Ahojte. Mám 20 rokov. V 7 rokoch som prišla o otca (zomrel na rakovinu). Doteraz sa s tým neviem zmieriť, každý deň plačem, neviem sa vyrovnať so životom. Pred 4 rokmi som chodila ku psychológovi, nepomohlo mi to, skôr som mala viac depresívne nálady. Po nástupe na vysokú sa to vylepšilo, ale mám pocit, že ma najviac trápi, že som nikdy nemala vzťah. Akosi si nedokážem nájsť priateľa aký by mi vyhval. Mali o mňa záujem, ja sa bojím sklamania, tak radšej ani nezačínam s nikým. Rodina sa mi už vysmieva, že nikoho nemám a či si vôbec niekoho nájdem, keďže som taká vyberavá. Ja už som z toho smutná, stále som sama a aby som na to všetko enmyslela, tak sa stále len učím, aby som an to nemyslela. Keď ja by som chcela priateľa, ktoeý by mi aspoň v niečom pripomínal ocka :( Nie som si istá prečo som taká izolovaná a uzavretá voči chalanom, možno preto, lebo sa bojím.
Čo by sme robili na mojom mieste? Ďakujem Vám :)
Osamelosť
obvykle to tak býva, človek má plána do budúcna a nakoniec je niekde inde a aj spokojnejší :)..tak by to malo byť.
dikec. celkom sa tesim kam ma ten zivot dovedie. vacsinou je to uplne mimo planov ale nakoniec som s vysledkom aj tak spokojny. taky zvlastny paradox :)
sweater: tak si zaželaj :D Prajem aj tebe všetko dobré, nech sa ti darí :)
tak nech sa ti zadari a nech si spokojna a mne tak isto si zazelam :)
sweater: tak ja zase v tých veciach by som vedela pomôcť... JA mám rada deti a dúfam, že aj vlastné budem mať.
neviem, nikdy som po nich netuzil a ked som v ich pritomnosti este mi aj lezu na nervy, takze... takeho by som nechcel robit dobrovolnika, neviem ci by som dobre znasal take tazke mentalne problemy naokolo. som celkom citlivka :)
A čo nemáš rád deti? :D..tak dobrovolnictvo je narocne..ja som uvazoovala, ze pojdem robit dobrovolnicku do centra, kde sa liecia poruchy prijmu potravy..a dost som aj zvazovala studium psychologie kvoli tomu, aby som mohla robit terapeutku.. ale tak nakoniec som si ine zvolila
to moze byt pekne v skolke :) keby som mal rad decka... :D. asi pomahat so zvieratami, mozno ucit anglictinu, pomahat prepravovat pre zivot dolezite prostriedky do oblasti kde niesu, neviem je velmi vela moznosti, mozno aj vsetko toto
dobrovolnik? aky?
po škole si plánujem urobiť andstavbu a byť učiteľka v škôlke, keĎže teraz študujem niečo iné, verím, že s ami to podarí.
vdaka. a zijem v cudzine uz nejaku dobu, po skole chcem behat po svete dobrovolnicit, poznavat atd. az dokym nebudem mat dost, respektive vediet co robit dalej s mojim zivotom. ty mas predstavu o svojej buducnosti?
