Patrik žije s epilepsiou už od svojich desiatich rokov. Ako sám hovorí, prvý záchvat dostal na Vianoce pod stromček.
Prechodom do zrelého veku začína ženy v klimaktériu často ohrozovať „tichý zlodej kostí“ – osteoporóza.
Epilepsia, na Slovensku známa aj ako padúcnica, je ochorenie, ktoré sprevádza ľudstvo už od nepamäti. Napriek tomu sa však s ochorením stále spája množstvo nejasností, mýtov a nepochopenia.
Epilepsia je najčastejším neurologickým ochorením mozgu. V Európe je viac ako 6 000 0000 pacientov s epilepsiou, pričom každý rok sa diagnostikuje 300 000 nových prípadov.
Slovensko zaostáva za krajinami Európskej únie v počte transplantácií obličky od žijúceho darcu. V roku 2010 sa na Slovensku vykonalo osem transplantácií od živého darcu, čo je na milión obyvateľov iba 1,5 transplantácie.
Kamaráti sa mi obrátili chrbtom, hovorí mladý epileptik. "Záchvat vyzerá dramaticky, ale nie je to také strašné. Človek sa za 20 minút postaví, pozviecha sa, vyzerá trochu ako opitý, trochu posedí a funguje ďalej,"...
Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia organizuje Liga za duševné zdravie SR každoročne na jeseň kampaň v médiách pod názvom „Dni duševného zdravia - dni nezábudiek“, ktorá má cieľ zvýšiť informovanosť slovenskej verejnosti o problematike duševného zdravia a duševných porúch. Téma kampane 2011: Nezabúdajme na svoje duševné zdravie.
S príchodom stále chladnejších dní sa mnohí z nás nevyhnú chrípke a prechladnutiu. Proti chrípke sa môžeme nechať zaočkovať, prevenciou prechladnutia je teplé oblečenie či príjem vitamínov a minerálov.
Mýty, ktoré epilepsiu sprevádzajú, už dávnejšie zapríčinili, že pre ľudí, ktorí ňou trpia, je neľahké uplatniť sa vo väčšinovej spoločnosti zdravých. Najväčším nepriateľom je tu, ako obyčajne, neinformovanosť.
Európania dnes žijú dlhšie. Je to dobrá správa, ale aj výzva, lebo ľudia by nemali len jednoducho starnúť, ale aj zachovať si zdravie pokiaľ je to možné. Projekt NU-AGE financovaný EÚ sleduje, ako môže výživa podporiť zdravie starších osôb a pomôcť pri prevencii vzniku ochorení súvisiacich s vekom.
Psoriáza je jedným z najčastejších kožných ochorení a na Slovensku, postihuje približne jedného z 50 ľudí. Ochorenie kože sa môže prejaviť v ktoromkoľvek veku a je spravidla celoživotné. Psoriáze sa v ostatných desaťročiach venoval snáď najintenzívnejší výskum v rámci kožných chorôb. Najlepšie výsledky prináša biologická liečba.
Svetový deň životného prostredia si pripomíname od roku 1972 a tohtoročnou témou sú lesy. Lesy pokrývajú tertinu zemskej pevniny a 1,6 miliardy ľudí využívajú lesy na živobytie. Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti klimatickým zmenám, uvoľňujú kyslík do atmosféry, zatiaľ čo uskladňujú oxid uhličitý.
Existuje mylný názor, že zdravé potraviny sú len tie, ktoré sú drahé. Hoci si to môže vyžadovať trocha viac plánovania a uvažovania, aj pri obmedzenom rozpočte sa môžeme stravovať zdravo.
Roztrúsená skleróza - skleróza multiplex je chronická, často deprimujúca choroba. Zároveň je aj jedna z najbežnejších dôvodov invalidizácie medzi mladými dospelými na severnej pologuli. Nový výskum ukazuje, že strata zamestnania či predčasný odchod do dôchodku je najväčším prispievateľom negatívnych ekonomických nákladov.
Z dôvodu vysokého krvného tlaku alebo hypertenzie zomrie na svete ročne viac než 7 miliónov ľudí. Ide o chronické ochorenie, pri ktorom je krvný tlak zvýšený a väčšinou nie je sprevádzaný žiadnymi symptómami.
Vitamín D sa nedávno začal objavovať v titulkoch európskych novín v súvislosti s potrebou niečo podniknúť, aby ho Európania mali dostatok. Ako to však zabezpečiť? Stačí vhodná výživa a slnečné svetlo, alebo potrebujeme ešte niečo navyše?
Tak ako každý rok aj teraz 17. apríla, na počesť zakladateľa Svetovej federácie hemofílie Franka Shnabela oslavujeme Svetový deň hemofílie. Hemofília je dedičné ochorenie charakterizované poruchou zrážanlivosti krvi. Tohtoročná téma Svetového dňa hemofílie je: „50 rokov napredovania v liečbe pre všetkých.“
Ide o zápalový stav celého organizmu s viditeľným postihnutím kože. Pri tejto chorobe je pokožka tela suchá, šupinatá. Objavuje sa hlavne na kolenách, lakťoch, vo vlasoch na hlave.
Len veľmi málo našich chuťových preferencií je biologicky daných. Súvisia skôr s určitými skúsenosťami. Hoci odlišnosti pri vnímaní chutí zapríčiňujú niektoré genetické faktory, podobnosti chuťových preferencií sú častejšie odrazom podobných skúseností s určitými chuťami, vôňami a potravinami.
Naša obľúbená čerstvá zelenina nie je k dispozícii po celý rok. Znamená to, že sa mimo hlavnej sezóny musíme uspokojiť z mrazenými a sterilizovanými alternatívami?
