Derealizacia

Ahojte,
myslím, že toto sa stalo aj mne. Bolo to na školskom výlete, nespala som tam 1 noc, chceli sme to so spolužiačkou vyskúšať. Mala som vtedy asi 13 rokov.

Netušila som čo sa deje. Asi som o tom hovorila aj spolužiačkám. Tiež taký pocit ako keby som bola v nejakom sne, zle sa mi rozprávalo a artikulovalo, ked som mala odpovedať. Veľa si už nepamätám. Iba viem, že sme sa vracali naspať, išli sme časť cesty vlakom a časť cesty nás brali rodičia. Potom doma som si išla rýchlo ľahnúť, lebo som sa bála, že to neprejde. A tuším ani na druhý deň to nebolo ok a išla som v tom stave do školy. Až tak nejak postupom času sa to začalo vracať do normálu.

Fakt to musi byt hnusne. Musi jestvovat nejaka vhodna terapia?

Musi to byt fakt desive mat taku diagnozu. Ake lieky beries? Antidepresiva ci antipsychotika?

No, s takym dacim zit denno denne, tak to musi byt fakt "uzas". Ja zase obcas pocujem hlasy, inak ma nic take netrapi. Niekedy tie hlasy sa do mna pustia a vtedy to pocitujem ako mierne trapenie. Nejako som sa s tym zzil, dokonca sa aj vzdelavam, jednoducho som to odsunul do uzadia, ved keby nieco, tak to poviem svojej doktorke, posle ma na liecenie a vybavene. Ona mi k tomu povedala len tolko, ze su to take mierne vykyvy, ze to nie je dovod na hospitalizaciu.
Ja som bol raz v nemocnici so psychickym problemom ale podaktori "pacienti":DDD, nie su podla mna ziadni pacienti. Robit sa im nechce, hoci na psychiatrii clovek bezdovodne neskonci.

niečo podobné sa mi stalo sa školskom výlete proste normálne som ostala nejako "mimo" alebo čo..bez príčiny som sa dokázala smiať...ale celé som to vnímala tak čudne jak cez hmlu...a potom zase na další rok na šk. výlete a to sme sedeli pri stole v jedálni a ja som na plnú hubu začala rozprávať o spolužiačka že za nami dolieza a pritom som sa cítila ako keby tam nikto nebol len ja sama som tam sedela a tá spolužiačka sedela hned oproti mne a všetky spoluž. tam na mňa pozerala jak na debila.. potom som sa tuším prebrala :// čudný pocit.. odvtedy som to zažila len prákrát na hodine.. cítila som sa ako keby nežijem :D spolužiačka sa doteraz smeje lebo som sa jej vtedy spýtala že "...som tu?" :D doteraz sa aj ja smejem,ale čudný pocit

V angličtine sa derealizácii a depersonalizácii hovorí tiež Brain fog, čiže mozgová hmla. Tu sú príklady, kedy mozgová hmla vzniká: detox.uforum.sk

Baby počúvajte. Derealizované vnímanie spôsobuje niečo, čo napáda centrum vnímania v mozgu. Najčastejšie sú to toxické kovy, biologické toxíny, syntetické toxíny, leaky gut syndróm - špatný metabolizmus. Takto napadnuté bunky v mozgu vám neumožňujú normálne vnímať. Takže ak sa chcete toho zbaviť, zamerajte sa na vyčistenie od toxínov a ich zdrojov, a úpravu metabolizmu. Viac sa dozviete tu derealizacia.wgz.cz. Čaute.

ja tymto trpim uz 8 rokou aj som bola hospitalizovana,ale nepomohlo tak silno to mam zasugerovane.nechodim vobec medzi ludi ani von proste nikam.mam dve deti ani kvoli nim sa nedokazem postavit na nohy...vzdy mi je zle poradte co mam uz robit??

uz som nieco nasla na www.nezabudka.unas.cz

aj ja som ten pocit obcas mala z drog..teda nie ked som bola v opojeni ale potom po par tyzdnoch od posledneho uzitia to prislo..a bolo to podobne ako popisujes..teraz uz nechcem na ziadnu drogu ani siahnut dufam ze sa mi to podari