Kuchyňa severských krajín
Zdroj foto: Shutterstock.com
Základ potravín tvoria ryby, mlieko, mliečne výrobky. Mäso ešte často upravujú tradičným spôsobom: solenie, sušenie a údenie. Obľubujú najmä hovädzie a bravčové mäso, menej teľacie. Pochutia si na baranine a na jahňacom mäse. Špecialitou najmä Fínov je mäso zo soba. Ryby sú základnou obživou severských krajín: sleď, údený úhor, losos, ustrice, homáre i krevety. Hydina je zastúpená kurčaťom, kačkou i husou. Syry sú neoddeliteľnou súčasťou studených mís a obložených chlebíčkov.
Dezerty
Pripravujú ich najčastejšie z mlieka, jogurtov a sezónneho ovocia. Tiež obľubujú pudingy, sušené i kandizované ovocie. Na stoloch nechýba ani rôzne trvanlivé pečivo, či už slané alebo sladké.
Raňajky
Servírujú ich zavčas ráno. Najčastejšie pečivo, čaj alebo kávu. Niekedy i syr, mäso za studena a ovocie.
Obed
Nebýva hlavným jedlom, najmä v Dánsku a Nórsku, na obed podávajú „smörrebrod“ – biely chlieb, čierny chlieb, knäckebrot obložený s plátkami syra, údenými rybami a podobne.
Večera
Je hlavným jedlom dňa, pričom nesmie chýbať polievka. Mäso servírujú dusené, pečené a hlavne veľa zeleniny. Gastronomickou zvláštnosťou sú studené stoly a obložené misy. Obľúbeným nápojom je švédsky čaj – čaj s mliekom a rumom.
Švédske stoly
Tieto kuchyne dodnes dodržiavajú tradíciu bohato prestretého stola (tzv. švédske stoly). Švédske stoly sú kombinovanou ponukou teplých, studených jedál, rôznych zeleninových šalátov, koláčov a ovocia. Hostia a ostatní stolovníci rešpektujú zásadu, že si vezmú iba toľko jedla, koľko potrebujú k nasýteniu. Táto forma stravovania sa rozšírila takmer do celého sveta, najmä pre uzavreté spoločnosti a pre turistov.
Prečítajte si tiež:
Poľská kuchyňa je plná zeleniny
Typické znaky pre jednotlivé kuchyne:
Dánska kuchyňa
Jedným z obľúbených spôsobov prípravy mäsa sú frikadely - mäsové guľky. Ak im zostanú od večere, použijú ich na druhý deň do otvoreného sendviča - do ľahkého dánskeho obeda. Mäso dopĺňajú väčším množstvom zeleniny. Vo všeobecnosti dávajú prednosť menším porciám, ak sú hladní radšej si priložia neskôr.
Nórska kuchyňa
Hovorí sa, že pre Nórov je “gastronómia národným športom.“ Potrpia si na suroviny a tiež na estetiku. Rozhodujúca je nielen kvalita, ale aj to, ako jedlo vyzerá na tanieri. Aj v najjednoduchších reštaurácia varia výbore. Veľa dánskych rodín raňajkuje, obeduje a večeria v reštaurácii, ale tiež uprednostňujú jedlá, ktoré sú pripravené po domácky, ako rôzne druhy chleba, pagáče, syry. Nóri sú veľkí kávičkári a úžasní hostitelia.
Švédska kuchyňa
Aj keď je ich kuchyňa značne jednoduchá, jedlá striktne rozdeľujú na sviatočné a každodenné. V kuchyni veľmi neexperimentujú, dodržiavajú tradičné recepty. Mnohé rodiny dodnes vždy vo štvrtok jedia tradičnú hrachovú polievku s mäsom a palacinky. Táto tradícia sa udržiava od čias, keď bolo Švédsko prevažne katolícke, vtedy sa postili dva dni, v piatok a v sobotu, a tak sa pred pôstom dobre najedli. Dnes sa Švédi stravujú striedmejšie cez týždeň, ale zato si doprajú bohaté jedlá cez víkend. Konzumujú ryby, roštenku a iné kvalitné mäsá. Mleté mäso považujú za jedlo každodenné i sviatočné.
Fínska kuchyňa
I keď majú severské kuchyne veľa spoločného, vo Fínsku sa dodržujú sezónne tradície - sezónne jedlá. Napríklad na konci leta je sezóna rakov, vo fašiangovom období sú v kurze sladké dezerty tzv. laskiaispulla (buchta naplnená šľahačkou, mandľami, prípadne marmeládou). Pre Vianoce je typický nápoj glögi (podobný varenému vínu) a vianočná šunka s mrkvou prílohou.
Islandská kuchyňa
Po dlhú dobu svojej histórie to bola chudobná provincia s drsným podnebím. Uprednostňovali sýte a lacné pokrmy. Dnes už kladú dôraz na kvalitu a moderný spôsob prípravy. Tradičné jedlá sa viažu viac-menej k sviatkom.
Typickým islandským jedlom je hangikjöt – „zavesené mäso“ (baranie, jahňacie). Servíruje sa nakrájané na plátky, často na sendviči.
Sild – nakladaný sleď, obľúbené vianočné jedlo s rôznymi omáčkami
Kleina – šišky smažené v oleji
Medzi obľúbené polievky patrí polievka z homárov a tiež jahňacie polievky – kjötsúpa.
Za zmienku stojí islandská pálenka brennivín, destiluje sa zo zemiakov a pridáva sa do nej rasca, obsahuje asi 37,5% alkoholu. Islanďania milujú kávu a miestny nealkoholický nápoj Egils Malt, ktorý chuťovo pripomína cukrom nasýtené pivo.
Prečítajte si aj o tejto kuchyni:
