Ako sa naučiť mať sa rada? Ako získať sebauctu?

Príspevok v téme: Ako sa naučiť mať sa rada? Ako získať sebauctu?
milima

Ahojte, od mala ako som sa vykašľala na svoj sen, byť futbalistkou, kvôli tomu, že by som musela hrať s babami, sa moje sebavedomie rucalo. Koniec aj s karate. Do školy som nechcela pre sikanu. Chodila som do chalanskej triedy, hadzali po mne stoličky a posadili ma s rómom. Známky som mala ako vždy výborné. Prestúpila som zo športovej triedy do jazykovej, už som sa začínala cítiť menejcenne. Hoci som bola výborná žiačka, bavila som sa najmä s cudakmi, s jednou cigankou. Najhoršou z triedy. S tou som sa začala flakat, lebo som chcela patriť aspoň niekde a známky sa mi zhoršili. V 7 triede trojky.. Seba som nespoznávala, hanbila som sa. Triasavala som sa od školy. Až som do nej prestala s príchodom menzesu chodiť. Ani ma mama nevypocula, nijak nereagovala na moje veľké výbuchy plaču a zúfalstva. Z únavy od vyčerpania, zo sklamania a strašnej bolesti, že ani ona ma nevníma, nepoláska, nepomôže..
Ani čo je menzes som nevedela než mi došiel! Bála som sa, že krvácam a vykrvácam..až som si sama musela pomôcť a nájsť si na nete o čo ide. Hanbila som sa pred mamou. Vlastne toto dospievanie nás ešte viac rozdelilo. Chcela som tampony, ona vložky. Nekúpila mi tampony a ja som nechcela nosiť plienky. Nevyhovela mi, prestavala som chodiť do školy až som prestala, polročné vysvedčenie s dvomi dvojkami a ja som na dne.. Vždy v rodine máme čisté jednotky, hodnotenie výborné atď. Sklamala som. Seba a všetkých. Povedala som si, že nastúpim až na ďalší rok a opakujem ročník. Pol roka som teda ostala doma, neumyvala som sa, smrdela som, len za pc, von som nechodila vôbec. Hanbila som sa, že ma ktosi uvidí..a vysmeje ma, prečo nie som v škole, čo je so mnou..
Mama mala nádor, rakovinu v mozgu, bolo zasiahnuté centrum všímavosti atď. Takže ani nebola jej vina, že nedbá o poriadok o NIČ. Ani o seba. Pribrala, večer nebola doma, v koši som našla použité kondomy a hneď som si domyslela. Z každého bytu nás vysťahovali pre bordel. Takže ešte väčšmi som sa cítila menejcenne. Ani som nikoho nemohla pozvať ku sebe. A takto sa to tiahlo od 12stich.
Bývala som vo viac bytoch ako mám rokov. Žiadny domov. Mama chorá, čo som vtedy nevedela, myslela som si, že je fakt sprostá.. Začala som ju obviňovať, tlcť. Prestavala som si vážiť všetko. Ju, seba, sestru, zvieratá, ktoré som vždy milovala. V 11 som sa stala kvôli láske k nim vegetariánkou a teraz. Nenávidím všetko najmä to čo najviac milujem. Začala som..biť mamu, zvieratká, mláďatá mojej naj škrečici som v návale zlosti spláchla, rybky hodila o zem, dobila moje obľúbené zvieratko..cicu.. Už som nenávidela všetkých a všetko. Najhoršie na tom bolo, že o tom som nikomu nemohla povedať, lebo by mamu dali asi do basy a čo by bolo so mnou..
Mama bola unikátna kedysi, najlepší človek. Starostlivá, krásna, milá. Nevedela som, že sa tak trápila až sa jej to vytvorilo. Milovala som ju.
A tak ma to miatlo. Kedysi tá čo vám dá pusu na čelo, zastáva sa vás a teraz kurva, čo nerieši že jej decko nechodí do školy..
V 14 sa to vystupreňovalo a predchádzal tomu rok v depresii. Bez úsmevu, nič ma nerozosmialo. Protestovala som tak proti mame, aby si ma konečne všimla. Do školy som sa snažila ísť ale už som nemala sebavedomie, ešte som aj protestne prestala hovoriť s deťmi v triede, a tak som sa ešte viac znevazila. Nič to nespravilo s mojou mamou. Teraz viem, že už nikdy nebude ako predtým. :((
V 14 som skúšala meditovanie, tiahlo ma to k spiritualite, keď zrazu, ako som sa sústredila na dych..prišiel veľký strach von..začala som sa zadychavať, mysliac si,zže už nedokážem dýchať sama od seba. A bum. Psychika v prdeli. Mama ani nechcela prísť z roboty a jej dcéra možno umierala! Začala som tŕpnuť, odvtedy som myslela už len na dýchanie, kým som nespala a aj spať som sa bála, lebo vtedy nie som pri vedomí a čo ak sa zabudnem nadýchnuť a zomriem. Bolo to reálne žité. Chcela som umrieť aby som už necítila toľko straty kontroly nad všetkým. Ani v dýchaní som si neverila, že to moje telo dokáže..psychiatria, na ktorú som sa svojim vlastným úsilím dostala, lebo každý (obvodná, psychologička-pridelená po rozvode) mi povedali, že som ok!!!
Psychiatrička mi nasadila lieky-proti úzkosti. RIVOTRIL. A už to išlo. Strach som zahrabala a.. Začala som biť mačku, mamu tlcť, nadávať jej, rozbíjať dvere, sestru biť, seba rezať. Videla som odrazu tiene, počula čudné hlasy, rolničky, videla éterické telo až auru. Moja senzitivita bola vysoká. Chcela som utiecť z domu a nájsť si kamosov. Lenže kto by sa so mnou bavil? Takže som chcela byť in..a prísť o to..chodiť s niekým aby som aspoň tak mala lásku. A mohla byť v prítomnosti človeka. Lenže chalan ma začal zneužívať. Však..keď si nevážim seba ako by si mohol ktosi mňa? A už som začala piť..takže..onedlho ma hospitalizovali lebo som strpla, ztuhla..v buse. Nejaký blbec mi rozbil liek a ja som ešte ku tomu pila čo je k týmto liekom zakázané. Stále mám 14, nemám panenstvo, začínam byť závislá na alkohole a ešte ma aj chlapi zneužívajú pre jedno..
Prinesiem domov alkohol ale mama nič. Mávam jej fľašou pred očami, nič. Opäť juudrem, rozbijem jej obocčie...pohotovosť..
V 15 ako bola mama na operácii, som sa snažila doma upratať. Dva týždne nás nechala so sestrou samé doma. Pokúsila som sa aj vypratať odpadky ale hanbila som sa, že ma ktosi uvidí a bude sa čudovať odkiaľ mám toľko odpadu. Mama mi nedovolila nič vyhodiť. Aj plesnivé jogurty a rožky vytiahla z koša.
Lieky som brala stále, plus antidepresíva..
Potom som už mala aj bieleho priateľa..ale aj u neho som sa rezala, pila, predavkovavala liekmi.. Mame tiež bolo jedno, že som s kadekým spala. Hľadala som len kusok miesta v srdciach iných. Mala som potrebu cítiť sa užitočná. Aspoň takto som sa snažila čosi znamenať. Že som im bola aspoň na niečo.
V 15 som bývala sama, lebo Dedo prišiel na to, že nechodíme do školy, doma je bordel. Mamu aj nahlásil ale nejak sa vyvliekla. A určil mi, že buď budem chodiť do školy alebo do decaku. Bolo to ťažké, lebo som akurát chcela vysadiť lieky aby mi nezničili zdravie, mala som teraz konať proti tomu všetkému s čím som bojovala..s najhoršou rodinnou situáciou. Takže som si vynútila byt v inom meste. V bordeli a kukať sa každý deň na to zúfalstvo čo je doma..kebyže sa neodstahujem, ani nemám odvahou.. Síce som skončila 9 ročník s jednou dvojkou a išla na gympel s lepšími výsledkami než spolužiaci, prišla bulimia, sebanenávisť, obviňovanie, rezanie, prejedanie tým najhorším, dobrovoľne..aby som si na sebe vybijala všetko..
Už mám 18, mám slusnejsi vzťah, lenže sa stále nemám rada. Už nezvraciam ale..stále je pre mňa ťažké robiť pre seba čo ma teší. Cítim, že som vo všetkom zlyhala a ani partner mi nepomáha so sebavedomím.
Takže sa pýtam, ako sa mať rada?
Ako napraviť sebavedomie kedysi multitalentovanej dievčiny (kreslenie, šport, písanie..), ktorá si prešla niečím takým? S chorou mamou? Chorým životom, ktorý je horší a desivejší než z filmu?
Rada by som bola opäť plnohodnotná, robila čo ma baví, žila v dobrej spoločnosti a bavila sa s ľuďmi. Najmä si vylepšila vzťah. Lebo ak sa človek nemá rád, vzťah nie je taký ok. Ja toho človeka veľmi ľúbim ale som stále na jeho láske závislá, lebo sama sebe ju ťažko dávam.
Skúšala som chodiť na krúžky, šlo mi to, ale skončila som lebo nemám sebavedomie. Neverím, že môžem ešte vydržať. A ani neviem v čom som naj a čomu sa venovať z toho všetkého. Či tanec, bojové umenie..vrátiť sa k futbalu?
Lieky nechcem, ani na psycho nepomohli, ezoterička,.psychológ, psychoterapeut, skupinové..

