ahojte vsetci, zalozila som tuto temu preto, aby som zistila, ci je to aj u vas tak, a mozno mi to par muzov aj objasni. TAkze ide o to, som s partnerom 3 roky, mali sme uz krizu, takmer sme sa rozisli,ale nejako sme to zazehnali. Posledny pol rok bol uple super, ale nenavidim, ze ked mame mensiu hadku, tak zacne rozpravat veci ktore nie su pravda, ze napr. ze som naladova a podobne, pritom uz davno taka nebyvam- a nie je to tym, ze si to neuvedomujem, je to realita, proste, on vobec ako keby nevidel dobre veci,ale len zle, co bolo. JA nevravim ze som dokonala.- to nikdy nebudem,ale ked je kritika, ok, ale preco, ked nieco urobim dobre, nepovie nieco na moju pochvalu? Ja sa citim ako debil. Uz mi hadam 2 roky nepovedal, ze sa mu pacim, ze som sa super obliekla, iba ked mu poviem, ze ma ani nepochvali, povie, ze ved to je automaticke, ze to tak je. Ale chyba mi trochu uznania. Ked nieco chce, tak sa snazim mu pomoct a vyhoviet v com sa len da. Som aktivna vo vstekych oblastiach, ci uz v komunikacii,alebo co sa tyka aj intimneho zivota. Myslim ze si nema az tak na co stazovat, ze by som s nim nechcela spavat,alebo sa s nim rozpravat. Skor z jeho strany komunikacia viazne, nie je velmi komunikativny- je,ale iba ked on chce, niekedy ja mu pisem,alebo rozpravam a on mi na to odpovie 2 slova typu, co uz, co sa da robit a podobne. Idem vyskocit z koze. Jednoducho chcela som tym povedat, ze mava take cudne stavy niekedy, ze mam pocit, ze ma nemiluje, ze ho otravuje, ze vobec dycham a ze ani nechce byt so mnou, hlada si vyhovorky aby so mnou nemusel byt. Nie je to stale ale stane sa to tak raz za 3 mesiace,ale trva to potom niekedy aj dlhsiu dobu. Je strasne komplikovana povaha a myslim, ze by som sa mohla snazit ako chcem,aj tak by asi nebol spokojny, lebo ja sa fakt snazim aby bol spokojny,stastny, aby mu nic nechybalo. A kolko krat ked mu nieco vybavim a beham koli tomu kade-tade, tak ma este zdr.e, ze som to na h... urobila. Pisem to v strasnom hneve momentalnom,ale niekedy ma fakt vytaca. A hlavne ten pocit neistoty, ktoru pri nom obcas mavam, ze by ma dokazal poslat k vode hoci kedy. Neviem ci vsteci chlapi mavaju taketo obdobia,ale u mna je to niekedy na zblaznenie. JA ked mam hocijake problemy a starosti, aj ked som nervozna,alebo nemam svoj den, tak nikdy mu nedam pocit neistoty. Co sa tyka tychto mojich pocitov, uz som to s nim diskutovala x-krat a vzdy to skonci na hadke, ze si namyslam a podobne.
su vsetci chlapi taki,lebo aj uz naozaj neviem.
wau tak v tomto soms a videla:) o niekolko dni na to ako si ty pisala toto som sa ja rozisla s chlapom s ktorym som bola 2 roky a 3 mesiace... a presne pre to co mas vlastne s tvojim chlapom... a sice som si myslela ze su aj podobny ako on ale ze rovnaky to som si ani nepomyslela... moja poviem ti ukoncit to je to to najlepsie co mozes urobit ver mi... ja som to ukoncila a myslela som si ze ma porazi ze umriem smutkom... aj som umierala prve 2 dni... potom som si konecne uvedomila ze to bolo to najlepsie co som pre svoj zivot mohla utobit... o ani nie 2 tyzdne som stretla uzasneho chlapa u ktoreho si neviem ani zvyknut na to ze ma stale bozkava- aj tento problem som mala v predoslom vztahu ze ani na zaciatku toho nebol schopny, alebo ze si sadne kumne v bare alebo v restike- casto sa nas kamaratii pytavali rpeco nemozme sediet rpi sebe on si ku mne proste nesadol:D a take hluposti na ktore si neviem zvyknut pretoze som si ja sprosta zvykla na take hluposti... nevravim ze casom to neprejde ale u byvaleho to nikdy ani nezacalo... takze ver mi rozist sa je to to najlepsie co mozes urobit....
no chlapi vo všeobecnosti málo komunikujú. Tebe by som poradila, aby si toľko okolo neho neobehovala ale práve naopak urob mu šokovú terapiu, daj mu pocítiť aké to bude keď sa ty nebudeš snažiť. úprimne povedané obdivujem ťa, ale na druhej strane sa ti čudujem, ja by som to nevydržala v takom vzťahu kde jeden ťahá všetko. Uvedom si, že sa to bude stále len mierne zhoršovať, pretože roky a stereotyp robia svoje, či chceme alebo nie. Zamysli sa či chceš žiť s takým človekom,ktorému budeš musieť celý život ustupovať. Obhajovať priateľa, že je komplikovaná pohvaha je klamanie samej seba. Skús nadhodiť tému rozchod a uvidíš ako zareaguje. Ak o teba stojí mal by začať robiť to čo sa volá práca na sebe. Len vlastnou vôľou sa môže pričiniť, aby sa zmenil, ty to nedokáže a dlho ani nevydržíš. Jednoducho to tak nejde aby jeden len dával a druhý len bra. Veľa šťastia.
