Materské mlieko je jedinečné a nenapodobiteľné

Čím viac vieme o nutričných, imunologických a ostatných priaznivých vlastnostiach materského mlieka a dojčenia, tým viac si uvedomujeme, aké je nenahraditeľné. Materské mlieko predstavuje „zlatý štandard“ výživy novorodencov a dojčiat.

materské mlieko

Zdroj foto: Shutterstock.com

V súčasnosti je známe, že materské mlieko je unikátne a nenapodobiteľné svojím špecifickým zložením, stráviteľnosťou, ako aj obsahom ochranných a rastových faktorov, a že dieťaťu poskytuje ochranu pred infekciami a stimuluje jeho vývin a dozrievanie štruktúr orgánov, najmä mozgu.

Zdravé donosené dieťa nepotrebuje žiadnu inú potravu, ani iný nápoj, okrem materského mlieka. Materské mlieko nezabezpečuje nielen najlepšiu výživu, ale je aj nenahraditeľným zdrojom ďalších zložiek, ktoré dieťa potrebuje pre správnu adaptáciu na samotný život. Je kedykoľvek prístupné, má vždy primeranú teplotu a je lacnejšie ako umelá výživa.

Materské mlieko a kolostrum (prvé mlieko) zabezpečujú adaptáciu novorodenca na nezávislý postnatálny život (po pôrode). Zloženie materského mlieka zodpovedá meniacim sa nárokom a potrebám adaptujúceho sa novorodenca a dojčaťa. Mení sa v priebehu prvých dní - prvé mlieko, prechodné a zrelé mlieko (prvých 4 až 5 dní, prechodné od 5. do 14. dňa a zrelé mlieko po 14. dni). Mení sa v priebehu jedného dňa i jedného dojčenia - predné mlieko je redšie ako zadné mlieko, je bohaté na bielkoviny, laktózu a ostatné živiny a je aj dostatočným zdrojom vody, zadné mlieko je zdrojom energie, je bohaté na tuky, a preto je dôležité nechať dieťa dostatočne dlho piť pri jednom prsníku. Cukry a tuky sú variabilnými zložkami materského mlieka, kým bielkoviny sú jeho stálou zložkou.

Dynamický rast dieťaťa počas tehotenstva a v dojčenskom období kladie vysoké nároky na výživu, pretože dieťa nemá vytvorené rezervy na kompenzáciu výkyvov výživy. I malé zmeny v dodávke výživových faktorov môžu vyvolať poruchu rastu, vývinu i metabolizmu, a týmto spôsobom môžu ovplyvniť kvalitu života nielen v detstve, ale aj v dospelosti. Na rozličné vplyvy je najcitlivejší mozog a niektoré závažné choroby v dospelosti (napr. diabetes mellitus – cukrovka, ischemická choroba srdca, cievna mozgová príhoda) vznikajú v interakcii genetickej dispozície a malnutrície (nedostatočná výživa) v najkritickejšom období života.


Prečítajte si tiež:

Dojčenie - moderný a najzdravší spôsob výživy

Rozdiely u dojčených a nedojčených detí

Viaceré vedecké štúdie a epidemiologický výskum dokázali významne nižšie riziko celého radu akútnych a chronických ochorení u dojčených detí. Výživa materským mliekom znižuje výskyt a intenzitu hnačkových ochorení, má výrazný ochranný efekt pred zápalmi stredného ucha (otitis media), znižuje riziko vzniku ťažkých novorodeneckých infekcií (sepsy a meningitídy - zápal mozgových blán), chráni deti pred zápalom pľúc, a to najmä v priebehu prvého roka života.

Materské mlieko tiež chráni deti pred rozvojom alegických ochorení (ekzém, potravinová alergia, astma). Uvažuje sa tiež o ochrannom efekte aj pri iných črevných zápalových ochoreniach – Crohnovej chorobe a ulceróznej kolitíde. Malígne ochorenia sa vyskytujú 1,9-krát častejšie u detí na umelej výžive, a to hlavne Hodgkinovský a non-Hodgkinovský lymfóm. Popisuje aj o ochranný efekt materského mlieka pred leukémiou v detskom veku. Dojčené dievčatká majú o 20 % - 35 % nižšie riziko ochorieť na karcinóm prsníka v dospelosti ako nedojčené.