_meno

Ahoj milima

Z mojich skusenosti ak ti mozem pomoct ... je to uprimnost :)

Bud k sebe uprimna, ak mozem zacni si vsimat svoje pocity. Venuj im energiu :) Zacnes si vsimat co su zdroje tvojej nespokojnosti, a zacnes si vsimat co su zdroje tvojej spokojnosti :)

Bud uprimna.

Povedz co pre teba funguje, co nie ... hovor tak ako to je, nie ako by to malo byt (cim pevnejsi mas nazory, tym tazsie sa vdava toho zlozvyku).

Ak mozem, laska je prirodzena, je od zivota (boha). Ak lasku necitis, niekto prekryva Boha (napr. ty sama, tvoje okolie, prostredie atd).

Preto je radostne byt uprimny (napr. toto mi nefunguje, citim sa pri tom zle ... toto mi funguje paci sa mi to citim sa dobre). Poznaj samu seba. Venuj cas svojim pocitom a viac budes vnimat ako ta zivot vedie.

(stane sa to takto, nieco sa deje, ignorujem to ... a ta intenzita tej nezodpovednosti sa nabaluje, tie pocity su coraz horsie ........ niekto pride s nejakym názorom, a ja ho pouzivam, bez toho aby som si to otestoval.)

pocity su zdrojom. mysel je ich nastrojom (ked sa citim zle mozog pouzivam na nicenie .. ked sa citim dobre mozog pouzivam na radovanie :)

preto akoby ak hladas "co musis a je psravne" ... tak presne tato kauzalita ta oddeluje od uprimnosti .. pretoze v uprimnosti citis ze napr. pri slove "musim" citis ............ spociatku clovek hlada zivot vo svete, aby si vsimol ze zivot je vsade ..... vtedy sa prejde z urovne hladania (konzumovania) na uroven tvorby (prejavovania).

ak sa chces napr. citit teraz stastne milima, jednoducho prejav svoju uprimnost (ta uprimnost moze byt ze prejavis hnev voci tomu co nemas rada - samozrejme ze sa potom budes citit lepsie, pretoze si venovala energiu tomu, co ti robi zle.

jj presne ako pises, kazdy to zazivame . sklamanie je od slova klamanie :) od malicka sme akosi nahuckani k tomu ze svet je zly a jedinym zmyslom bezudych nasich zivotov je opravit co najviac z tohto pokazeného sveta.

(a ine nase nepriatelske spravania voci zivotu)

atd atd atd milima vyskusaj si byt uprimna :) odlahci ta to

vela stastia a radosti prajem :)

milima

maricenka123, ďakujem. Najlepšie je vidieť príklad rep. vedieť, že sa vôbec dá žiť dobre. Preto ma teší tvoj príspevok. Radšej sa ale pozerám a sústredím na to ako sa to dá. Hľadám spôsob a pomaly pekne a s láskou je možné aj nemožné..
Ozaj si spokojná? Dá sa tak existovať? Povedala by si mi o tom viac? Ako sa cítiš?
Vďaka ti

maricenka123

nakolko si sa so svojim problemom zdoverila, zalezi ti na tom, aby sa vyriesil. co je skvele. podstatou kazdej ludskej bytosti je hladanie stastia. kazdy z nas sa snazime zit tak, aby sme pocitovali viac menej konstantnu harmoniu a vyrovnanost a s tym spojeny pocit stastia. nikto nechce trpiet. vyzera, ze si pomerne rozumna. skus si poriadne rozanalyzovat, preco si tam, kde si. ked najdes priciny, mozes ich riesit. ak nie sama, vyhladaj pomoc psychologa. tiez som si presla roznymi obdobiami. a teraz mam rodinu a mozem povedat, ze som spokojna a svoj klud a stastie som nasla. ked sa na to pozries uz len tak, ze na svete je mnozstvo ludi, ktori ziju omnoho horsie ako my, bez vody, vo vojne v strachu o svoj zivot alebo bojuju denno denne s chorobou... mozno nase trapenia su nic oproti tym ich... drzim ti moc palce...

milima

Ďakujem ti Delete 2 za dnešnú skúsenosť. Máte pravdu v tom, že mám v sebe veľa negatívnych pocitov. Často samú seba vinim. Urážam sa, nadávam si, bijem sa za trest. Pretože život nevychádza podľa mojich predstáv. A príde lutovanie sa. A to pokračuje kým sa neupokojim a neuvedomím si, že tadiaľto sa ísť nedá.
Ublížim.
Aj iným.
Znepríjemňujem.
Moje požiadavky sú choré. Toto správanie je choré.

