Strach z jedla
Otázka
Mala som riadnu nadváhu, dokázala som zjesť aj dva rožky za sebou, a to som nebola vôbec hladná. A o čokoláde a iných sladkostiach ani nehovorím. Priam mi jedli iba oči, alebo som jedla z nudy. Myslím, že už iba to bol problém. Ale potom, moja sestra prestala jesť sladké a schudla na asi 50 kíl. Sme dvojčatá, takže chápete, že som sa pri nej cítila hrozne. Vždy som bola baculatejšia, než ona a bratia si tiež neušetrili žiadne narážky.Potom prišli narážky od rodičov. Mamka hovorila, že som vyžraná, tatko, že za chvíľu budem mať sto kíl ako prasnica. Pripadala som si ako nejaká handra. Tak som prestala jesť sladké a chodiť do MCDonaldu, alebo do podobných fastfoodov. Taktiež som už každý večer nejedávala pizzu namiesto večere. Keď som začínala jesť menej, bolo to ťažké. Doma sme mali plné misy sladkostí, neustále sa kupovali zákusky. No vydržala som to. Vôbec sme nemali pravidelnú stravu, raňajky, kedy kto chcel a večeru, akú sme chceli.
Všetko sa zmenilo, keď som jedla menej, musím priznať že to bola blbosť. Nie menej sladkého, ale menej všetkého.Nikdy som sa nesnažila vylúčiť pečivo, no pol rožka,bolo predsa malo nie? Mamka ma začínala nazývať anorektičkou, keď sme boli na dovolenkách, stále sme sa hádali kvôli jedlu,pretože to jedlo som nechcela jesť. Priam som sa ho bála ako čert kríža, pretože som bola taká blbá a počítala kalórie. Potom prišiel horší problém, keď sme boli u doktorky. Brala mi krv a myslela som si, že všetko prebieha tak ako by malo. Keď prišli výsledky, začali ma do toho sladkého skôr nútiť, pretože som mala málo cukru v krvi. A taktiež, zlý pitný režim. Samozrejme, ja som v tom pokračovala, jedla som menej, ako predtým.
Prebrala som sa, až keď sa brat sťažoval, že nerobím nič iné iba cvičím, a potom, po liste od mamky. Napadla ju taká vec, že napíšeme list kde bude to, čo by sme na nás chceli zmeniť.V tom mojom,bolo že by som mala viac jesť, alebo si dať aj nejakú sladkosť, pretože si myslí, že to vybehám. Ale úplne ma rozrevali články o anorektičkách. O tom, že si mamka myslí že som jednou z nich, ale aj to že ma tatko posiela na psychiatriu. Teraz máme pravidelne jedlo, či už v škole, alebo doma. Akurát nikdy nie som hladná. Hlad pociťujem, iba ak vynechám desiatu, alebo olovrant.A za to by som dostala riadne vynadané. Stále mám problém so sladkým. Moja sestra zje všetko, pizzu, čokolády a vôbec to jej postavu nejak nemení.Ale ja sa toho celkom bojím. Samozrejme už to nie je so stravou také hrozné ako predtým, jem aj sladké pečivo, alebo poriadne večere. Ale trápi ma ten hlad. Prosím vás, dá sa to nejak spraviť? Aj bez nejakých tabletiek? Pretože s mamkou sme toho už o jedle poriešili dosť a už sa o tom so mnou nechce baviť.
Odpoveď
Ľudia s poruchou príjmu potravy majú jedlo spojené so strachom, s kontrolou svojho vzhľadu a telesnej hmotnosti. Jesť by sme mali pravidelne - je veľkým omylom domnievať sa, že pokiaľ budem jesť pravidelne (optimálne 5xdenne), budem vždy priberať na váhe. Pravdou je, že takto poskytnem telu potrebné živiny a odzrkadlí sa to aj na postave - zdravej. Aby sme dosiahli efekt zdravej postavy, odporúčam uvedomiť si jedno základné pravidlo pri stravovaní - ráno a doobeda sacharidy, k večeru bielkoviny. Ak sa tohto pravidla budete držať, aj 5x denne stravovanie neublíži Vašej postave.
Jednoznačne nezabúdať na tekutiny - 1,5 až 3L tekutín denne, samozrejme nesladenej, ideálne čistej vody alebo nesladených čajov - aj tekutiny nám navodia pocit plnosti a naše porcie sú potom menšie, nejeme hltavo. A jednoznačne odporúčam pohyb - akýkoľvek, rýchla chôdza, beh, bicykel, korčule, posilňovňa - nájdite si niečo, čo Vás bude baviť, robiť vám radosť, a teda budete sústrediť svoje myšlienky aj inam, ako na jedlo - koľko toho zjesť a pod., stane sa Vám to prirodzenejšie pri pohybe, príjem stravy bude odmenou za dosiahnutý výkon v športovej aktivite.