Zubní lekári upozorňujú na výrazný rozdiel výskytu zubného kazu - dojčené deti majú menej kazov ako deti na umelom mlieku. Porucha čeľustných oblúkov a zuboradia u detí kŕmených z fľašky je vyššia ako u dojčených detí. Pitie z prsníka posiľňuje tiež žuvacie a hrtanové svaly. **U diabetes mellitus I. typu **(cukrovka vyžadujúca podávanie inzulínu) sa potvrdzuje súvislosť medzi umelou výživou v prvých šiestich mesiacoch života a rizikom rozvoja tohto ochorenia. Predčasný kontakt s bielkovinou kravského mlieka môže u geneticky predisponovaných detí vyvolať tvorbu špecifických protilátok, ktoré neskôr napádajú bunky podžalúdkovej žľazy (pankreas), produkujúcej inzulín. Taktiež skoré zavádzanie tuhých príkrmov, ako aj sóje do stravy pred 3. mesiacom života je pravdepodobne rizikovým faktorom pre rozvoj cukrovky. Z uvedeného vyplýva, že najmä u detí s rizikovou anamnézou (diabetes u príbuzných) má výlučne výživa materským mliekom po dobu šiestich mesiacov väčší význam, ako u ostatnej detskej populácie.

Nedojčené deti sú viac ohrozené anémiou z nedostatku železa, pretože z materského mlieka sa rezorbuje železo lepšie. V materskom mlieku je relatívne vyššia hladina cholesterolu (tým je aj v sére dojčených detí fyziologicky vyššia hladina cholesterolu), čím dochádza k indukcii enzymatických systémov, ktoré regulujú metabolizmus cholesterolu v neskoršom veku, preto sa moderné civilizačné choroby ateroskleróza a hypertenzia v dospelosti vyskytujú častejšie u nedojčených jedincov. Obezita vzniká už nadváhou v dojčenskom veku. Prekrmovanie je veľkým rizikom práve umelej výživy.

U nedojčených detí sa častejšie vyskytuje aj SIDS syndróm - syndróm náhleho úmrtia dojčaťa v spánku. Materské mlieko a dojčenie vedú k lepšej funkčnej výkonnosti dojčených detí. Dojčené deti sú inteligentnejšie, rýchlejšie sa rozvíjajú nielen pohybovo, ale aj intelektovo: skôr začínajú rozprávať, chodiť, lepšie sa učia. Takýto pozitívny vývoj dieťaťa stimuluje vplyv unikátneho zloženia materského mlieka (mastné kyseliny a aminokyseliny), pozitívny dopad menšieho výskytu infekcií u detí, citovú stabilitu a rozhodne dlhší čas, ktorý matka venuje dojčenému dieťaťu, pretože neodchádza od neho tak často a na tak dlho, ako nedojčiaca matka.

Kolostrum

Kolostrum alebo mledzivo, či prvé mlieko je hustá smotanovožltkastá tekutina, ktorá vzniká v prvých hodinách po pôrode. Obsahuje vo väčšom množstve bielkoviny, ďalej vo vysokých koncentráciách obsahuje najmä imunoglobulíny (sIgA), biele krvinky – leukocyty, polymorfonukleáry a vitamíny rozpustené v tukoch (A, E, K), ale aj vitamíny B1, B2, C, ďalej zinok, soli - sodík a fosfor, a menej laktózy a tuku ako zrelé mlieko. Vitamín A a E chránia pred hyperoxickým stresom (vysoko reaktívne formy kyslíka po narušení rovnováhy pre a proti oxidačných dejov, spôsobujú toxické poškodenie buniek) a vitamín K znižuje riziko krvácavej choroby novorodenca.

Kolostrum je dobre prispôsobené potrebám novorodenca hneď po narodení a v priebehu niekoľkých dní po pôrode sa postupne mení na zrelé mlieko, ktoré obsahuje stovky zložiek. Asi štvrtinu bielkovín kolostra tvoria obranné látky, už spomínaný sekrečný imunoglobulín A, lyzozým, laktoferín atď. Laktoferín je proteín, ktorý zabezpečuje transport železa v organizme a je považovaný za hlavný regulátor obranyschopnosti. Na­viazané železo sa bezcieľne nevylučuje z tela stolicou alebo močom, ale sa v organizme zužitkuje. Laktoferín naviaže železo, čím bráni vzniku anémie – chudokrvnosti a zároveň bráni v rozvoji mikroorganizmov, ktoré potrebujú železo pre svoje množenie, pretože železo je ich dôležitou obživou (napr. E.coli, Staphylococcus, Candida). Pôsobí bakteriostaticky a baktericídne, tým že poruší vonkajšiu membránu, bez ktorej baktéria nie je schopná prežiť.

