Preco to tak boli??

ta3
po nasom rozhode, kluce od mojho bytu mala este cca 4 mesiace, a ja som dufal,ze jedneho pekne rano mi klope na dvere aelbo ze ju najdem v obyvacne,(aj ked nevedela ze kde byvam kebo bu=yvali sme daleko cca 300km, ale nebolo by tazko najst to. potom, cca po 3-4 mesiacov mali sme sa stretnut a dat mi kluce a;e si to rozmyslela a kluce mi nechala v nasom oblubenom podniku v starom meste v BA a ked som sa jej spytal ze preco nie stretneme sa,povedala mi,ze lubi ma a ak by sme sa stretli,vie ako to skonci. potom asi po roku a pol mi pisala ze vela trpela a vela bolesti zazila a ze uz je ok. a preco 7 rokov? lebo este ked sme spolu chodily, slubovali sme si ze nech sa stane cokolvek,aj keby sme sa rozisly,7 rokov budeme cakat jeden na druheho.. asi pred 3 rokoch som jej pisal mail a povedal jej o nas slub a ona mi odpovedala,ze ked sme si slub dali,boli sme zamilovany a to sa nepocita,cize tak lae zasa s tym nie som az taky isty lebo viem ako ma milovala. vlastne na ten slub mohla aj vykaslat lebo de facto mala pravdu lebo ja som bol jej prva laska a prvy chlap ale problem je v tom,ze ja ju este stale milujem a aj budem lebo ona bola, je a ostane laska mojho zivota ale kao som uz napisal, ze 7 rokov budem na nu cakat,neozenim sa a neozenil som sa aj ked moji rodicia na mna tlacia aby som sa ozenil lebo ostanem "stary madenec" ale problem je v tom ze nemozem lebo stale ju milujem.. nao,mam jej tel. cislo, viem kde byva ale nemam odvahu ist k nej alebo zavolat jej alebo strtnut sa s nou,asi preto nemam odvahu lebo asi sa bojim odmietnutia alebo aj druha vec,ze mozno ma chlapa alebo je vydata a ak je to tak,nechcem jej skryzit cestu a tak radsej pockal som tych 7 rokov ktore uz budu teraz v aprili. vtedy chcem jej zavolat a povedat," laska moja,cakal osm na teba 7 rokov,ako sa mas? mame nadeje ze zvysok zivota strvime spolu? ak povie ze je stastne vydata,tak neostava mi nic ine len jej zazelat aby to stastie vydrzalo az do smrti".. toto, nic ine,aj ked som ju veeeelmi miloval,to plati aj pre pritomnost.. o jej aj o mne by sa dalo aj roman pisat ale snazil som sa v skratke. a inak ospravedlnujem sa za gramaticke chybi lebo neni som zo SK.

ja to iste rozchod s pritelom s ktorym som chcela prezit cely zivot ineho si pri sebe nedokazem stale predstavit aj ked ubehol nejaky ten mesiac, navyse odvtedy citim ze to nie som ja..pripadam si stale taka smutna a nevyrovnana,casto premyslam nad buducnostou... nechcem zostat sama ale ani s niekym koho nelubim...preco je to take komlikovane:((

Ludkovia,normalne mam trochu lepsi pocit,ked to tu citam,lebo mne vacsina mojich znamych povie "to este staaaaale ta drzi po takej dobe???",aj ked podla mna 9 mesiacov nie je vela,zvlast,ked sme spolu boli 3,5 roka,to sa snad neda zabudnut zo dna na den (aj ked moj byvaly to dokazal az moc dobre a funguje si dalej bez problemov).
lucx, presne aj ja si to hovorim, ze ved 24 rokov som zila bez neho a mala pekny zivot,tak preco to nedokazem teraz? Uplne ta chapem,vo vsetkom co pises.
ta3, velmi pekne si to napisala, z tvojich slov je citit nadej pre nas vsetkych a snad to tak raz aj bude...to jedine ma este taha dalej,ze pride den a uz tieto pocity a zvysky citov k nemu vo mne nebudu.
Drzim palce vsetkym laskou sklamanym, aby sa kazdy jeden raz z nas prebudil a uz necitil tu bolest, sklamanie a smutok...