plne suhlasim s dorotkou.moj otec je presne taky isty (mimochodom je vodnar a mama rak),je chronicky usomrany ci je svieti slnko alebo prsi,mamu nikdy nechvali len ked mu to povie ale to pochvali tak trochu s posmechom ze ved zaco,mama vsetko vybavuje aj vzdy vybavovala aj okolo troch deti,ked chce aby otec nieco urobil tak mu to musi povedat aj trikrat,kritizuje v kuse aj mna pre blbosti,je straaaasne nerozhodny aj sam ked nieco robi,a krici po nas.Doma hra ticheho a hlucheho okrem toho co kritizue s krikom a somre a rozkazuje take veci co kazdy vie co ma robit.Ked pride navsteva a nieco poviem,hned to zneguje ze co som to povedala.(raz znegoval aj moj suhlas s jeho slovami,takze vlastne seba)ach....casto sme sa hadali,teraz je to lepsie.Mozno sa mylim ale kladiem mame za vinu jednak ze vsetko ona robila (kedze sa javil ako neschopny ale neni len je nerozhodny,mozno v detstve surodenci zanho vsetko robili neviem to by poradil psycholog) a potom ze sa nerozpravali navzajom co im vadi jednemu na druhom.Ja nebudem ako mama, ja mu to netolerujem a tak sa obcas pohadame ale kazde rano si slubim ze sa uz nedam vytocit,myslite ze nie?
myslim, ze je nacase nesnazit sa "trosku zmenit jeho alebo cakat na tento zazrak" ale zacni si menit zivot. Zacni si vazit viac samu seba. Mysli na seba.
Pises, ze mu vybavujes kadeco. Viac to nerob. Vsak je svojpravny. ked nieco nevybavi, jeho vec. ved predsa nejde o zivot.
Ze ta nepochvali?? a naco, ma pocit istoty. Uz ta nemusi dobyjat.Ak ta nepocvalil dlho, tak ani nebude.
A napadlo ta, ze sa vam vztah zacina rozpadat a ze on to mozno citi, ale to nevie nejak este pomenovat a je nervozny, ufrflany a sam nevie ako z toho von ???
Zacni nieco zo sebou robit. ak sa zacnes menit a on to prijme, zmeni sa aj on, alebo odskoci.
Venuj si cas viac pre seba.
Nauc sa pouzivat," bohuzial teraz nemam cas, skus tam ist sam a .....
a slusne s usmevom , milo..nech si niektore veci riesi sam, co si mu robila...
skus sa neponahlat domov hned, zostan trochu v meste....ide leto...uzi si ho...
dovolenku..neries ty...ak nenavrhne, pripadne nic nepodnikne, ty to neries..aj doma sa da.....
jednoducho nerob zo seba HANDRU....tvoja snaha nie je ocenena, vidis to sama,, tak to nerob.
Bud mila ku nenu, ale len mila.....
sekretarku, milenku, kucharku, ....hromozvod a pod. mu robit nemusis
moniqa, vies ja nevravim, ze je zly,alebo tak, on je v pohode, vela veci si na nom vazim,ale ja ho pochvalim, ze napr. dobre vyzera, alebo ked mi s niecim pomoze. Proste on to nerobi. On je v celku v pohode,ale obcas ma dokaze vytocit. A hlavne, ked neviem u neho na com som, proste ako sa vravi, ze zena vyciti, ze ked sa nieco deje. Viem ze ma nepodvadza,alebo tak,len obcas mam pocit,akoby uvazoval, ze so mnou nechce byt. Nie som hlupa pubertiacka, vidim nas vztah perspektivne, rada by som zmenila na nom niektore veci, no zle sa vyjadrujem, proste, len by som chcela,a by ma obcas pochvalil, ked nie sme spolu povedal mi ze ma lubi, chybam mu, nie len preto, ze musi,ale pretoze chce. No tazko to tu rozoberat, inak je vsetko v pohode,len do chvile kym sa nepohadame, lebo potom vravi fakt veci ktore mne dokazu velmi ublizit a jemu je to jedno. Rozpravat na tuto temu som sa skusala a nechcem rypat do toho,lebo on je taky no. Urcite chcem byt s nm a viem, ze buducnost to ma,len sa neviem zbavit obcas tych cudnych pocitov. V podstate som ani asi necakala radu, viem ze ho nezmenim,ale mozno by sa dalo nieco urobit pre to aby si ma viac vazil a daval najavo city,aj ked som si veodma toho, ze to je tazke, ked je tak nenormalne zlozity. Niekedy mam pocit ze ho po 3 rokoch vobec nepoznam. ach jaj.
vsetci chlapi nie su taki, teda aspon ten moj nie, skor by som povedala, ze ma taku sprostu povahu...
sama vies najlepsie co si na nom cenis a preco si vlastne s nim a ci to prevazuje tvoje negativne pocity z jeho chovania, lebo ak nie, tak v tom vztahu nebudes spokojna, najlepsie ak si zvazis, vsetky pre a proti vasho vztahu a podla toho sa rozhodnes...
mozno to fakt len pises v afekte a nakoniec to olutujes a povies si, ze ved az take strasne ako som to popisala to nie je a mozno to tak je, to vies len ty sama, hlavne nic neries s horucou hlavou
dokopy som ti asi nic neporadila, ale snad aj to malo pomoze