Odstránením patogénnych baktérií z tráviaceho traktu pomáha rozmnožovaniu dobrej črevnej mikroflóry a tá podporuje imunitný systém. Preto nedostatok laktoferínu má za následok vznik zápalových ochorení v črevnom trakte. V kolostre a v mlieku sa nachádza takzvaný epidermálny rastový faktor, ktorý urýchľuje dozrievanie detského čreva, a tak dieťa bráni pred prienikom patogénnych mikroorganizmov a alergénov nezrelou črevnou stenou. Vo väčších množstvách sa nachádza v kolostre, ktoré ak deti prijímajú zriedkakedy trpia kolikami. Mledzivo má aj laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) – odstraňuje smolku – prvú tmavú stolicu bábätka. Kolostrum obsahuje veľa protilátok proti chorobám a je bohaté na vitamíny, je to koncentrovaná potrava doslova nabitá obrannými látkami.

Materské mlieko a jeho zloženie

Stále zložky mlieka

Bielkoviny:

Materské mlieko má relatívne nízky obsah proteínov v porovnaní s kravským (materské mlieko má 0,9-1,3 g bielkovín /100ml, kolostrum 2,3g /100 ml), toto množstvo je však dostačujúce množstvo pre rast dojčených detí a je nezávislé od príjmu bielkovín obsiahnutých v strave matky. Navyše obličky novorodenca nie sú schopné vylúčiť splodiny metabolizmu bielkovín v dostatočnej miere. Bielkoviny by mali tvoriť 8 - 12 % celkového energetického príjmu. Materské mlieko obsahuje síce najnižšiu koncentráciu bielkovín spomedzi všetkých živočíšnych druhov, ale má optimálne kvalitatívne zloženie bielkovín.

Materské mlieko obsahuje až 70 % srvátkových proteínov. Medzi srvátkové bielkoviny patria alfa - laktoalbumín, beta - laktoglobulín, sérový albumín, imunoglobulíny, laktoferín a lyzozým. Dominantnými srvátkovými bielkovinami materského mlieka sú alfa - laktalbumín a laktoferín, ale neobsahuje beta-laktoglobulín. Naopak, hlavnou zložkou kravského mlieka je kazeín, pričom jeho hlavná súčasť je beta – laktoglobulín, ktorý je silným alergénom vyvolávajúcim často alergiu na kravské mlieko. V materskom mlieku sa však môže nachádzať v mikrogramových množstvách vtedy, keď matka konzumuje väčšie množstvo kravského mlieka alebo mliečnych výrobkov.

Pomer základných bielkovinových zložiek mlieka (kazeínu a srvátky je v materskom mlieku 40 : 60, kým v kravskom mlieku 80 : 20) ako aj unikátne spektrum aminokyselín je presne prispôsobené metabolickým požiadavkám novorodencov a dojčiat. Do 3. mesiaca života je totiž aktivita enzýmov tráviacich bielkoviny znížená a trávenie bielkovín v žalúdku je minimálne, avšak v čreve je dostatočné. Po natrávení mlieka žalúdočnou kyselinou sa tvoria hrudky a vločky kazeínu a od mlieka sa oddelí srvátka. Tá sa veľmi dobre vstrebáva a urýchľuje vyprázdňovanie žalúdka.

Materské mlieko obsahuje beta-kazeín, ktorý sa pôsobením kyslého prostredia zráža vo forme jemných vločiek, ktoré sa ľahko štiepia tráviacimi enzýmami. Kazeín kravského mlieka v žalúdku dojčaťa vytvára hrubé ťažko stráviteľné zrazeniny. Ďalšími významnými zložkami sú imunologické faktory bielkovinového charakteru – imunoglobulíny, enzýmy, hormóny a niektoré bielkoviny krvi – albumín. Jeho koncentrácia je vysoká v kolostre, potom postupne v prvých 9-10 týždňoch života klesá, ale v ďalšom priebehu laktácie sa opäť zvyšuje.

Aminokyseliny:

Materské mlieko obsahuje aj vysoké koncentrácie voľných aminokyselín (ďalej AMK), najmä vysokú koncentráciu taurínu, ktorý je potrebný na konjugáciu žlčových kyselín (vznik žlčových kyselín v pečeni, ktoré sú potrebné pre správne trávenie a vstrebávanie tukov), ďalej sa podieľa na dozrievaní CNS (centrálny nervový systém). Taurínu je v materskom mlieku 30-krát viac ako v kravskom, kde sa nachádza v minimálnom množstve. Taurín je esenciálna AMK pre dieťa –  t.j. dieťa si ju nevie vytvoriť, pre nezrelosť enzýmov na to potrebných, preto je potrebné ju dodať potravou.

Bielkoviny materského a kravského mlieka sa líšia aj obsahom AMK. Obsah aromatických aminokyselín (fenylalanín, tyrozín) je omnoho nižší v srvátkových bielkovinách materského mlieka ako v kazeíne kravského mlieka. Keďže novorodenec tieto aromatické AMK ťažšie metabolizuje, je materské mlieko oveľa menej zaťažujúce ako kravské. Materské mlieko má menej fenylalanínu, ktorý by mohol pri vysokej koncentrácii v kravskom mlieku pôsobiť neurotoxicky, najmä u nezrelých dojčiat (predčasne narodených).

Variabilné zložky mlieka

Cukry:

Laktóza (okolo 7 g / 100ml) dodáva dieťaťu takmer polovicu potrebnej energie, podporuje rast a rozmnožovanie baktérií Lactobacillus bifidus. Kravské mlieko obsahuje len 68 % laktózy, čo predstavuje 4,8 g / 100 ml. Laktóza ma pozitívny vplyv na absorpciu vápnika, podporuje črevnú mikroflóru produkujúcu B vitamíny. Cukor laktóza je metabolizovaná laktázou - enzýmom enterocytov (bunky čreva). Aktivita tohto enzýmu je najvyššia ihneď po narodení, v detskom veku postupne klesá a v dospelosti je najnižšia (kedy môže vzniknúť až intolerancia - neznášanlivosť mlieka, čo spôsobuje práve nedostatok enzýmu laktázy).

U novorodencov, ktorí sú výlučne dojčení, je prirodzená črevná flóra zložená z laktobacilov a bifidobaktérií. Práve látky obsiahnuté v materskom mlieku priaznivo pôsobia na ich rast (bifidogénny faktor). Navyše tieto bacily fermentáciou laktózy vytvárajú kyslé prostredie v čreve, ktoré  uľahčuje vstrebávanie vápnika a železa.

Tuky:

Približne polovica energetickej hodnoty materského mlieka je obsiahnutá v tukoch (priemerne 3,9 g / 100 ml). Množstvo tuku je najvariabilnejšou zložkou materského mlieka. Závisí jednak od genetických vplyvov, výživy matky, dennej doby. Obsah tuku a jeho zloženie sa mení aj s dĺžkou laktácie. Obsah tuku je najnižší v kolostre – asi 2 g / 100ml, postupne stúpa a konštantný je s zrelom mlieku 3,8 – 4,5 g / 100 ml. Mení sa aj počas dňa, ranné mlieko obsahuje najmenej tukov, večerné najviac.

Obsah tukov závisí aj od intervalu medzi dojčením, čím väčší interval, tým je obsah tukov vyšší. Okrem toho zadné mlieko má až  4 – 5-násobne vyšší obsah tukov ako predné mlieko produkované na začiatku pitia. Z mastných kyselín je 42 % nasýtených a 57 % nenasýtených. Nenasýtené mastné kyseliny sú zdrojom energie a dôležitou stavebnou látkou pre myelinizáciu (tvorba myelínových pošiev okolo nervových vlákien, ktoré sú funkčne plnohodnotné až po ukončení svojej myelinizácie) a vývoj centrálneho nervového tkaniva a očnej sietnice.

Dôležité pre dieťa je i vysoké zastúpenie esenciálnych a polynenasýtených mastných kyselín v materskom mlieku (viac ako štvornásobné v porovnaní s kravským liekom), z ktorých významná je kyselina arachidonová, ktorá urýchľuje dozrievanie enterocytov (buniek čreva) a ovplyvňuje imunitné odpovede. V prvých mesiacoch života je sekrécia pankreatickej lipázy (enzým tráviaci tuky) nedostatočná a práve tento enzým je zložkou materského mlieka. V kravskom mlieku chýba. Enzým lipáza je však termolabilný a prevarením materského mlieka sa inaktivuje.

Vyššia hladina cholesterolu v materskom mlieku je považovaná za nesmiernu výhodu nielen pre rast a vývoj organizmu, ale pre naštartovanie enzymatických systémov, ktoré regulujú v neskoršom veku metabolizmus cholesterolu, a tak znižuje riziko hypercholesterolémie v dospelosti. Kravské mlieko obsahuje pre novorodenca a dojča ťažko stráviteľné triacylglyceroly (tuky). V porovnaní s materským mliekom obsahuje len tretinu cholesterolu a obsah nenasýtených mastných kyselín je až štvornásobne nižší. Nedostatok týchto kyselín u detí sa prejavuje suchou, olupujúcou sa kožou, vypadávaním vlasov, hnačkou a zhoršeným hojením rán.

Vitamíny:

Obsah vitamínov závisí od výživy dojčiacej matky a okrem vitamínu D zväčša pokryje potreby zrelého novorodenca a dojčaťa. Keďže obsah tukov je variabilnou zložkou materského mlieka, obsah v tuku rozpustných vitamínov kolíše. Množstvo vitamínu A je v našej populácii dostatočné, v kolostre je jeho množstvo 2-krát vyššie ako v zrelom materskom lieku. Koncetrácia vitamínu K je tiež vyššia v kolostre a po 14 dňoch k jeho produkcii prispieva črevná flóra novorodenca. Deti, ktoré boli k prsníku priložené neskoro, a nemali dostatok kolostra, môžu mať deficit vitamínu K. V súčasnosti sa odporúča suplementácia vitamínu K ako prevencia krvácavej choroby. Obsah vitamínu D je v ženskom mlieku nízky, preto je potrebné jeho dodávanie u dojčených  i nedojčených detí.

Koncentrácia vitamínov rozpustných vo vode (vitamíny skupiny B a vitamín C) kolíše podľa príjmu matky, ale ich obsah v materskom lieku je dostatočný. Z vitamínov rozpustných vo vode sa vyskytuje iba nedostatok vitamínu B12, a to u vegetariánok, preto ho treba dodávať. Riziko deficitu vitamínu B vzniká u matiek, ktoré pred počatím dlhodobo užívali orálne kontraceptíva (antikoncepciu).

Minerály:

Koncentrácie minerálnych látok sú nižšie, ale spĺňajú optimálne potreby dojčaťa. Osobitne dôležitý je vysoký obsah a priaznivý pomer vápnika a fosforu, vďaka čomu sa vápnik sa podstatne lepšie vstrebáva z materského mlieka. Vo výžive majú vápnik a fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Koncentrácia sodíka, vápnika, železa, horčíka, fosforu, medi a fluóru je v materskom mlieku dostatočná. Takisto selén, kobalt, chróm, mangán a hliník sú zastúpené v dostatočnom množstve.

Významný je nižší obsah sodíka  v materskom mlieku s porovnaní s kravským, pretože znižuje záťaž nezrelých obličiek novorodenca. Iba v niektorých oblastiach je v potrave matiek a tým aj v ich mlieku menej jódu. Tento nedostatok sa ale dá kompenzovať vhodnou stravou. Sideropenická anémia (chudokrvnosť v dôsledku nedostatku železa) sa vyskytuje extrémne zriedkavo u detí dojčených do 6.-8. mesiaca života. Pretože z materského mlieka sa vstrebe až 70 %  železa, v porovnaní s kravským, kde sa vstrebe len 30 %.

Deti, ktoré sa narodili v termíne a ich matky sa dobre stravujú, majú zaručený prísun potrebného množstva resorbovateľného (vstrebateľného) železa dojčením. Včasným pridávaním nemliečnych doplnkov výživy sa u dojčaťa znižuje resorbcia (vstrebávanie) železa. Biologickú dostupnosť železa zvyšuje aj prítomnosť zinku a medi v materskom mlieku.

Odporúčania

Odporúča sa výlučne dojčenie v prvých 6 mesiacoch a ďalšie dojčenie s nemliečnymi príkrmami do 2. roku života. Dojčiť sa odporúča aspoň do konca 1. roka, najmä v rodinách, kde sa vyskytujú alergie alebo atopický ekzém. Až 7-10% novorodencov má zvýšené hladiny IgE v pupočníkovej krvi ako prejav atopickej predispozície. Ak je takéto dieťa vystavené jedinej dávke umelej výživy dôjde k jeho senzibilizácii.

