Ahojte...potrebujem pomoc...jednoducho uz nevladzem...mam 20 rokov a to, co zijem oddoby, ked som sa musela rozist s priatelom sa uz zivotom nazvat neda...Nebola to laska, nezalezalo mu na mne, bola to len chemia, co ma tahala k nemu...musela som to skoncit...ale uz nevladzem..ta absencia toho pocitu mi chyba...to naozaj musim takto trpiet..? Kvoli tomu, ze som na chvilu uverila, ze aj ja mozem byt stastna? Ze som videla tu dokonalu iluziu...a najhorsie je, ze vsetkych ludi odmietam...uz som mohla mat vztah s chalanom,kt.by mu zniesol aj modre z neba, ale mne sa neda bozkavat cloveka, kt.nelubim a sposobuje mi to bolest....ani s kamaratkami nebyvam ....neviem, ako mam niekomu vysvetlit, ze v mojom srdci sa ustalila velka samota a prazdno...nechcem revat, tak zeriem lieky...nezvladam nic...stale vidim jeho..ked sa zobudzam, ked zaspavam, pri akomkolvek podnete , kt.s nim suvisel...naozaj neviem, co mam robit, za kym mam ist...:/
S.O.S rozchod, bolest a beznadej...
Že nám niekto môže tak veľmi chýbať, nie je nenormálne. Ale netreba sa týrať tým, že na to človek stále myslí.
Mám pocit, že si na ňom mala nejakú závislosť, niečo nezdravé tam možno bolo, neviem, ako dlho ste boli spolu?
A čo robiť, no osobne by som sa s tým snažila zmieriť s tým, že si toho človeka ponechám v srdci, ale zároveň ho pustím, nebudem sa ho snažiť držať (myšlienkami, túžbami...) a vracať sa v kuse do minulosti.
Určitá bolesť je na mieste, možno bude trvať 2 týždne, možno mesiac... Tým si proste treba prejsť.
A nevyhýbať sa spoločnosti. Keď vidíš, že keď si sama, tak sa len umáraš v smútku, tak proste netráviť takto celý čas... Venovať sa niečomu, pomáhať ľuďom, tráviť s nimi čas...
Niekto ma záľubu v umáraní sa, nechce sa toho vzdať, nechce zmenu, vyhovuje mu byť tým komu mu je ublížené, kto sa trápi...
Nechce dať šancu novým veciam. Také choré upnutie na minulosť, na nereálne túžby. Tu proste asi pomôže len uvedomenie, dospieť, a nie, nevzdávať sa túžob, ale rozlišovať, čo je dobré a koľko času je tomu dobré venovať...
Inak, je možné, že máš veľmi nízke sebavedomie? Že ti niečo veľmi chýba a sama so sebou sa nemáš dobre? Tak všeobecne, nie len po rozchode.
Alebo je to možno len veľmi čerstvé a si ešte mladá baba tak to o to silnejšie prežívaš.
Každopádne lieky vyhoď a radšej preplač dva dni. So slzami sa vylučuje aj určitá chemická látka, ktorá sprevádza smútok/depresiu a to ti pomôže určite viac než ničenie si tela chémiou a potláčanie problémov. Takto sa budeš mať ešte horšie. Smútok neznamená, že nemôžeš používať rozum ;) Daj si jedno veľké objatie a s expriateľom sa v mysli rozlúč, povedz mu kľudne, že ti bude chýbať, ale nechaj ho už odísť... Nelúčiš sa so šťastím, neboj :)
lieky? co si pipi? radsej si poplac a uvidis ze ti bude lepsie
