mám už vyše 20,ale zatiaľ nikdy som nemala vzťah,ktorý by bol dlhodobý.keď sa už aj nájde niekto taký,o kom si myslím,že by to s ním mohlo fungovať,je to zakaždým omyl!!!v podstate ani neviem čo je to ozajstná láska.existuje vôbec niečo také???alebo sú to len jej smiešne napodobneniny,s ktorými sa v živote stretávame??naposledy som mala chlapca,ku ktorému som cítila čosi viac,ale on to ukončil tým,že mi povedal,že ľúbi niekoho iného.viem,že ma mal rád,ale medzi MAŤ RÁD a ĽÚBIŤ je asi dosť veľký rozdiel.
Mám z toho zmätok...cítim,že mi v živote niečo(niekto)chýba,ale ako mám nájsť to,čo potrebujem??pociťujem prázdnotu z toho,že nie som dôležitou súčasťou niečieho života-že nemám komu dať to dobré v čo verím,že sa v mojej podstate ešte nachádza.mám kamarátky a rodinu-to sú ľudia,na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť a majú ma radi,lenže bez toho skutočného priateľa-partnera to nie je ono.
vždy sa to pokašle ešte na začiatku
no to je pravda s tym prvym dojmom. tiez zevraj neposobim 2krat milo :D ale je to super vyhoda, ked sa mi niekto vyslovene nepaci, staci jeden pohlad a netreba slova :D
ja som tu nedavno zalozil podobnu temu, su tam dobre rady, tak si tam mozes precitat, takisto som este tu pravu lasku nestretol, cize tiez neviem ci vobec nieco take existuje...ja mam teraz take debilne obdobie, kamosi behaju s frajerkami po vianocnych trhoch len ja sam :) a este som aj 2 skusky zvoral :) no cisto nalada na slucku :D, ale nie neuspech ma predsa neodradi, skusky spravim nabuduce, ale s tou chybajucou polovickou to je tazise.
btw ake si znamenie, ja som kozorozec, a ked som si cital charakteristiku tak, to co pisu kozorozcovi o vztahoch tak uplne sedi na mna :D
No mne kamaráti tiež povedali, že kebyže ma nepoznajú určite by ma ani neoslovili : ) Jednoducho, že vyzerám nedobytno. A raz mi dokonca jeden povedal, že som milá, komunikačná len do tej doby kým nepochopím, že dotyčnému sa páčim, že vtedy sa začínam inak správat : ) Čo som bola dosť prekvapená, že si to myslia, ale ked som nad tým uvažovala to mám akože chodiť po meste, pozerať sa na ludí a usmievať?? Alebo čo?? : D Alebo sa rozprávam s niekým po 10 minútach začne mať dvojzmyselné narážky tak čo mám v nich pokračovať?? Jednoducho taký tip mne sa nepáči tak mu to dám aj vediet. Je na tom niečo zlé??
jaj no kedy.. :) keby som vedela, poviem ti :D vzdy najde ten, kto vooobec nehlada. pozri radsej si povedz ze pockas, akoby si mala mat pri sebe debila. bud trosku komunikativnejsia, mudrych chlapov sa neboj, nerob z komara somara a bude fajn.
ďakujem,že ste priespeli do mojej témy.povzbudili ste ma:)...možno to mám s tou láskou ťažšie aj preto,že som skôr introvertnejší typ človeka.ja sama od seba chlapcov neoslovujem(resp.oslovujem,ale len ked mam trocha vypité:D),niektorí mi na začiatku-keď sme sa ešte len zoznamovali- povedali,že na nich pôsobím odmerane.zrejme som tvrdší oriešok...mám v sebe asi nejaký blok alebo čo a to mi bráni v tom,aby som sa s niekým viac zblížila..ale strašne mi to vadí a snažím sa to zmeniť,ale je nie je to ľahké...a ešte jedna vec-mám paniku z inteligentných chlapov:D-väčšinou to býva opačne,chlapi sa boja múdrych a sebestačných žien-to len tak na margo..:D
t333, ja mam 57, musime len verit, viera pomaha, lebo ak by sme ju stratili, potom by aj zivot stratil vyznam, nezili by sme, iba zivorili a to by bola obrovska skoda, aj Tebe drzim palce
ja mam 28 a tiez som nikoho nemal... podotykam, ze nie som nejaky quasimodo ani vyemtene hovado...
uz som mal stavy, ked som bol z toho uplne zufaly a vyviedol som kvoli tomu rozne blbosti, ale uz to mam na haku... ked nieco bude tak bude, ked nie, tak nie... aj ked priznam, ze az tak uplne jedno mi to nie je. skor sa snazim aby bolo...
ked to nejde tak to nejde... co urobis?
jaj, keby sa vzdy dialo tak, ako si to zelame, najst ozajstnu lasku, nielen akoze lasku, nie je jednoduche, musis byt trpezliva, niekto ju hlada tyzdne, niekto roky a niekto cely zivot, napr ako ja a mnoho ludi ku takej laske ani nepricuchne, mnohi ju nenajdu vobec, co by som Ti poradila? ver v lasku, ocakavaj ju, chodievaj s otvorenymi ocami a usami, pohybuj sa v spolocnosti mladych, neboj sa sama prejavit zaujem, usmej sa, prihovor sa, len nechci lasku krcovite za kazdu cenu a uvidis, ze aj Ty stretnes muza, ktory bude za to stat, prajem Ti to
juj zas to hladanie lasky nie je nikdy uplne jednoduche...co ja som sa narevala kym som sa vydala... :-))) priatela si mozes najst na miestach, kde sa sama citis dobre, co ja viem v obchodnom centre v kaviarni, hoci aj na diskoteke, neboj sa oslovit prva ak je ti niekto sympaticky, co mozes stratit? ak oslovi muz zenu ma 70% sancu na uspech, u zien je to az 90%
hmm a nepovieš mi,ako môžem už konečne niekoho takého nájsť??lebo mňa už toto nebaví,že na začiatku je nádej(falošná)a potom koniec...mala som obdobie,že som to brala tak,že už mi je to jedno a tak som žúrovala atď a natrafila som na kadekoho,ale bolo to len o flirte a viac som sa s tými ľuďmi nekontaktovala.známosti z diskoték a podbných miest nemajú perspektívu.postupne som si uvedomila,že mám v živote iné priority ako sú flámy a nezáväzné náhodné stretnutia,ktoré aj tak nikam nevedú....prečo je to tak,že niektorí ľudia si ľahko nájdu tú svoju chýbajúcu polovičku a iným to trvá veky?!
