, mna si nevazia a ja uz naozaj neviem, ako mam bojovat o ich priazen - za vsetko moze mudry bracek, nenavidim ho!" Zavistlivi a zloprajni klamari a intrigani nie su hodni ziadneho kamaratstva. Ani tvojho, ani mojho. Nech sa kamaratia navzajom medzi sebou, nech sa ohovaraju navzajom medzi sebou a ty na nich nemysli, vyhod ich zo svojej hlavy. Skus si precitat knihy Tajomstvo a Sila - napisala Rhonda Byrne. Myslienky na takychto ludi na nas zle vplyvaju. Skus zmenit prostredie, po maturite vypadnut do zahranicia, napriklad opatrovat dietatko do Rakuska, zdokonalit sa v nemcine a uvidis, ze tam ta bude mat kazdy rad. Lebo tam uz nebudes ta dokonala, sikovna a mimoriadne nadana, ale v ich ociach budes vnimana ako priemerny clovek robiaci gramaticke chyby a nepoznajuci vsetky slova a takych ludi ma kazdy rad, lebo im nikto nezavidi, lebo si kazdy mysli, ze nejakej chuderke z ciganskej chudobnej krajiny nedobre rozravajucej po nemecky predsa nie je co zavidiet. Uvidis, ako to zmeni teba, tvoje zmyslanie, tvoj postoj k zivotu, k sebe samej! Nakoniec sa ti tam tak zapaci, ze sa nebudes chciet uz ani na Slovensko vratit, to mi ver! Ale hlavne sa ti vrati chut do zivota, zaujem nieco robit - citat slovnik, pozerat telku v nemcine, citat rakuske noviny, tesit sa zo vsetkeho, comu si porozuela, stretavat samych stastnych, usmiatych a veselych a pozitivne mysliacich ludi, z ktorych sa na teba ten stastny usmev a to pozitivne myslenie doslova nalepi a ak sa posnazis, po par rokoch sa mozes prihlasit na Krankenschwesterschule, na ktoru sa chodi 3 roky a potom robit zdravotnu sestru a zarabat 2000 € mesacne, na Slovensku tolko nezarobi ani doktor. A budes sa mat dobre. Slovaci su zavistlivi, nemau sa dobre, je tam chudoba, bieda - a to sa odraza aj na mysleni ludi. Skus si urobit len taky jednodnovy vylet do Viedne, prechadzaj sa ulicami a vsimaj si ludi, vsimaj si ich tavare. Vsetci su stastni, bezstarostne sa tvariaci, veseli. A Slovaci? Smutni, nestastni, skormuteni, negativne mysliaci. Takmer vsetci, az tym nakazili aj teba.
Áno to som si uvedomila už že s nimi sa nemam zapodievať (horšie už len to je že som v nimi denno-dennom konktakte v škole) ale už to zvládam celkom.
Moje myšlienky su čoraz horšie a horšie, chcem sa prebudiť s tým takým dobrým pocitom že ma čaká super deň a budem mať dobrú náladu, len nejako to nejde, nefunguje to :( stále mám zlé myšlienky nedajú sa vypnúť, neustále ma niečo trápi a mám úskosť. Rozmýšľala som na návštevou psychológa poprípade psychiatra či by mi to pomohlo ale neviem :(
Simik, len krátko zareagujem, tie kamarátky sú len obyčajné pretvarujúce sa chudery, bude ti lepšie bez falošných priateľov. Tvoj priateľ by ti mal byť teraz najväčšou oporou, zdôver sa mu a nájdite spoločne záujmy kde sa tzv. \\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\"vybiješ\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\" a prídeš na iné myšlienky. Neklesaj na duchu, a neodmietaj pomoc od tých čo to myslia vážne, ak odoženieš všetkých zasa čo ti chcú pomôcť, len si to zhoršíš. Nenechaj sa utápať v čiernych myšlienkach a smútku. Niektorí majú tendetendenciu výžívať sa v tom. Stopni to!
Jo, to ma vela ludi v podobnom veku. Asi to sucast dospievania alebo co. Taky prechod zo sveta idealov do reality. A to ani nehovorim o tom ze sme generacia pokusnych kralikov. Musis prehodnotit svoje postoje a najst si svoje miesto vo svete. Neostavat v starych kolajach pokial nikam nevedu a skusat dalsie. Ono sa to podda. Ja som sa citil podobne ked som koncil strednu a trvalo mi cez rok kym som sa posunul dalej.
