Ahojte, som mladá baba na strednej, bez zmyslu života. Nemám kamarátov, teda mala som ale postupom času som ich stratila. Na toto fórum píšem, lebo si naivne myslím, že ma tu niekto spasí. Som tak trochu utópista. Rada sa ľutujem, na čo som prišla až teraz. Nedokážem s nikým nadviazať kamarátstvo, či vzťah. Dlhú dobu mi to tak vyhovovalo, ale teraz mi to začína vadiť. Chcem konečne poriadneho chlapa, ktorý bude čestný, bude ma ľúbiť a tak ďalej, zasa moje naivné myšlienky. S rodičmi ...nič moc, najradšej by ma nemali a nechcem moc o tom rozprávať. Nemám žiadneho kamaráta, tj. bútľavú vŕbu, ktorá by si vypočula moje prázdne ľutujúce slová a dala by mi po gebuli, pomohla by mi nejak vstať zo sračiek v ktorých plávam až po uši. Celé večere rozmýšľam o tom, že načo tu sakra som, a aj tak si zakaždým dám šancu, že to bude lepšie a na druhý deň som v ešte väčšom keli ako ten minulý. Môj stav by som nenazvala depresiou, aj ked celý čas mávam takéto smutné stavy, trávim dni pozeraním do blba, nemám žiaden zmysel života, momentálne už ani žiadne záľuby, občas niečo nakreslím, to je všetko. Vykúpila som skoro celý obchod s potrebami na kreslenie. Prečo? Snažím sa aspoň takto udržať pri živote a nájsť svoju nádej. Každý večer je mi ťažko a smutno, že nemám nikoho. Netuším prečo. Na ostatných som milá ale nerozprávam, lebo si myslím, že sa strápnim. Ale s rozprávaním ako takým, že musím, nemám žiaden problém. Tak neviem, kde je vo mne chyba. Prečo mi nikto nevezme za ruku a nezačne sa so mnou pomaly a pekne rozprávať? V poslednej dobe túžim vstúpiť do nejakej armády a aspoň takto zúžitkovať svoj naničhodný život a pomôcť tak ľuďom a nájsť zmysel života. Ja neviem čo ďalej, cítim sa tak stratená a dezoreinetovaná v čase a priestore, čas trávim nezmyselným filozofickými úvahami o živote. Som ateista ale to mi do života zasahuje jedine pozitívne. Ešte za mojich veriacich čias som bola ešte väčšia troska. Proste, teraz, mám pocit, že som ani len nehodná ľudského kontaktu, ľudia sú mi cudzí, ale ja nechcem takto žiť...Ani len FB nezapínam, lebo ked vidím fotky báb ktoré si tam zavesia selfie 10x do dňa a pod tým riťolezné komentáre je mi zle a cítim sa už úplne bez ceny, pretože mňa nikdy nikto nemal rád a nijak neobdivoval. Som sama. Ale nechcem byť navždy...( Btw. neberiem žiadne lieky, ani nepijem)
Stratená existencia alebo len mizantrop?
army...možno je to práve tým,že premýšlaš.Dostaneš sa do toho a nevieš skončiť.Clovek je druh "párovýô,samemu mu je zle...
Možno ti chýba "plánovanie buducnosti" ale také naozajstne,nie to "ulietavanie " aby si zabila nejak čas...
Ja som v tvojom veku tiež premýšlala nad všetkým a nad ničím dokopy :) To čo ma zobudilo,a nakoplo mi riť bola maturita.Bolo sa čo učiť.Kamošky ,diskoteky a priatel a potom vysoká..a potom som sa vydala, začali manželske povinnosti s starosti ..a zrazu nebolo o čom premýšlať,lebo som musela riešiť všetko reálne a za pochodu :)
PS: nebola som velmi ukecaná,to skor vdaka tomu priatelovi som "začala hovoriť" lebo sa dalo,o všetkom som mohla a neriešil ma ako naši ..
