Koncert & depresia

Príspevok v téme: Koncert & depresia
verysadsoul

Ahojte všetci.
Na začiatok Vás chcem poprosiť, aby mi skutočne odpovedali len seriózni ľudia, ktorí majú naozaj záujem mi pomôcť a poradiť. Akékoľvek hlúpe komentáre a rôzne pripomienky mi iba zbytočne ublížia a preto Vás prosím o trochu empatie.

Je to možno trochu banálny problém. Pred pár dňami mi do cesty vošla jedna skvelá hudobná skupina, ktorá ma očarila na prvý pohľad. Dlhú dobu sa pasujem so zlou náladou, nemám kamarátky, prázdniny trávim osamote a práve preto je hudba mojou jedinou cestou. Do môjho života, ktorý je plný prázdnoty táto skupina vniesla akýsi nový dych. Ihneď ma pesničky tejto kapely očarili, zamilovala som sa do speváka tejto skupiny...proste po dlhej dobe akoby som dostala nejaké antidepresívum...opadla zo mňa všetko zlé, začala som sa cítiť doslova ako znovuzrodená. Ale mojím najväčším problémom je práve moja citlivosť a neskutočná schopnosť sa na takmer každú vec doslova psychicky pripútať. Obzvlášť na hudbu som príliš náchylná a labilná a hudbu považujem za niečo čo je pre mňa životne dôležité. Pripútala som sa k tejto skupine hneď prvý deň a potom zrazu prišiel zvrat. Len tak zo zvedavosti som sa pozrela či nechystajú nejaké koncerty a oni naozaj tie koncerty chystajú. A priamo na Slovensku! Za necelý mesiac. V tej chvíli som ale namiesto radosti zacítila obrovskú vlnu bolesti. Uvedomila som si, že je úplne, ale úplne nemožné že na tento koncert pôjdem. Prehovárala som rodičov, ale žiaľ žiadna výhra. Kamarátky nemám, takže žiaľ ani tadiaľto cesta nevedie. Ľutujem, že som vôbec hľadala tie dátumy koncertov, kebyže niesom taká zvedavá, tak by som sa teraz vôbec netrápila a nemrzelo by ma to tak, že som na tom koncerte nebola, keby som sa to dozvedela už po koncerte. Som zdrvená, mám psychickú bolesť, nič ma nebaví, som znechutená sama zo seba a zo svojej nálady, najhoršie že tie nálady už pomaly mieria aj do depresívnych stavov, najradšej by som si z mozgu túto informáciu vymazala a zastavila to trápenie, ale už je neskoro. Nechutí mi jesť, alebo práve naopak mám chuť svoje trápenie zahnať tým že zjem kilo sladkostí, som podráždená, nervózna, pociťujem hnev voči svojím rodičom, i keď viem, že hnev mi nepomôže a nič nevyrieši. Viem, že tá bolesť opadne asi až po tom koncerte, kedy si už uvedomím, že je po tom, že som prišla o tú šancu, že už je proste koniec..ale aj tak som presvedčená, že toto trápenie ktoré je až iracionálne na mne zanechá rany.
Už sa mi niečo podobné pred 2 rokmi stalo. Tiež som nemohla ísť na koncert a už sa to so mňou zahrávalo. Hnev, plač, zlá nálada, podráždenosť. Kvôli tomuto jednému koncertu som mala 2 mesiace prázdnin úplne zničené. O rok neskôr sa mi na koncert podarilo ísť, avšak išlo o inú skupinu, a koncert dopadol fiaskom. Pršal silný dážď, mala som nevoľnosti, proste vtedy som oľutovala, že som na ten koncert išla a doslova som si bola vtedy istá, že už na žiadny koncert nikdy nepôjdem. Ale ako vidíte, do môjho života vstúpila nová kapela, a ja som opäť v stave kedy sa moje prázdniny rútia do záhuby a ja sa len trápim a mučím sa vo svojom vnútri.
Prosím Vás o nejakú pomoc ako túto bolesť a smútok zahasiť...Veľmi by som na ten koncert chcela ísť a viem že jedine ten koncert by ma vyliečil, ale keď naň nemôžem ísť, potrebujem sa vyliečiť inou cestou... Naozaj to možno celé znie banálne až vtipne, že ma niečo takéto trápi, ale je to tak....naozaj ma to vzalo a to úplne doslova a ak tento smútok nezastavím, tak fakt sa asi v tom smútku utopím.
ďakujem za všetky rady a pomoc.

Ghalia

Ahojte prosím vás potrebujem poradiť. Pár dní dozadu mi napísala kamarátka či by som s ňou nechcela ísť na koncert jedného speváka kt.obe máme radi. Riešila som to s ňou ale odzačiatku som vedela že s ňou to nebude ono lebo niekedy si nie moc dobre vychádzame lebo je niekedy celkom divná povaha.. no ale to už sa na začiatku nedalo nijako oklamať pretože ja by som na ten koncert aj tak šla ale bez nej.. no a ja som nevedela ako to spraviť/odmietnuť ju a zároveň na ten koncert ísť s niekym inym a tak som nejak súhlasila (s tým že ide ešte niekto z mojej rodiny + ich kamaratky) a teraz si to vyčítam.. lebo sa obávam že aké to bude proste s nou, lenže si vravím že to sa nedalo nijako vyriešiť a trz ked už je to viac menej isté tak už vôbec nijako.. ja neviem ake to s nou bude ale zaroven si vravím že to je len pár hodín že to nejako vydržím a aj kdď tam budem mat tú rodinu a iných ludí nielen ju.. neviem prečo sem vlastne píšem keď uz sa to v podtstae nedá vyriešit ani nijako poradiť možno potrebujem len nejakú podporu alebo tal ja neviem :( čo by ste robil na mojom mieste..?

Prezyvka055

Žužova .. ja nemam divne nazory ja mam pravdive nazory, divny su skor ludia ktori riesia jeden problem inou zavyslostou ...

Som zdrvená, mám psychickú bolesť, nič ma nebaví, som znechutená sama zo seba a zo svojej nálady, najhoršie že tie nálady už pomaly mieria aj do depresívnych stavov, najradšej by som si z mozgu túto informáciu vymazala a zastavila to trápenie, ale už je neskoro. Nechutí mi jesť, alebo práve naopak mám chuť svoje trápenie zahnať tým že zjem kilo sladkostí, som podráždená, nervózna, pociťujem hnev voči svojím rodičom, i keď viem, že hnev mi nepomôže a nič nevyrieši.

Ale ja vraj mam divne nazory .. podla mna je divne ked niekto robi take ceremonie kvoli koncertu.

Kazdopadne autorke blahozelam k listku, urcite bude stat za to kedze ho organizuju moji kamarati z Obscure.

verysadsoul

Moireal: S chlapmi? Ahah, Ville :-D To som ani len netusila :-D
Dakujem btw :-) Naozaj som stastna ze tam idem, i ked tam budem sama :-)