Anjelik* raz pekne napísal, že život nie je program. Život je život.
Často ma nahnevá, keď iný človek (mama, priateľ..) nie sú takí ako si predstavujem. Až dnes pomocou teba som pochopila, že ľudia sú slobodní (minimálne v duši) a máme svoj vlastný život. A nikto nás nemôže nútiť konať podľa neho. Moja mama má aj svoj, priateľ svoj.

Bol pre mňa šok zistiť ako vyžadujem, citovo vydieram.
Je to..nechutné a nedáva to zmysel.
Ani sebaobviňovanie.

Ak sa tieto dve lekcie naučím žiť.
Bude slobodnejšie. Keď som perfekcionistka, mám strach, že sa niečo nevydarí..vždy so na seba nahadzem hnoj. Bojím sa seba.
Sebavydieranie je sila..

Len presvedčivé zrkadlenie seba samej vo mne zanechaló stopu.

Delete 2

Odteraz už nebudem nikomu dôverovať. A bol som pekný idiot, keď som si myslel, že ľudia môžu byť aj dobrí :(

Moireal

Inak aj ja sledujem Teal, jej clanky na thespiritualcatalyst.com a jej blog praveze sa mi paci. Ja skor tie jej videa nesledujem. Na tych videach na mna neposobi extra priatelsky.

Cliattsi

Ako sa mať rada ?
Ťažká otázka. Skúsim to ale:
Povedal by som že si zameraná moc na to, aby si ťa ľudia všímali, že si dobrá. Potrebuješ podporu, ale tú síce máš v partnerovi, ale nie je to to, čo by si chcela. Mama ti ju nedá. Skús pripustiť, že je možné, že ju v najbližšom čas nedostaneš a budeš odkázaná sama na seba. Ale ty ako človek by si mala chcieť žiť. Ak to nejde, a režeš sa, nemáš rada tvory naokolo, znamená to, že je v tebe určitá zlosť. Dovolím si povedať, že za tú zlosť môže do určitej miery okolie, ale do veľkej si to ty sama.
Hneváš sa pre to, lebo svet nie je podľa tvojich predstáv. Mala by si pripustiť, že nie všetko, o čo sa budeš snažiť, ti vyjde. Mám pocit, že si energická osoba. Ak ťa nemá kto podporiť, mala by si hľadať niekoho iného.
Dovolím si povedať, že svoju hodnotu si si založila na tom, že ťa budú mať ľudia radi za to, čo robíš a si aj rada, že ti dajú najavo, že sa im to páči. Ak to tak nie je, snažíš sa samu seba znevažovať, aby si títo ľudia všimli, že nie je niečo OK.
Je to podľa mňa zlý smer.
Mala by si sa podľa mňa orientovať na to, čo máš ty rada. Nie na to, aby si ťa niekto za to cenil.
Ale ako asi poznáš, veľa vecí v živote je o kompromisoch s ľuďmi, ktorí ovplyvňujú tvoj život ?
Prečo biješ ostatných ?
Skôr, než niekoho zbiješ, opýtaj sa samej seba, či si ten človek tú bitku naozaj zaslúži. Neviem, čo si sama odpovieš, ale za svoje emócie - prejavy si ty sama zodpovedná.
Ak ich nevieš ovládať, mala by si sa to naučiť. Ty sama, nie tvoja mama, nie tvoj priateľ. Sama musíš od seba začať. Ak sa ti v tom podarí aspoň trochu uspieť, že si samu seba skrotila a prijala realitu takú aká je, mala by si byť po tomto so sebou spokojnejšia.
Ak sa ti niečo v živote nepodarí, snaž sa neporovnávať s ostatnými. Lebo nie každý má rovnaké podmienky, aby mohol realizovať svoje ciele.
...................................

Nemáš sa rada aj preto, lebo v tebe bojuje veľa negatívnych myšlienok, aj voči sebe. Ty sa ich musíš smažiť pochopiť, rozanalyzovať, posúdiť, či je správne, prečo tak rozmýšľaš, konáš - je to dobré si napísať na papier - a trénovať sa v tom, že to, čo si myslíš, nie je pravda. No neviem, či som sa do teba správne trafil. Ak nie, tak prepáč.
A ešte jedna vec - je dobré nevracať sa moc do minulosti. Skús pristúpiť k životu touto otázkou: "Čo môžem pre seba urobiť teraz?"