Mamka poskytuje v prvých 6 mesiacoch všetku potravu zo svojich vlastných prsníkov a nie je potrebné dopĺňať inú stravu (v prípade hnačiek, pri vracaní alebo horúčkovitých ochorení samozrejme dopĺňať straty tekutín čajom, neperlivými minerálkami, resp. v lekárni zakúpenými rehydratačnými roztokmi). Ak dieťa začína prijímať inú stravu, zostáva materské mlieko stále ideálnym doplnkom dovtedy, kým sa dieťa samo odstaví.

Doplnky mliečnej výživy

Vitamín D:

Materské mlieko obsahuje pomerne malé množstvo vitamínu D. Za normálnych okolností je u dojčených detí hlavným zdrojom tvorby vitamínu D slnečné žiarenie. Slnečný svit a ožiarenie kože je v našej zemepisnej polohe zanedbateľné od októbra do marca. Podávanie vitamínu D ako prevencie rachitídy je preto v našich klimatických podmienkach nevyhnutné.

Od 14. dňa života sa odporúča dojčeným deťom a rovnako aj deťom na umelej výžive denne 400 - 800 IU ( medzinárodné jednotky ) vitamínu D. U nás podávame vitamín D3 - Vigantol olej jeden raz denne po 2 kvapkách, ak neurčí lekár inú dávku. Vitamín D je zo skupiny vitamínov rozpustných v tuku. Preto najprv dáme na lyžičku materské alebo umelé mlieko, potom 2 kvapky vitamínu D, a tak ho podáme dieťatku. Nakoľko nie je rozpustný vo vode, nemôžeme ho podávať v čaji.

Nesprávne je aj podávanie vitamínu D do celého objemu dávky umelého mlieka vo fľaši. Vitamín D podávame celé prvé 2 roky života, niektorí autori ho odporúčajú podávať aj v 3. roku života počas zimného obdobia.

Vitamín K:

Ako prevenciu včasnej a pozdnej formy krvácavej choroby novorodencov a dojčiat sa odporúča u dojčených detí prvých 6 týždňov života podať jeden raz týždenne 1 mg = 1 kvapku vitamínu K ( Kanavitu ). Po 6. týždni života podávame jeden raz mesačne 1 mg = 1 kvapku vitamínu K počas výlučného dojčenia, obvykle teda 6 mesiacov. Ak dieťa dokrmujeme umelým mliekom, nie je podávanie vitamínu K potrebné. Vitamín K je tiež zo skupiny vitamínov rozpustných v tuku, preto ho podávame rovnako ako vitamín D (najlepšie do mlieka).

Vitamín C:

Plne dojčenému dieťatku sa vitamín C nepodáva pri predpoklade, že strava matky ho obsahuje v dostatočnom množstve. Jeho podávanie nie je potrebné ani u dojčiat na umelej výžive, pretože umelé mlieka sú vitamínom C obohatené.


Prečítajte si aj tento článok:

Dojčenie - moderný a najzdravší spôsob výživy

stastnablcha

pre mna bolo pocas kojenia najuzasnejsie to spojenie s babom. mylsim si ze uz aj umele mliecka maju v sebe vsetko co je potrebne a vdaka bohu za ne (sama som musela teraz po nom siahnut a som rada ze amilk mame) ale to ked sa moja mala ku mne pritulila a vyvalila tie ocka a vedela ze ide papat... kojili sme sa 2 roky a to puto co sme si vdaka nemu urobili je neuveritelne... ja viem ze toto je clanok o zlozeni a vsetkom, ale pre mna bola tato vec uplne najviac ... :)

vrana80

To spojenie bolo pre mna tiez to naj pocas kojenia a bolo to krasne, pri druhej dcere som zo zdravotnych dovodov nemohla tak dlho kojit takze tiez som rada ze umele mliecka existuju a ze mame taky vyber a nasli sme si Amilk Bifido ktore jej chuti. Samozrejme ze umele mlieka sa asi nikdy nevyrovnaju materskemu ale ako nahrada je to super.

kklena

No materské mlieko je nenahraditeľné ale bohužiaľ aj ja som musela začať s umelouvou výživou.Pýtala som sa kamarátiek s čím majú najlepšie skúsenosti.Jedna bola na nutrilone iná preferovala bebu .Tak sme skúšali ale malá Sofinka nechcela piť ani jedno mliečko z jedného vracala alebo ju bolelo bruško.Nakoniec to vyriešila moja mamina a doniesla sunar complex.Vraj je to značka ktorá trvá už niekoľko rokov a vždy sa osvedčila .Aj zloženie sa mi páčilo.konečne je malá spokojnučká a ja tiež.