a ty vole ja mám rovnaký problém taktiež neznášam ludí lebo su skazený ,,,,,,ja akurat rád pomáham ludom ktory nemajú nič bezdomovcom a tak i ked moc som im ešte nepomohol ale ked budem mať možnosť tak pomôžem .-......proste chcem aby všetci boli normálny ...ale pomaly si začínam myslieť že podla ludí je namyslenosť,arogancia,ignoracia,a zlo normálne :D tento svet je moc skazený ludia sa zabijajú,okradajú,vadia sa,odsudzujú,klamú --nwm kam tento svet dospeje do budúcna ....to malo percento čo existuje trebars ja a ty ktorý to zlo vidia tak stracajú zmysel a chuť do života ... dá sa to vyliečiť ale musíme si najsť aktivity ktoré nás bavia ,,,,tím ,že budeme doma sami a budeme sedieť na tom istom mieste tak tím sa naš stav len zhorší...viem ,že je tažké si najsť dobrých kamaratov lebo v dnešnej dobe je každý pyšný a namyslený ale cez socialnu sieť sa dá najsť kamarat ktorý ma rovnaký problém čo ty alebo možno ja ......podla mna vela ludí robí chybu že ked zisti že život nemá zmysel tak stale ten zmysel hladajú a možno to je chyba lebo treba žiť prítomnostou to je asi zmysel života : žit pritomnostou a zmysel je aj hladanie ...ôlebo trebars niečo najdeme tak sme šastný potom nas to prejde omrzí nas to ale treba hladať zas niečo nové
spomenula si že sa nechceš baviť z ludmi lebo si myslíš ,že sa strápniš to by znamenalo ,že máš socialnu fobiu .....--a dá sa to viliečiť ----ja prežívam to isté tiež som sám a nevidím zmysel v ničom všetklo okolo mna je tak skazené ...no všetko je to len o myšlienkach ...lebo tam sa všetko začína aj boh si myslím najprv mal myšlienku a z myšlienky stvoril všetko ....kmusíš myslieť na prijemné veci a musiš to aj chcieť ....ale teraz myslíš len na to zlé a vôbec sa tomu nebraniš dávaš tím zlým myšlienkam dýchať ,,,,,zmen to ..nadobudni iné myšlienkky ,..pomôže ti ked budeš robiť nejaké aktiviti ô...športuj :bež alebo nwm ....rob čo ta baví
kdva→ áno, army000@azet.sk :)
Ahoj army,mas nejaky mail :-)
Jajaa→ No moja zlatá, keby som plávala v peniazoch, tak by som si útulok založila, ale asi ťažko. A na ostatné aktivity nemám chuť a ani čas, pretože študujem. SoffiaD → ja mám presne tieto pocity. Nie si moje dvojča?:(
dievčatá, tak na začiatok začnite robiť dobročinnosť...útulok, domov dôchodcov, ja neviem mohli by ste viesť umeleckú hodinu pre deti z detských domovov...možností je veľa, ale treba sa rozhodnúť a od niečoho sa odraziť.
ja som ho neurobila, a už nemam odvahu ho robiť druhy krát, som z toho bola dlho flustrovala... ja by som skor chcela nieco na tej báze že ta už nejako daju dokopy nech nie sme takéto vydepkované ako sme :/ lebo clovek sa z toho nacas vymani ale ak nenajdem ten zmysel a ciel existencie vždy budem padat a padat a vracat sa na ten štartovací bod kde sme teraz, v mindrákoch a tápaní...ubíja ma to, nebavý ma sa vecne hľadať.. tá armáda je už výkrýk do tmy že aspon ako hovoríš ,, zužitkovat svoje bytie tu.
Keby som chlap, tak ujdem do Francúzskej cudzineckej légie. Škoda, že ženy tam neberú.
Fakt? Som rada, že nie som sama na tomto svete so svojim problémom. Ale ved vodičák si dajak urob, nie?