Ale co ak to myslela vazne, ze ma nelubi to v tom pripade uz asi sanca nie je, ze? No kamarati budeme si myslim dobry lebo stale sme si pomahali a na vztah bol aj na kamaratstve a na dôvere zalozeny. No nic zivot ide dalej musim sa s tym zmierit, ale keby ma lubila tak asi sa ku mne vrati, ale vravi mi, ze uz ju nepresvedcim takze uz nadej nevidim. No budem sa snazit byt aspon dobrym kamaratom aj ked to bude bolestive.

zvedavko,ja si myslim, ze mozne to je, ak ta lubi

Ja som sa s priatelkou rozisiel, ale nikto nikoho nepodviedol no z mojej strany tam boli ziarlivostne sceny a vycitky nejake. Ja som mal o nu strach sam som nevedel, ze sa takto budem spravat vo vztahu no spravil som viac chyb, ale uprimne som ju lubil a este lubim len som bol hlupucky. Po rozchode mi nikdy nepovedala, ze ma nelubi, povedala, ze sa uz ku mne nevrati, ze uz nechce zazivat to co zazivala, ze sa uz boji vratit, a ze ju uz nepresvedcim. Ja som stale citil, ze ma lubi. Sme si vcera pisali vsetko bolo okey, ale potom som trosku zacal smutit a tym padom nedalo mi jej pisat veci typu chybas mi a pod...Povedal som jej aj, ze preco sa toho tak strani ked ma este lubi lebo mi to fakt nepovedala este. No a ona potom ked Ti to poviem budes spokojny? Ja som na to nereagoval a zas som jej vravel, ze s nou chcem byt navzdy. A vtedy napisala, ze ma nelubi a ci som uz spokojny. Neviem co si mam o tom mysliet ci to napisala len aby som uz sa netrapil aby som jej nevravel stale, ze ju chcem alebo to povedala naozaj tak ako to citi, ale preco to nepovedala skôr teda? Neviem mam zmätok. A ona chce byt kamaratka a ja si to predstavujem tak, ze ked bude moja kamaratka tak sa budeme aj stretavat niekedy aj pôjdeme na korcule. Rad by som s nou bol, ale podla vas casom ak by som sa s nou kamaratil mohla by sa ku mne vratit???

Ja som sa s koncom vzťahu tiež nevedela dlho zmieriť. Ja som ešte k tomu taký typ, ktorý prežíva všetko vo vnútri a nedáva to najavo... Síce je tomu ešte stále krátky čas, ale tá "bolesť" odchádza... začala som sa pohybovať v spoločnosti mužov, vyhľadávam hocijakú spoločnosť, vyťažujem sa, aby som nemyslela na chujoviny....

tak to som nevedela, ze je to take "rozsirene". myslela som, ze po rozchode bolest odide a uz bude dobre. ako to tak citam, tak to asi nie je take jednoduche.. ale aj tak suhlasim s nazorom ta3, ktora napisala "vzdy je lepsie sklamanie v laske, ako lasku nikdy nezazit". takze aspon viete (vieme?), ze zijete (zijeme?)

Filipka

hej presne. uz ma to kolkokrat aj nastve lebo uz je to dlha doba, stale sa kvoli nemu trapim a ..a este k tomu aj ten pocit ze nedokazem sa radovat zo svojho zivota bez neho. ved predtym tam nebol a dokazala som to a teraz zrazu...

ta3

dakujem za nazor. ja viem co myslis. ked nad tym rozmyslam triezvym rozumom tak si vravim ze to tak malo byt a asi sme sa k sebe nehodili.
a tiez viem ze to bolo aj na nieco dobre, ale skor to vo mne viac negativnych pocitov zanechalo musim povedat. a tiez sa niekedy pytam preco toto vsetko a tolko smutku v sebe citim..som chcela len mat rada, rozdavat lasku a preco to muselo takto skoncit? preco sa musim trapit?..ako viem ze keby je to chvilu, ale ja mam pocit ze som ina ako ostatni lebo kolkokrat oni aj ked stratia lasku tak su schopni, silni vstat a zit dalej.

toni

7? uh popravde citim s tebou lebo mam pocit ze ja budem na tom rovnako :( momentalne myslim kedze mas taketo pocity hej asi by nebolo zle skusit nieco najst o nej, ako zije aspon budes vediet viac, je lepsie kolkokrat vediet ako nevediet lebo to ta stale nuti mysliet na veci. drzim palce x

hm 7 rokov, to je naozaj doba, ale preco o nej nic nevies?, zije v zahranici?, mozno aj ona nie je stastna alebo je sama, myslim, ze by stalo za to prepatrat to, ved urcite nezmizla bez stopy, skus sa na nu opytat jej pribuznych, ved na tom nic nie je, ja na Tvojom mieste by som to skusila zistit ako sa ma, ci nahodou by tam nebola sanca sa k sebe vratit, Toni skus to, drzim palce